Komentár Alexeja Toporova: Čo sa stane so Srbmi na severnom území Kosova?

Dostávajte dôležité správy okamžite

V Zubinom Potoku došlo medzi vojakmi ROSU a dvomi srbskými policajtmi k prestrelke. Srbi boli zranení, ale Albánci tri hodiny bránili zdravotníkom, ktorí prišli na miesto incidentu, aby previezli zranených na kliniku v Kosovskej Mitrovici. Podľa najnovších údajov sa ich zdravotný stav hodnotí ako stabilizovaný, no naďalej vážny; pokiaľ sa nepotvrdí informácia o tom, že jeden zo zadržaných srbských policajtov zomrel na infarkt vo väzení. Na druhej strane, Priština uviedla, že ľahké zranenia utrpeli štyria vojaci z kosovských špeciálnych jednotiek.

Obraz o tom, ako prebiehalo zatýkanie, si môžme urobiť na základe toho, akým spôsobom zadržali ruského spolupracovníka misie OSN - UNMIK Michaila Krasnoščekova. Podľa oficiálnej verzie Prištiny sa ruský diplomat snažil zasahovať do činnosti kosovských špeciálnych síl, pričom utrpel zranenia, následne bol prevezený do nemocnice a na druhý deň bol prepustený. „Je zrejmé, že takéto provokačné správanie Kosovarov je priamym dôsledkom dlhoročnej zhovievavosti zo strany EÚ a USA“, uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Mária Zacharová. „Kosovskí lídri si zvykli, že sa im všetky provokácie prepečú“.  Ruský veľvyslanec v Srbsku Alexander Čepurin sa vyjadril oveľa tvrdšie a nazval „útok takzvanej kosovsko-albánskej polície“ na Michaila Krasnoščekova za“ provokácia najhrubšieho zrna".

Zástupcovia misie NATO v Kosove (KFOR), pôsobiaci na základe mandátu OSN, nevidia v prštinských akciách nič odsúdeniahodné. „Kosovská polícia vykonáva svoju činnosť v súlade s rozhodnutím prokuratúry v celom Kosove, nielen na severe, nie je namierená proti Srbom, ale proti tým, ktorí sú obvinení z korupcie a zločinu“, vyhlásil zástupca KFOR Vincenzo Grasso.

„Srbov a Bosniakov (moslimskí Slovania) zbili, zviazali a odviezli ako dobytok, zatiaľ čo Albáncov v tom istom čase, počas takzvanej kampane proti korupcii  jednoducho požiadali, aby sa dostavili na políciu“ kontroval v tejto súvislosti riaditeľ srbského vládneho úradu pre záležitosti Kosova a Metochije Marko Djuric.

Toto ani zďaleka nie je prvý prípad, keď Priština porušuje Bruselské dohody, podľa ktorých jej ozbrojené jednotky vyzbrojené zbraňami s dlhými hlavňami nemôžu vstúpiť do srbských enkláv na severe provincie. V minulom roku došlo k pokusu o rozmiestnenie vojakov ROSU na pozície v blízkosti čiastočne kontrolovanej Srbskom vodnej nádrže Gazivod. V rámci nájazdu na sever boli zatknutí podozriví v prípade vraždy srbského verejného pracovníka Olivera Ivanića (samozrejme, Srbi), na čo Priština v reakcii uviedla, že objednávateľov vraždy je potrebné hľadať v Belehrade.

K vtrhnutiu kosovských špeciálnych síl došlo 28. mája, deň po prejave srbského prezidenta Alexandra Vučiča v parlamente, keď vyhlásil, že „srbská vláda nemá moc nad Kosovom a Metochijou“. Toto vystúpenie Vučiča bolo iniciované opozíciou, ktorá už niekoľko mesiacov vedie pouličné protivládne akcie v celej krajine a obviňuje Vučiča z toho, že chce „zlúčiť Kosovo“. Opozícia neprišla na zasadnutie v otázke Kosova a vyhlásila, že sa nemieni zúčastniť na „pravidelnej Vučičovej fraške“, ale jeden z jej lídrov, Dragan Dilas, povedal, že opozícia vypracovala „Deklaráciu o zmierení medzi srbským a albánskym národom“. Hovorí sa v nej o spolupráci srbských a albánskych orgánov, silových štruktúr, o vzájomnom uznávaní dokumentov (t.j. o konečnom uznaní zo strany Belehradu odlúčenia časti územia od Srbska - autonómneho kraja Kosova a Metochije). Opäť vyvstáva otázka: kto je tu teda zradca?

Vučič tiež v tejto situácii nezaujal jasnú pozíciu, uviedol, že kosovský problém by mohol mať dve riešenia: zmrazenie tohto problému na dobu neurčitú, alebo rokovania, pričom, ako on sám uviedol je zástancom rokovaní. Slová srbského prezidenta vyhodnotili, ako snahu ponúknuť Prištine rokovania - vymeniťseverné, Srbmi obývané oblasti Kosova za Preševské údolie v južnom Srbsku, t. j. za územie, ktoré je obývané prevažne Albáncami.

Vedel vôbec A. Vučič, že deň pred jeho vystúpením v parlamente, vodca kosovských Albáncov, Hashim Thaci, napísal na sociálnych sieťach: „Preševské údolie by malo patriť Kosovu, tak, ako by sa samotné Kosovo malo stať prirodzenou súčasťou Albánska [zdôrazňuje autor článku -  A.T. ] pod spoločnou záštitou Európskej únie, alebo len albánskeho štátu, ak nám Európska únia bude naďalej zatvárať dvere“?.

Určite to vedel. Ako vedel aj to, že v týchto dňoch Bosnianske národné zhromaždenie Sandžak (Rašská oblasť Srbska, obývaná prevažne Bosniakmi), na čele so Sulejmanom Uglianinom, s prosbou apelovalo na svetové spoločenstvo, aby sa na ich území realizoval scenár Kosova.

28. mája sa v severnom Kosove uskutočnila provokačná demonštrácia albánskej sily. Vučič sa vo svojom stanovisku vyjadril, že Srbsko je pripravené chrániť svojich spoluobčanov. Médiá priniesli informáciu, že srbská armáda je v stave plnej bojovej pohotovosti. Podľa našich zdrojov však srbské armádne jednotky sú s výnimkou jedného práporu na miestach ich stálej dislokácie a niektoré z nich vykonávajú spoločné cvičenia s americkou armádou.

Minister zahraničných vecí RF Sergej Lavrov 29. mája v Ľubľane v závere stretnutia so svojím slovinským kolegom Mirom Cerarom vyhlásil: „Teraz vidíme, ako sa pokúšajú Srbsko prinútiť, aby akceptovalo rozhodnutie, ktoré smeruje k formalizácii nezávislosti Kosova, čo bude pre NATO znamenať rozšírenie o nové územia na západnom Balkáne“.

Opozícia sa v lete rozliala na kašu. A Fico ešte len sľubuje horúcu jeseň

Opozícia sa topí v problémoch v čase sucha...