Slovenskí študenti a vedci si na pôde Slovenskej technickej univerzity (STU) mohli dnes vypočuť prednášku americkej profesorky Ruzeny Bajcsy. V spolupráci s doktorandkou Laurou Hallock, ktorá prišla na STU prednášať spolu s ňou, sa venuje snímaniu a modelovaniu pohybu ľudských svalov.
Využiť to možno napríklad pri vývoji protetických pomôcok a exoskeletov, teda robotických zariadení určených na podporu svalov človeka pri chôdzi alebo práci. V posledných rokoch sa Ruzena Bajcsy venuje témam, ktoré spadajú aj do oblasti biomedicínskeho inžinierstva.
Smeruje k vytváraniu robotických či iných umelých systémov, ktoré by mohli pomôcť v zdravotníctve. So svojím študentom Robertom Matthewom vytvorila systém na snímanie individuálneho pohybu človeka. To má zas význam pre nastavenie rehabilitácie pacientov s pohybovými ochoreniami. Pre slovenských študentov má svetová kapacita len jeden odkaz: „Tvrdo pracovať!“
Odborníčka na oblasť umelej inteligencie Ruzena Bajcsy sa narodila v roku 1933 do židovskej rodiny v Bratislave. Do USA sa dostala v roku 1967 a po okupácii Československa v auguste 1968 sa napokon rozhodla nevrátiť do vlasti. V roku 1944 jej nevlastnú matku a otca zabili nacisti. Pochovaní sú v hromadnom hrobe v Kremničke.
„Do Spojených štátov sa dostala pomerne jednoducho. Študovala na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, elektrotechniku. Potom, keďže mala problémy s režimom, robila päť rokov vo fabrike. Keď neskôr tu na STU nainštalovali prvý počítač v Českoslvoensku Ural 2, prihlásila sa do konkurzu a zobrali ju ako inžinierku, lebo mala zakázané učiť. Robila v skupine profesora Gvozdjaka,“ povedala pre agentúru SITA dekanka Fakulty informatiky a informačných technológií (FIIT) Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (STU) Mária Bieliková.
Ladislav Gvozdjak bol prvým profesorom na Slovensku, ktorý prednášal predmet Samočinné počítače. „Evidentne bola veľmi talentovaná a profesor Gvozdjak získal kontakt cez Johna McCarthyho (amerického odborníka na počítače – pozn. agentúry SITA) a poslal ju do USA na ročnú stáž. Keď sa tu udiali politické zmeny, už sa nevrátila,“ priblížila osud Ruzeny Bajcsy dekanka. Rodáčka z Bratislavy po slovensky rozumie, ale rozprávať v jazyku rodnej krajiny si už po rokoch netrúfa, prednášala preto v angličtine.
Ruzena Bajcsy je držiteľkou mnohých prestížnych ocenení, napríklad medaily Benjamina Franklina. Stala sa tiež zakladateľkou viacerých významných výskumných laboratórií a ústavov, ako sú GRASP laboratórium na Pensylvánskej univerzite, ústav CITRIS alebo laboratórium HART (Human-Assistive Robotic Technologies.) Časopis Discover ju v roku 2002 zaradil do zoznamu 50 najvýznamnejších žien v oblasti vedy.
V súvislosti s využitím umelej inteligencie vyvstáva podľa Bielikovej napríklad otázka, v akej oblasti ju využiť. „Uvediem príklad, ktorý spomenula profesorka Bajcsy: lietadlo bude mať nejaký komponent, ktorý pracuje s 99-percentnou presnosťou. Budeme alebo nebudeme s tým spokojní?“ Podľa dekanky s rozmachom v oblasti umelej inteligencie bude musieť spoločnosť riešiť okrem iného aj otázku etiky.
„Tie otázky sú veľmi vážne a potrebujeme si zabezpečiť, aby sme sa nakoniec sami umelou inteligenciou nezničili,“ povedala Bieliková. Na výskume sa v spolupráci s univerzitou v Berkley podieľa aj výskumný pracovník Michal Gregor zo Žilinskej univerzity v Žiline. Zapojil sa do projektu, ktorý sa týkal autonómnych vozidiel.
