Lenka Kaliská na svojom blogu (ktorý sa na denníku SME už nenachádza, no stále si ho môžete prečítať vďaka webarchívu), upozornila na udalosť spred štyroch rokov. Zrejme aj preto, že sa aktuálne začína v niektorých médiách rozvíjať téma zľahčovania a ospravedlňovania pedofílie.
Kaliská uverejnila blog "Zoofilné, nekrofilné a detské porno v klube Nu Spirit" o udalosti spred štyroch rokov - "Večer najbizarnejšieho porna". Blog najskôr nadväzuje na nedávnu vlnu zľahčovania pedofílie denníkom SME.
[caption id="attachment_49459" align="alignleft" width="1024"]
blog Lenky Kaliskej, ktorý na SME už nenájdete[/caption]
O tom sme vás informovali v čase diania:
Tejto téme sa venovala aj Jana Teleki:
10. 7. 2019 19:08Jana Teleki: Požiadala som znalcov o posúdenie textov SME o pedofílii. Niektorí sa zhodli, že ich písal pedofil
Séria textov denníka SME na podporu pedofilov odporuje nielen morálke, ale aj trestnoprávnej legislatíve. V týchto dňoch vyvolala živú diskusiu séria textov denníka SME propagujúce pedofíliu. Pri texte Romana Cuprika v článku s názvom „Nie sú to zločinci. Ako pedofili dokážu prežiť plnohodnotný život“ a textov obhajujúcich pedofilov súdnemu človeku zostáva rozum stáť. Požiadala som odborníkov z oblasti medicíny o hodnotenie článku a zverejnených tvrdení, ktorí na margo textu konštatovali, že sa jedná o nemiestnu propagandu a neakceptovateľné a odsúdeniahodné zľahčovanie vážneho problému pedofílie v spoločnosti. Niekoľko z nich konštatovalo, že s najväčšou pravdepodobnosťou je autor článku veľmi inteligentný pedofil, pretože celé koncipovanie textu a jeho obsah je manipuláciou podprahového vnímania rôznych manipulatívne zverejnených prípadov a príbehov. Spoveď pedofila a vykreslené dobromyseľné konanie registrovanej komunity prešpikované vyjadreniami rôznych autorít majú vyvolať dojem, že hovoríme o nejakej nevinnej záľube alebo neškodnej estetickej činnosti, pri ktorej najviac trpí práve neuspokojená duša pedofila. Dieťa akoby neexistovalo. V slovenskom právnom systéme je pedofília klasifikovaná ako zločin Tento druh trestnej činnosti nie je založený na uplatnení „násilia“ proti obeti, ale praktizovaním rôznych, veľmi premyslených a manipulatívnych spôsobov v kontaktovaní a udržiavaní zdanlivo pozitívneho vzťahu s obeťou. Trestný zákon pedofíliu v § 201 kvalifikuje ako sexuálne zneužívanie, pričom je absolútne irelevantné, či došlo k jeho spáchaniu s tzv. „ súhlasom dieťaťa“, nakoľko sa jedná o dominanciu páchateľa voči dieťaťu, ktorý má iný hodnotový svet, pocity, vnímanie sveta. Dieťa je samotnou výchovou vedené k rešpektu voči dospelým, čiže je od začiatku manipulovateľnou obeťou. Poetické popisovanie traumy pedofila, ktorý nemôže prejaviť náklonnosť objektu jeho lásky, je samo o sebe zvrátenosťou. Dieťa a jeho ochrana Hoci slovenské legislatívne úpravy práv detí sú relatívne mierne v porovnaní so zákonnými úpravami v oveľa demokratickejších a vyspelejších štátoch, zákon o rodine v základných zásadách zákona v článku 5 veľmi prierezovo a spoločensky komplexne popisuje práva dieťaťa a záujem spoločnosti chrániť najmä jeho životné podmienky a bezpečnosť: „Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.