Nastúpil do mexického vládneho špeciálu a utiekol z krajiny. Bývalý bolívijský prezident Evo Morales sa chce ukrývať v Mexiku. Píše maďarský portál Hvg.hu.

„Evo Morales teraz letí v mexickom vládnom lietadle, ktoré mu  poslali na zaručenie jeho bezpečnej cesty do našej krajiny,“ napísal mexický minister Marcelo Ebrard na Twitteri a zverejnil fotografiu Moralesa, ktorý sedí v lietadle s mexickou vlajkou v lone. Mexický minister oznámil, že Morales požiadal o politický azyl v Mexiku, ktorú aj získal z humanitárnych dôvodov.



Medzitým polícia v Bolívii vyzvala vojenské ozbrojené sily, aby  potlačili násilie keďže na niekoľkých miestach v hlavnom meste vypukli v noci nepokoje. Dav, ktorý mával vlajkou domorodého obyvateľstva Andských regiónov vykrikoval: „Občianska vojna je tu“.

Polícia sa cez víkend pridala k demonštrantom. Požadovali odstúpenie bolívijského prezidenta. Po krvavých protestoch, ktoré prebehli po krajine tri týždne po voľbách, policajní a vojenskí šéfovia vyzvali Moralesa, aby opustil krajinu z dôvodu vážnych nezrovnalostí a možného podvodu V októbrových prezidentských voľbách.

Evo Morales viedol Bolíviu od roku 2006. Bol prvým domorodým prezidentom štátu. Bývalý bolívijský prezident Evo Morales, ktorý v utorok pricestoval do mexického azylu, v stredu uviedol, že je pripravený vrátiť sa čo najskôr do vlasti, ak ho o to požiada ľud. Informovala o tom agentúra AFP. Morales z funkcie odstúpil po protestoch Bolívijčanov proti jeho už štvrtému zvoleniu vo voľbách.



"Ak ma moji občania o to požiadajú, som pripravený na návrat do upokojenej krajiny," povedal ľavicový líder v hlavnom meste Mexika. Morales zároveň vyzval na "národný dialóg" s cieľom vyriešiť krízu v Bolívii a odmietol vyhlásenie Jeanine Áňezovej za hlavu štátu.

Ako informovala agentúra DPA, medzitým v bolívijskom meste La Paz demonštrovali Moralesovi stúpenci, ktorí žiadali jeho opätovné zvolenie do úradu prezidenta. Socialistický prezident Evo Morales bol v Bolívii pri moci od roku 2006. Po voľbách z 20. októbra sa začalo jeho štvrté funkčné obdobie po sebe, ktoré síce bolívijská ústava neumožňuje, ústavný súd mu však udelil v roku 2017 výnimku.



Výsledky októbrových prezidentských volieb opozícia neuznala a obvinila Moralesa z volebných podvodov. Násilné protesty, ktoré po voľbách nasledovali, si vyžiadali troch mŕtvych a viac ako 380 zranených. Morales po troch týždňoch demonštrácií zo svojej funkcie 10. novembra odstúpil.

Áňezová už v pondelok prisľúbila, že ako dočasná prezidentka vypíše nové voľby. Morales jej vyhlásenie sa za hlavu štátu odsúdil a označil ho za "štátny prevrat".