Švédsko, ktoré všeobecne vykazuje malú mieru kriminality, v posledných rokoch zápasí s brutálnou vojnou pouličných gangov, pri ktorých sú používané aj strelné zbrane či granáty.
Najhoršia situácia je v niektorých štvrtiach Štokholmu, Malmö a Göteborgu, ale násilie sa začalo šíriť aj do stredne veľkých miest. Ako oznámila polícia, väčšinu zločincov aj obetí tvoria nezamestnaní muži mladší ako 30 rokov pochádzajúci z radov utečencov. Informoval o tom web
The Local aj francúzska agentúra AFP.
Problémy s gangmi sa stupňujú od roku 2015, kedy Švédsko zažilo veľkú migračnú vlnu. Len v minulom roku bolo v tejto škandinávskej krajine zaznamenaných 300 prestreliek gangov, pri ktorých zomrelo 45 ľudí a ďalších 135 bolo zranených.
Tento rok sa situácia ešte zhoršila. Za prvý polrok tohto roka bolo zabitých len v Štokholme toľko ľudí, ako za celý rok 2018. Oficiálne štatistiky potom odhalili, že len v meste Malmö, bolo minulý rok pri vražednej streľbe gangov zabitých 14 osôb a ďalších 28 bolo zranených.
Situácia je tak vážna, že sa o nej diskutuje už aj v parlamente. Policajné štatistiky tiež ukázali, že väčšina strelcov a obetí sú nezamestnaní mladí muži, ktorí pochádzajú z prisťahovaleckých rodín a žijú v štvrtiach, kde niektoré časti sa dnes dajú označiť za nebezpečné. Podobných častí a štvrtí má byť dnes vo Švédsku cez päťdesiat.
Odborníci sú navyše prekvapení neobyčajnou brutalitou, ktorá medzi gangami prevláda. Pripomína to boje gangov v Amerike. Používajú sa napríklad samopaly kalašnikov, pištole, aj ručné granáty. Podľa polície väčšina zbraní pochádza z Balkánu, údajne samopal stojí na čiernom trhu okolo 2500 až 3500 eur. Pre gangy, ktoré často obchodujú s drogami, to pritom nie je nijak veľká čiastka.
"Niektoré streľby sú spojené s obchodom s narkotikami, alebo s vnútornými konfliktami medzi gangmi. Často sa ale jedná o formu vybavovania si účtov, ktoré súvisia s kultúrou gangov," povedal Gunnar Appelgren, policajný komisár zo Štokholmu.
"Gangy nemajú žiadny inštitucionálny prístup k riešeniu konfliktov. Ide im mnohokrát len o zachovanie si tváre," dodáva Torbjorn Forkby, profesor sociálnych vied na Linného univerzite vo Småland.
Naráža tým na to, že odplata za smrť jedného z členov gangu je smrť iného človeka z nepriateľské skupiny. Často pritom ide o gangy rozdelené podľa jednotlivých národov a oblastí, z ktorých sa títo ľudia do Švédska prisťahovali.
Pravicová opozícia v parlamente tvrdo kritizuje ľahostajnosť sociálnodemokratického premiéra Stefana Lofvena k prebiehajúcej vojne gangov. Vyzýva napríklad k ďaleko prísnejším nepodmienečným trestom pre osoby mladšie ako 21 rokov, ku ktorým pristupujú zákony vo Švédsku pomerne benevolentne.
"Toto násilie ničí našu krajinu aj spoločnosť," vyhlásil napríklad v parlamente poslanec Johan Forssell z Umiernenej strany počas nedávnej debaty o vojne gangov.
Experti varujú, že gangy prisťahovalcov medzi sebou stále viac bojujú aj napriek tomu, že švédsky sociálny systém je veľmi štedrý a vzdelávania je na vysokej úrovni. Lenže niektorých mladých zločincov inšpiruje niečo úplne iné, než záujem o školy a presadenie sa v práci.
Predčasne končia štúdium v školách, obchodujú s drogami a majú svoju vlastnú kultúru, ktorá vyznáva aj kult násilia. Zvýšené boli aj tresty za nelegálne držanie zbraní, ale ani to situáciu nijako nezmenilo.