“ Ak si uvedomíme, že dieťa je osoba chránená zákonom, tak je na mieste, aby sme si uvedomili, že má zvýšenú právnu formu dohľadu nad jeho právami pred kýmkoľvek, dokonca aj pred jeho vlastnými rodičmi a pred spoločnosťou samou. Ako si pedofil, uvedomujúci si svoju sexuálnu úchylku, môže vôbec polemizovať o dieťati ako o objekte svojho sexuálneho záujmu? Pedofil je už len svojou existenciou potenciálne nebezpečným predátorom voči dieťaťu. Emotívny svet detí Dieťa vníma svet inými očami ako dospelý. Nič nevie o pedofílii, je vedené k úcte k autoritám a predpokladu iba dobrých úmyslov v oslovení, nemá vyvinuté inštinkty na odhalenie maskovaných spôsobov približovania pedofilom. Dieťa nedokáže vyhodnotiť jeho správanie ani posúdiť, či sa jedná o priateľské prejavy priazne alebo sociálne dobre maskovaný sexuálny pud. Spoločnosť dlhodobo prijíma axiómy práve v prospech dieťaťa o nulovej tolerancii voči pedofílii, pretože žiadny potenciálny sexuálny delikvent s potenciálom a vlastnosťami pedofila nemá právo na toleranciu a ochranu pred právami dieťaťa. Psychológia a sexuológia samozrejme rozlišuje rôzne formy pedofílie nielen podľa výberu a orientácie na vekové rozhranie obetí, ale aj podľa latentosti, otvorenosti a intenzity nastoľovania kontaktu a vyprodukovania vzťahu. Je zjavné, že réžia a scenár takéhoto kontaktu obete a ich priebehu nie je nič iné ako samotný delikt, hoci by nedošlo bezprostredne k násiliu alebo k priamemu zneužitiu. Iniciatíva a motivácia je na strane páchateľa a dieťa je iba naivnou osobou, ktorá nevie tieto prejavy a najmä spoločenskú nebezpečnosť konania vyhodnotiť. Skutočnosť, že sa autor spomenutého článku alebo dobromyseľný respondent pokúšajú verejnosti vymaľovať svet vo farbách videnia problematiky z pohľadu pedofila a prezentovať pedofíliu ako nevinnú, často nenaplnenú túžbu, ktorou nie je nikomu ubližované, súdny človek nemôže vnímať inak ako nebezpečnú propagandu zvrhlosti. Faraóni, Caligula a Borgiovci Keďže pedofília bola vžitá v hornej aristokracii, nemôžeme sa diviť tomu, že v dobe rozvíjajúcej sa civilizácie faraónov či cisárov patrila homosexualita a pedofília k zvyklostiam. Rímsky cisár Caligula, podľa historikov najzvrhlejší despota, sa preslávil predovšetkým svojimi zverskými sexuálnymi praktikami. Nebolo tomu inak s vybranou manželkou Proroka Mohameda, ktorá do manželstva vstupovala 12-ročná. Cirkevno-feudálne ohavnosti završovali Borgiovci nielen incestom, ale aj úplne bežnou pedofíliou, z ktorej sa dokonca snažili získavať rôzne mystické prvky pre čerpanie energie z mladých tiel a krvi. Máme teda za sebou niekoľko tisíc rokov histórie, kedy žena a ani dieťa nebolo hodnotou, nemali dušu a nikomu nezáležalo na ich pocitoch a emocionálnom svete. Spoločnosť sa posunula viac ako ideológie alebo dokonca cirkevné zvyklosti. Musíme teda logicky nastaviť asociácie o tom, že pedofília sama o sebe je psychologicky manipulovaná forma dominancie voči bezbrannému subjektu, ktorý má prirodzené hendikepy a zoslabené šance sa brániť, prípadne alebo vôbec rozpoznať útok na svoju dušu a mentálny svet. Pedofil je nenápadný predátor
Blog teda upozorňuje na udalosť z jari 2015 - "Večer bizarného porna".
"O tom, že sa Večer bizarného porna bude konať, som vedela. Rovnako ako väčšina ľudí, čo sa večer zišli v Nu Spirite, vrátane moderátora, som ale ani ja netušila, že organizátori do programu zaradia detské porno," uvádza Kaliská vo svojom blogu.
