Boeingu 767 došlo palivo 12 kilometrov nad zemou! Od zázračného pristátia ubehlo už 36 rokov

Presne pred 36 rokmi, 23. júla 1983 sa posádke lietadla spoločnosti Air Canada podarilo vďaka bohatým skúsenostiam kapitána a nutnej dávke šťastia odvrátiť leteckú katastrofu. Boeingu 767 pre nedostatok paliva postupne zlyhali oba dva motory, pilotovi sa však ako zázrakom s "klzákom" podarilo pristáť a nikto pritom neutrpel vážnejšie zranenia, píše 7info.ru.

Mal to byť ukážkový ranný let za ideálneho počasia. Spoj č. 143 spoločnosti Air Cananda mieril z Ottawy do Edmontonu a bol zrovna v polovici cesty. Na palube bolo 61 pasažierov a osem členov posádky. Kapitánom bol Bob Pearson a prvým dôstojníkom Maurice Quintal, obaja s bohatými skúsenosťami. Stroj, s ktorým leteli, bol novo zakúpený Boeing 767, vtedy jedno z najmodernejších lietadiel s mnohými automatickými funkciami riadenými počítačom. A to bol kameň úrazu.



Vo výške 12,5 km posádku upozornila výstražná kontrolka, že má jedno z palivových čerpadiel problém s nízkym tlakom. Dôvody ťažkostí mohli byť dva, buď je čerpadlo rozbité a alebo niečo horšie - dochádza palivo. Počítač pritom ukazoval, že paliva je na cestu dostatok. Netrvalo však dlho a ozvalo sa aj druhé čerpadlo. Príčina bola jasná, palivo drasticky dochádza a lietadlo musí čo najrýchlejšie núdzovo pristáť.

Od cieľa ich delilo dlhých 1100 kilometrov a nepripadalo do úvahy, že sa podarí doletieť až tam. Najbližšie väčšie letisko sa nachádzalo v 200 km vzdialenom Winnipegu. Čoskoro sa však objavil problém, jeden z dvoch motorov úplne vysadil. Pearson bol našťastie vycvičený a pristál aj s jedným funkčným motorom. Nikto však nikdy s tak veľkým strojom nepristál bez oboch motorov a čoskoro službu vypovedal aj druhý motor. Situácia začala byť zúfalá.

Vďaka skvelým aerodynamickým vlastnostiam však lietadlo doslova plachtilo a pomaly zostupovalo k zemi. Prvý dôstojník odporučil pristáť na bližšom vojenskom letisku v mestečku Gimli, ktoré poznal bývalý armádny pilot. Pred pristátím vo výške 900 metrov sa kapitán rozhodol pre núdzový a trochu riskantný manéver, ktorý používajú piloti klzákov - sklzu, ktorým lietadlo rýchlejšie strácalo výšku, a pritom nezrýchlilo.



Nad dráhou však posádka narazila na ďalšiu komplikáciu. Pristávacia dráha bola medzitým prestavaná na závodnú dráhu a bola plná ľudí. Dve deti sa priamo pred lietadlom, ktoré sa nečujne rútilo dole, dokonca preháňali na bicykloch a modernému lietadlu chýbal starý dobrý klaksón. Stroj ako zázrakom dopadol na dráhu a nikomu sa nič vážne nestalo. Pri vyšetrovaní sa zistilo, že problém bol v digitálnom procesore počítača a v zlom prepočte paliva, ktoré mechanici kvôli chybám natankovali len polovicu.

Vďaka neskutočnému manévru pilotov bolo však lietadlo pred pristátím poškodené len veľmi málo a po dvojtýždňovej provizórnej oprave sa vrátilo do Winnipegu, kde podstúpilo ešte komplexnú niekoľkotýždňovú opravu. Neskôr sa vrátilo späť do služby, pričom mu už nikto nepovedal inak ako "klzák z Gimli". Posledný let absolvovalo v roku 2008 a potom skončilo na tzv. Cintoríne lietadiel v americkej Mohavskej púšti. Obaja piloti si za svoj manéver vyslúžili pochvalu a v Gimli im bol vztýčený pomník.