Komentár Alexeja Toporova (Fond strategickej kultúry)

Spravodlivosť pre Srbsko alebo Peter Handke

V roku 2019 bola Nobelova cena za literatúru udelená rakúskemu spisovateľovi a dramatikovi Petrovi Handkemu. Narodil sa v roku 1942 a má aj slovanské korene. Konkrétne slovinskú matku.

Od mladého veku veľa experimentoval. Vyzýval k zmene „buržoázneho jazyka“. K odklonu od experimentov k realizmu u neho prišlo v roku 1970. Rakúsky autor vtedy napísal jeden z jeho najslávnejších románov Strach brankára z jedenásť metrového kopu. Neskôr túto knihu nakrútil ako film svetoznámy nemecký režisér Wim Wenders. Handke je tiež autorom scenára pre kultový Wendersov film Nebo nad Berlínom.

Handke sa postupom času presťahoval do Francúzska. Až do polovice 90. rokov mal postavenie nespochybniteľnej autority v širokom európskom kultúrnom prostredí. Získal prestížne ceny. Vydávali ho v popredných vydavateľstvách. Jeho hry uvádzali veľké a slávne divadlá. Skúšal sa presadiť aj vo filmovom priemysle.

Spomienky z detstva ale ťahali už dospelého Rakúšana späť do Juhoslávie. Svoj prvý román Sršne napísal na dovolenke v Juhoslávii v roku 1966. Na dnes už chorvátskom ostrove Krk. V roku 1996 publikoval Handke zbierku cestovných esejí. Mala názov Zimný výlet po Dunaji, Sáve, Morave a Drine alebo Spravodlivosť pre Srbsko. V tejto knihe ako jeden z prvých západných autorov označil Srbov za obete agresie. Upozornil na spôsob, ako Srbom postupne vytvorili nálepku „fašisti“.

"Bol som ako každý iný. Zrazu som ale nadobudol pocit, že nie je možné, aby len jeden ľud a jednu krajinu vinili zo všetkého," povedal pre srbské noviny Blic Peter Handke. „Pokiaľ ide o západné médiá, Srbsko bolo pre nich akousi čiernou dierou. Chcel som zistiť, čo sa deje so Srbmi v iných štátoch. Napríklad v Bosne. Keďže tam boli v postavení ľudí druhej triedy". A horko dodal: „Historický fašizmus bolo možné poraziť, pretože mu vtedy existoval skutočný odpor. A dnes tento odpor chýba“.

Peter Handke navštívil srbské dediny zničené moslimskými ozbrojencami v blízkosti Srebrenice. Rozprával sa tam s pozostalými. Nebál sa povedať, že „genocída v Srebrenici“ je mýtus. Keď NATO začalo bombardovať Juhosláviu v roku 1999, na protest sa rozišiel s katolíckou cirkvou. Odmietol aj nemeckú cenu Georga Büchnera. A naďalej hovoril otvorene o tejto vojne. Potom odišiel do Kosova. Tam navštívil zničené srbské kláštory a cintoríny. Taktiež tam hovoril s miestnymi Srbmi. S tými, ktorých rodiny zomreli rukami albánskych militantov.

Keď nové srbské úrady v roku 2001 vydali Slobodana Miloševiča Haagskemu tribunálu, Peter Handke spolu so svojimi kolegami Robertom Dixonom a Haroldom Pinterom vydali na jeho obranu vyhlásenie. Potom navštívil Miloševiča priamo vo väzení v Haagu. Handke sa zúčastnil aj na pohrebe tohto juhoslovanského vodcu. Predniesol na ňom vášnivý prejav. V ňom odsúdil dvojaký meter „spravodlivosti“, za čo aj náležite zaplatil. Comedy France odmietla predstaviť jeho hru. Okolo udelenia ceny Heinricha Heineho vznikla taká búrka, že sa jej radšej sám vzdal. Herci Berlínskeho divadla potom pre neho vyzbierali sumu rovnajúcu sa tej, ktorá sa vypláca spolu s cenou. Handke ale vybrané peniaze daroval srbskej enkláve v Kosove.

Po jednostrannom vyhlásení nezávislosti Kosovskej republiky povedal Handke v rozhovore pre Le Figaro: „Uznajúc albánsky kosovský štát, zasadil Západ srbskému ľudu v tomto regióne smrteľnú ranu. Urobil z neho väzňa a utečenca vo vlastnej krajine“.

Na Západe ho preto neprestali obťažovať. A iba v Srbsku bol uctievaný a milovaný. Peter Handke bol zvolený za čestného člena Akadémie umení Srbskej republiky a Akadémie vied a umení Srbska. Stal sa čestným občanom Belehradu.

V roku 2006 v rozhovore pre denník The New York Times uviedol, že vo svojej mladosti sníval o Nobelovej cene. Teraz je ale presvedčený, že ju už nikdy nedostane kvôli svojej pozícii vo vzťahu k Juhoslávii. Keď Nobelova komisia oznámila, že mu udelila Nobelovu cenu za literatúru za rok 2019, Handke bol veľmi prekvapený. V rozhovore pre Rádio Belehrad uviedol, že je šťastný. A určite túto cenu oslávi so svojimi srbskými priateľmi rakijou a bielym vínom.

Proti udeleniu ceny sa ale zdvihla silná vlna odporu. Proti sú albánski a chorvátski politici. Albánsky premiér Edi Rama. Hlava kosovskej republiky Hashim Thaci. Vedúci hnutia bosnianskych moslimov Husein Kavazovič. Predstaviteľka organizácie „Matky zo Srebrenice“ Munira Subašičová. Bakir Izetbegovič zo Strany demokratickej akcie a členovia prezídia Bosny a Hercegoviny Željko Komšič z chorvátskej komunity a Safik Dzaferovič z moslimskej komunity. Handke je v ich očiach obyčajným „stúpencom genocídy“. Obvinili ho, že svojimi jednoznačnými postojmi „ospravedlňuje vojnové zločiny“. Nobelova komisia preto podľa nich stratila svoje morálne hodnoty.

Či Peter Handke tohtoročnú Nobelovu cenu za literatúru získa alebo Nobelova komisia podľahne politickému tlaku, bude jasné 10. decembra. Vtedy sa každoročne tieto ceny udeľujú. Rakúsky spisovateľ so slovanskými koreňmi však zvíťazil už teraz. Keďže si vybral stranu pravdy.