Dohoda medzi Európskou úniou a Tureckom z roku 2016, pomohla výrazne znížiť migračný tok na grécke ostrovy, no už dlhšiu dobu zostáva na bode mrazu. Potvrdila to aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá pred tromi rokmi s Ankarou rokovala. V dôsledku toho ostávajú sýrsky utečenci, žiadajúcich o azyl, uväznení na gréckych ostrovoch. Len veľmi málo utečencov je na základe dohody posielaných späť do Turecka. Je teda otázkou či nastala ta správna chvíľa na jej zrušenie.
Uzavretie
dohody medzi Európskou úniou a Tureckom bolo považované za jeden z najvýznamnejších krokov, ktoré prispeli k zmierneniu vtedajšej migračnej krízy v Európe. Za prvý rok jej fungovania klesol počet príchodov z Turecka do krajín EÚ o 97 percent, dnes je ale čim ďalej jasnejšie, že dohoda prestáva fungovať.
Pre začiatok si poďme pripomenúť, čo vlastne súčasťou dohody je, všetci nelegálni migranti vstupujúci na grécke ostrovy z Turecka majú byť vrátení späť do Turecka. Za každého sýrskeho občana, takto vráteného z gréckych ostrovov do Turecka, má byť jeden sýrsky občan s udeleným azylom v Turecku presídlený do EÚ.
Počet žiadateľov o azyl do Turecka je však za dobu trvania dohody zanedbateľný,
tvrdí pre server InfoMigrants právnik Taimour Lay, ktorý zastupoval utečencov vo Veľkej Británii a Grécku. Tempo, s ktorým sú žiadatelia o azyl posielaní späť do Turecka, sa považuje za "
veľmi pomalé". Podobne je na tom aj Európska komisia, podľa jej údajov bolo od marca 2016 navrátených len niečo cez 2 400 migrantov.
Jedným z najväčších problémov je posudzovanie žiadateľov o azyl podľa kritérií zraniteľnosti. Za "
zraniteľných" sú považovaní chorí ľudia a osoby so zdravotným postihnutím, deti bez dospelého sprievodu, tehotné, obete mučenia alebo znásilnenia. Títo ľudia majú byť z gréckych ostrovov prevezení na pevninu, kde úrady rozhodnú o ich žiadosti o azyl.
Kritériá sa najčastejšie vzťahujú práve na Sýrčanov, zďaleka sa ale nejedná o všetkých. Značná časť sýrskych utečencov v tomto teste zraniteľnosti neuspeje, a mali by tak byť vrátení do Turecka. Na gréckych ostrovoch preto zostáva uväznených tisíce sýrskych utečencov, ktorí nemajú možnosť presunúť sa na pevninu. Z návratu do Turecka ale majú obavy.
Jedným z hlavných aspektov, ktoré sa podpísali na fungovanie dohody z roku 2015, je zhoršenie vzťahov medzi Európskou úniou a Tureckom po pokuse o prevrat v roku 2016 a následných represiíách a čistkách zo strany tureckých autorít. Súčasťou dohody bol totiž záväzok EÚ pracovať na postupnom uvoľňovaní vízového režimu pre tureckých občanov, z ktorého začal Brusel po neúspešnom puči postupne ustupovať.
"Neochota EÚ upustiť od prísnych kritérií pre liberalizáciu vízového režimu znamená, že dohoda nikdy nemôže byť úplne naplnená," hovorí Lay, podľa ktorého bola schopnosť gréckych úradov vykonávať rozhovory s migrantmi, vždy veľmi nízka . Grékom navyše nebola po chuti ani finančná pomoc vo výške šiestich miliárd eur, ktorú Európska únia prisľúbila Turecku výmenou za zastavenie príchodu utečencov.
"
V čase uzavretia dohody, EÚ poslala do Grécka azylových úradníkov z agentúry EASO, aby mu pomohli s vybavovaním žiadostí. Gréci ale povedali, že ak Turecko dostane na zariadenia pre utečencov a tábory šesť miliárd eur, kde sú naše peniaze, ktoré nám pomôžu toto všetko riešiť ?, "tlmočí grécke sťažnosti britský právnik.
V Grécku tak stále zostáva okolo 70 tisíc prevažne sýrskych utečencov. Ďalších 300 tisíc Sýrčanov však našlo dočasné útočisko práve v Turecku. Nemožno poprieť, že sa počet novo prichádzajúcich ľudí po uzavretí dohody skutočne
znížil, odborník na migráciu však upozorňuje, že za poklesom v prvom rade stojí vývoj v Sýrii.
"EÚ bude vždy hovoriť, že tieto čísla zastavila dohoda, ale ja o tom nie som presvedčený," hovorí pre InfoMigrants s tým, že dohoda EÚ-Turecko rozhodne nemôže slúžiť ako vzor pre ďalšie regióny.