O udalosť bol veľký záujem, účasť potvrdili alebo mali záujem prísť tisícky ľudí.
Práve preto mali organizátori v pláne urobiť livestream z dôvodu, aby si tento "skvost" mohli pozrieť aj tí, ktorí sa nachádzali v druhom priestore organizátorov, teda v priestoroch Paralelní Polis v Prahe. K Paralelnému Polisu sa však ešte vrátime neskôr.
Ohlasy na udalosť boli skôr negatívne než pozitívne. Kaliská na blogu píše, že si ľudia "strieľali z organizátorov, IT expertov, čo nevedeli spojazdniť live stream".
"Okrem sarkastických poznámok na technickú zaostalosť však v kruhu mojich známych padla aj veta, že organizátori „chceli na akcii premietať detské porno“. Keďže ma predstava, že niekto plánoval stovkám ľudí na verejnosti pustiť detské porno, šokovala a znechutila, rozhodla som sa zistiť, čo je na tom pravdy," píše Kaliská ďalej v blogu.
Z udalosti existuje zvukový záznam, ktorý je síce v zlej kvalite, no je verejne dostupný na YouTube.
https://www.youtube.com/watch?v=1nIYV4K6h5M
"Komu by sa nechcelo počúvať audiozáznam, zaradenie videa s detským pornom do prezentácie naznačuje aj rozhorčený komentár, ktorý účastník podujatia napísal do facebookového eventu. Zvukový záznam napovedá nielen, že sa v pripravenej prezentácii nachádzalo detské porno, ale že si organizátori prichystali na premietanie aj nekrofilný obsah a zoofilné videá, vrátane takzvaného snuffu. Z audiostopy sa zároveň zdá, že autori podujatia zoofilné video aj snuff publiku pustili," pokračuje Kaliská.
V kinematografii sa za označením
snuff najčastejšie objavujú aj tvrdšie prvky násilia, no hlavným "ťahákom" je v tomto prípade vražda.
V niektorých prípadoch sa na videách nachádza nielen fingovaná vražda, ale aj reálna, teda sú to doslovné videozáznamy vrážd. Z audionahrávky vyplýva, že pred štyrmi rokmi prehrávali organizátori na udalosti fingovaný variant.
Kaliská následne v súvislosti spomína § 371 Trestného zákona - Ohrozovanie mravnosti:
(1) Kto vyrába, kupuje, dováža alebo si inak zadovažuje a následne predáva, požičiava alebo inak uvádza do obehu, rozširuje, robí verejne prístupnými alebo zverejňuje pornografiu, nosiče zvuku alebo obrazu, zobrazenia alebo iné predmety
ohrozujúce mravnosť, v ktorých sa prejavuje neúcta k človeku a násilie alebo ktoré zobrazujú sexuálny styk so zvieraťom alebo iné sexuálne patologické praktiky, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania, alebo
verejne.
(3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a
získa ním značný prospech.
"Keď sa jedná o podobne výbušnú tému, akou je detská pornografia, je dobré rozumieť kontextu. Oplatí sa tiež ostať skeptický a overiť si fakty. Nakoniec, mohlo ísť o podujatie, na ktorom chceli organizátori upozorniť na to, aké násilné a zničujúce druhy pornografie existujú a publikum pred nimi varovať," uvádza sa ďalej v blogu.
Organizátori sa nakoniec rozhodli, že "istý" druh pornografie nakoniec nebudú prehrávať. Nie však preto, že by sa v nich niečo pohlo. "Ospravedlňujeme sa za kratší odprezentovaný obsah, ako ste si pôvodne predstavovali.
Vzhľadom na reštriktívnú slovenskú legislatívu sme bohužiaľ niektoré bizarnosti nemohli vôbec zaradiť do programu," napísali v diskusii po udalosti.
„Téma porna sa naším a vaším pričinením detabuizovala a vy si pýtate ešte väčšie bizarné brutality a absurdity a ešte kvalitnejší obsah a my sa Vašim požiadavkám snažíme vyhovieť. … Ďakujeme za vašu snahu odtabuizovať alternatívnu sexualitu,“ zakončili svoju "ďakovačku" organizátori.
