Pár mesiacov pred voľbami sa roztrhlo vrece s návrhmi, ktoré v podstate nemajú za cieľ nič iné, ako
kupovanie voličov. Svojou troškou do mlyna prispeli v rámci predstavovania opatrení všetky koaličné
strany, výsledkom však môže byť fatálne zadĺženie štátu.
Azda najhorším príspevkom do predvolebnej diskusie je z ekonomického hľadiska návrh SMERU-SD
na zvýšenie minimálnej mzdy. Ministerstvo práce navrhuje zvýšiť minimálnu mzdu na Slovensku na
rok 2020 zo súčasných 520 eur na 580 eur, teda takmer o 12 %. Ak sa na to pozriete napríklad
z hľadiska rozpočtu domácnosti, ktorej by sa výdavky z ničoho nič zrazu navýšili o 12% nejakým
štátnym príkazom, občania by asi veľmi od radosti nevyskakovali. Nečudo teda, že podnikatelia sa
chytajú za hlavu.
Úplne chorá je aj argumentácia ministra financií Ladislava Kamenického, podľa ktorého rast najnižších
hrubých zárobkov je potrebný aj preto, že Slovensko je krajinou, kde v porovnaní s inými krajinami
Európskej únie najviac ľudí pracuje v noci alebo počas dní pracovného pokoja. "
Vyššia minimálna
mzda vytvára tlak na to, aby sa takáto práca zredukovala"; tvrdí Kamenický. Redukcia práce počas
sviatkov a víkendov je len ďalšou zo série populistických návrhov a možno ju priradiť niekam k snahe
kresťanských strán zaraziť prácu v nedeľu. Prečo na túto strunu hrá SMER a prečo práve cez
minimálnu mzdu, ostáva záhadou. Jedine, že by to Kamenický vyčítal z nejakého pokriveného grafu,
ktorý mu Kažimír nechal na stole. Najpravdepodobnejšie však pôjde asi o výsledok pohľadu na graf
klesajúcich volebných preferencií...
Ak by sa zredukovala práca cez víkend, medzi postihnutými, by okrem toľko preferovaných
automobiliek, boli aj obchodné reťazce, ktoré by to automaticky pretavili do vyšších cien tovarov.
Akoby nestačilo, že už nás vo forme zvýšených cien potravín postihol špeciálny odvod pre veľké
obchodné reťazce z dielne SNS. Toto fiasko, ktoré zarazila až Európska komisia, však má už aj svoje
druhé pokračovanie. Aj zákon o neprimeraných podmienkach v obchode zavádza tzv. generálnu
klauzulu, ktorá dáva štátu možnosť obchodníkom a dodávateľom potravín zakázať ľubovoľnú vec, či
ich za ľubovoľnú vec pokutovať.
Pokuty okrem toho budú vymáhateľné ešte pred odvolacím konaním, v rámci ktorého sa uloženie
pokuty môže ukázať ako nezákonné. Inými slovami, odsúdia vás a sadnúť si pôjdete bez ohľadu na
možný výsledok odvolania. Nečudo, že už aj tento legislatívny paškvil majú na stole európski úradníci.
Národniari sa chcú blysnúť aj znížením dane z príjmu na úroveň 15 %, ktorú by platili právnické osoby
aj živnostníci s obratom do 100 tis. €. Zníženie daní? Fajn. Ale ako bude vykrytý výpadok v rozpočte už
SNS zabudla dodať. Nehovoriac o tom, že takýto systém by bol diskriminačný pre ostatných a navyše
by viedol k špekulatívnemu rozdeľovaniu firiem na menšie, ktoré by dosahovali len potrebný obrat.
Osobitnou kapitolou sú rekreačné poukazy, ktoré už chce Danko nanútiť všetkým firmám.
V podobnom duchu ide aj návrh Progresívneho Slovenska, ktoré chce zákonom zaviesť tzv. sabatický
rok, teda možnosť čerpať zo Sociálnej poisťovne určené percento čistej mzdy a užiť si
niekoľkomesačnú pracovnú pauzu. Či k tomuto návrhu predseda PS Truban natočí aj motivačné
video, kde spomenie drogy, zatiaľ nie je známe, každopádne táto legislatívna snaha pôsobí ako
výsledok ich dlhodobého užívania. Aspoňže progresívci podmieňujú možnosť čerpať voľno až po
dohode so zamestnávateľom a nenútia ho direktívne všetkým zamestnávateľom. Ich návrhy na ďalšie
nové dane sú však neobhájiteľné. Príkladom je návrh na daň z dedičstva, inak tiež zvaná daň zo smrti.
Progresívci, ale aj strana Spolu, ktorí podporovali Matúša Valla na post bratislavského primátora, si už
prostredníctvom neho pripísali aj prvý úspech, keď sa novému šéfovi hlavného mesta podarilo
presadiť novú daň za autá, strategicky nazvanú „
nová parkovacia politika“.
Z opozície inak nejaké zaujímavé návrhy neprichádzajú, lebo má dosť problémov sama so sebou. Igor
Matovič sa namiesto návrhom na zlepšovanie ekonomiky, venuje skôr zakladaniu platforiem v rámci
svojej štvorčlennej strany. Kollárova rodina podľa potreby hlasuje s koalíciou, rovnako tak ĽSNS, takže
ťažko povedať, či ide o opozíciu.
Z relevantných návrhov ostáva ešte snaha Mostu-Híd zvýšiť nezdaniteľnú časť základu dane. Otázkou
však ostáva, či strane, ktorá sa preferenčne nachádza na pokraji vypadnutia z parlamentu, tento
vcelku rozumný návrh nejako pomôže. Navyše ju pravdepodobne opustia ďalší dvaja poslanci
(špekuluje sa o Kataríne Cséfalvayovej a Martinovi Fedorovi), čo technicky môže ohroziť celú koalíciu
pri hlasovaní o čomkoľvek.
Najbližšie zasadnutia parlamentu tak budú krvopotným bojom o priazeň voliča. Čaká nás teda vzájomná
predvolebná nevraživosť, kedy bude už každý kopať len sám za seba.
Tu je na mieste spomenúť posledné stanovisko Bankovej rady Národnej banky Slovenska k strednodobej predikcii vývoja ekonomiky, kde sa píše: „
Bez podpory a rozvoja najmä investícií zvyšujúcich produktivitu práce a bez kvalitného vzdelávacieho systému nebude vytvorený priestor pre fundamentálne zvyšovanie ekonomického rastu“. Návrhov, ktoré by spĺňali takéto kritéria, sa však s pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou, od našej politickej reprezentácie nedočkáme.
