Na Slovensku sa opätovne otvára otázka umelých prerušení tehotenstva (UPT) krátko pred voľbami. Pre každý prípad, tento článok nebude o nich v zmysle začiatku života v ponímaní náboženstva i biológie.
Na to necítim byť kvalifikovaný, a ani sa nechcem púšťať do tejto debaty, na to sú tu oveľa povolanejší. Skôr by som na to rád pozrel cez štatistiky - aký je vývoj na Slovensku s umelými prerušeniami tehotenstva a porovnať ho s inými európskymi štátmi. Viem, že to je nie téma, na ktorú by sme sa mali pozerať len cez štatistiky, ale myslím, že má cenu ich dať niekoľko do pozornosti predtým než sa táto otázka pravdepodobne stane jednou z tém jesene.
Na základe zdravotníckych štatistík chcem ukázať, že na Slovensko je pokles UPT za posledných 20 rokov skutočne dramatický. Treba ešte pripomenúť, že legislatíva, ktorou sa umelé prerušenie tehotenstva riadi u nás (a tá bola prijatá ako spoločenský kompromis), sa nemenila už vyše 20 rokov.
Začnime poklesom umelých prerušení tehotenstiev. V roku 1997 bol ich počet na úrovní 20 850, v roku 2018 boli na úrovni len 6 024, čo je pokles za 20 rokov o 70%.
Oveľa dôležitejšia a presnejšia štatistika pre mňa je pokles UPT na 100 narodených detí. V roku 1997 bol ich počet na 100 narodených detí na úrovní 35. V súčasnosti je to len 10 UPT na 100 narodených detí.
Ďalej si treba všimnúť jednotlivé vekové kategórie žien. K poklesu UPT dochádza vo všetkých z nich, pričom v kategóriach 40 až 44 rokov a 35 až 39 rokov je pokles menej výrazný ako u mladších žien. Súčasne takmer tretina UPT bolo u žien, ktoré majú dve deti. Tu, sa zdá, môže zohrávať úlohu to, že ženy v danom veku si už nemôžu dovoliť alebo si netrúfnu mať ďalšie dieťa. Je nevyhnutné si povedať, že to už nie je problém zdravotnícky, či navrhovanej úpravy, ale predovšetkým problém je nastavenie rodinnej politiky. Ďalšie dieťa nesmie byť záťažou pre žiadnu rodinu na Slovensku.
Ďalšie informácie, ktoré vyplynuli zo zdravotníckych štatistík sú, že podiel UPT uskutočnených medzi 8. a 12. týždňom tehotenstva je už dlhé roky konštantný, zhruba 30% všetkých UPT. Rastie počet UPT po 12. týždni, tých je dnes viac než 4%, kým v roku 1997 to bolo menej než 1%. Tento trend sa dá vysvetliť a znamená, že rastie počet UPT zo zdravotných dôvodov, napríklad kvôli lepšej diagnostike a vyššiemu počtu žien, ktoré ju podstupuje. Tiež to môže byť dôsledkom rastu využívania umelého oplodnenia a pod.
Svetová zdravotnícka organizácia určuje počet potratov, ako počet potratov na 1 000 žien v plodnom veku. Ako je na tom Slovensko?
Zo všetkých týchto dát jasne vychádza, že Slovensko je v počte UPT na tom podobne ako väčšina okolitých štátov, ak nie lepšie. Samozrejme, že počet UPT by mohol byť nižší, ale sme na úrovni krajín, kde je dobrý a relatívne funkčný sociálny systém.
Je preto nevyhnutné bojovať s niečím, čo je na úrovní zahraničia? Vždy budú nejaké UPT, o čom hovorí aj príklad Poľska s reštriktívnou legislatívou, nehovoriac o tzv. potratovej turistike (v roku minulom roku u nás vykonalo vyše 1300 UPT ženám s trvalým bydliskom mimo SR).
Hlavnou otázkou je preto, aké vzniknuté problémy by chceli autori pripravovanej legislatívy riešiť a najmä aké majú k tomu argumenty podložené tvrdými dátami ?