Udalosť bola pod paľbou kritiky ešte nejaký ten čas - mnoho ľudí žiadalo vrátiť peniaze, keďže zaplatili 15 eur za amatérsku prezentáciu.
"Prezentácia bola urobená na štýl strednej školy. Téma bola Večer najbizarnejšieho porna, a šokovanie by bolo namieste. Vy ste tam však bizarnosti dali minimum, a skôr ste tam úmyselne dali úplne trápne a občasne zbytočne oplzlé klipy. Porná ste rozdelili do 9 kruhov pekla, úplne nelogicky, ale úplný gól bol 9. kruh. To si naozaj myslíte, že tam patrilo? (detské porno)," napísal v diskusii účastník spomínanej udalosti. (P
ríspevok sme doplnili o diakritiku, ktorá nebola v originále použitá, pozn. redakcie.)
Organizátori na tento príspevok reagovali "diplomaticky". "Obsahom sme sa snažili zorganizovať večer najbizarnejšieho porna a
výber videí a spracovanie určite zodpovedalo odborným a legislatívnym znalostiam," napísali z účtu Progressbar Cowork.
"Legislatívne znalosti" a legislatíva sú však dve rozdielne veci. Ignorantia iuris non excusat - neznalosť zákona neospravedlňuje.
Pomaly sa dostávame do finále, kedy Kaliská prezrádza hlavný dôvod uverejnenia jej blogu.
"Cieľom tohto blogu je aj upozorniť na fakt, že ľudia, ktorí mali, podľa mojich informácií, v úmysle verejne premietať detskú pornografiu, sa stále medzi nami pohybujú a sú verejne činní," píše Kaliská.
Vďaka zvukovému záznamu zistila, kto stál za touto udalosťou - tvrdí, že moderátor akcie spomenul mená Pavol Lupták a Marianna Sádecká. Kaliská si z toho odvodila, že teda ide o hlavných organizátorov akcie.
"Pavol Lupták pracuje v oblasti počítačovej bezpečnosti, je spoluzakladateľom bratislavského „hackerspace-u“ Progressbar, pražskej Paralelní polis a pôsobí v jej bratislavskej pobočke, Paralelnej polis. V minulosti ho českí a slovenskí novinári často spovedali na tému IT bezpečnosti," predstavuje Kaliská prvého z organizátorov.
Paralelná Polis je "komunitný neziskový projekt, ktorého cieľom je zvyšovanie osobnej slobody", ako ho opisuje jeden zo spoluzakladateľov Juraj Bednár.
"Paralelná Polis propaguje, poskytuje a vytvára technológie a vzdelanie, ktoré ľudia potrebujú pre zapojenie sa do nezávislej spoločnosti a ochranu individuálnej slobody. Vytvárame slobodné a inšpiratívne prostredie šírením myšlienok a nástrojov pre nezávislú a dobrovoľnú spoločnosť,"
uvádzajú na ich webovej stránke. Za zmienku stojí aj "
Manuál na prežitie", ktorý tam tiež nájdete.
"Cieľom tohto “manuálu” je zadefinovať základný rámec vnútorného fungovania (zakladateľského) kmeňa Paralelnej Polis v Bratislave," píše sa na začiatku manuálu. Ak máte čas, určite si ho zbežne prejdite - ostanete prekvapení, čím sa ľudia angažujúci sa v tomto projekte riadia.
Druhá spomenutá organizátorka Marianna Sádecká je spoluzakladateľkou OZ Slovak Students for Liberty, teda Slovenskí študenti za slobodu.
"Našou víziou je Slovensko ako nielen ekonomicky, ale aj
občiansky, a kultúrne, vyspelá krajina založená na princípoch slobodnej spoločnosti," uvádza sa na stránke tohto občianskeho združenia.
Na stránke sa o združení toho nedozviete zrovna veľa - je tam pár preložených článkov zo zahraničných webov, ktoré sa týkajú najmä osobných slobôd, či pozvánky na udalosti, ktoré spoluorganizujú.
Nikde na stránke však nenájdete priame pomenovanie "ideológie", ktorou sa toto združenie, ale aj Paralelná polis, riadi - libertarianizmom.
"Libertarianizmus je označenie skupiny politických ideológií, ktoré nadväzujúc na klasický liberalizmus zdôrazňujú individualizmus odrážajúci sa v osobnej i ekonomickej slobode. Prívrženec libertarianizmu sa označuje ako libertarián.
Libertariánov spája skepticizmus voči autorite a štátnej moci, zvyknú sa však rozchádzať v otázkach odporu voči existujúcim politickým a hospodárskym systémom. Rôzne školy libertariánskeho myslenia ponúkajú množstvo názorov na legitímne funkcie štátnej a súkromnej moci, ktoré často vyžadujú obmedzenie alebo zrušenie donucovacích sociálnych inštitúcií," uvádza sa na
Wikipédii.
Keďže je to jedna z narozvetvenejších ideológii, je takmer isté, že názory niektorých prívržencov tejto ideológie budú extrémne v mnohých smeroch.
"Myslím si, že ideológia, ktorú ľudia v Paralelnej polis a v Slovak Students for Liberty vyznávajú, môže ľahko vyústiť až do obhajovania detského porna, do normalizovania zneužívania detí, či obhajovania ďalších druhov porušovania práv zraniteľných skupín," napísala autorka blogu Kaliská.
Ako príklad uvádza
Roberta LeFevreho, ktorý tvrdil, že „ľuďom, ktorí chcú dobrovoľne vstúpiť do otroctva, by to malo byť dovolené“. Kaliská sa pri tomto tvrdení odvoláva na publikáciu "Mayer, Jane: Dark Money (2016), Doubleday".
Teraz si skúste dobrovoľný vstup do otroctva vymeniť za sexuálne aktivity s deťmi - v tom prípade by to teda nebolo zneužívanie, keďže to dieťa robí "dobrovoľne".
Pavol Lupták z Paralelnej Polis
na jeho facebookovom profile zdieľal 8. júla už vyššie spomenutý článok zo SME, kde zľahčujú problematiku pedofílie.
Do statusu pridal aj link na text, ktorý je uverejnený na
WikiLeaks. "Môj názor na pedofilov zmenil radikálne tento článok," pripísal k statusu.
"V texte, ktorý Luptákovi radikálne zmenil názor na pedofilov, sa píše, že existuje zlé detské porno a dobré detské porno. Tvrdí to muž, ktorý v článku sám o sebe hovorí, že sa „pohyboval vo svete detskej pornografie“. Autor textu, ktorý Lupták súhlasne zdieľal, rozlišuje medzi dobrovoľným detským pornom a nedobrovoľným. Dobrovoľné detské porno sa podľa neho spozná podľa toho, že sa na ňom deti usmievajú a zabávajú," opisuje Kaliská text z WikiLeaks.
Kaliská tiež upozorňuje, že v "anglo-americkom priestore zároveň odborníci považujú pozeranie detskej pornografie za jeden z typov sexuálneho zneužívania detí.
Okrem iného je tomu tak preto, že dopyt po detskej pornografii je zodpovedný za skutočnosť, že videá a obrázky sexuálneho zneužívania detí vôbec niekto vyrába".
Odborníci na sexuálne zneužívanie detí
už dlhú dobu vravia, že o zneužívanie ide aj vtedy, ak dieťa pri akte zažíva rozkoš
.
Pre autorku blogu je "nepochopiteľné, že počas Večera bizarného porna nikto nevzniesol výraznejšie protesty. Ešte menej chápem, že sa nikto neozval ani po jeho skončení."
Na záver dodala, že sa rozhodla blog uverejniť preto, aby "túto nehoráznosť napravila".
Počas tvorby tohto článku blog Lenky Kaliskej zmizol z webu blog.sme.sk. Stále sa však dá dostať k
diskusii k článku a niekto s vysokou mierou intuície tento blog aj zálohoval na serveri
web.archive.org.
Prečo bol blog vymazaný nie je známe.
