Aj keď prieskumy verejnej mienky dávajú Zuzane Čaputovej veľké šance na víťazstvo v prezidentských voľbách, podľa publicistu Juraja Hrabka to isté nemá. "Nezdá sa mi najmä volebná účasť, počítajú to z 80 percent a tie čísla pôjdu rapídne dole," odhadol Hrabko v Tablet.TV.
Nárast podpory Čaputovej podľa neho súvisí s rozhodnutím Roberta Mistríka odstúpiť z volieb. "Pán Mistrík podľa mňa zlyhal vo volebných debatách a podľa mňa zlyhal jeho volebný štáb. Uvedomil si, kde je a že stratil dosť veľa peňazí, a podľa mňa vyhodnotil správne, že nemá šancu stať sa prezidentom. Je otázkou, ako sa s výhrou v prieskumoch vyrovná Čaputovej volebný štáb. Znamená to úplne novú stratégiu," poznamenal Hrabko.
Podľa prieskumu agentúry Focus si takmer 60 percent respondentov myslí, že aktuálny prezident Andrej Kiska by mal ukončiť politickú kariéru. Podľa Hrabka preto ani Čaputová nebude príliš zdôrazňovať, že má jeho podporu. "Myslím si, že nebude veľmi vykrikovať do sveta, že má podporu Andreja Kisku. Ten mal šťastie, že mal dostatok peňazí na kúpenie si prezidentského kresla a že voči nemu kandidoval práve Róbert Fico," povedal Hrabko.
Na druhej strane, kampaň jej oponenta Maroša Šefčoviča podľa Hrabka nie je presvedčivá a je orientovaná skôr na voličov Smeru-SD. "To nie je jeho kampaň, ale kampaň Smeru-SD, začal ju aj oveľa neskôr, lebo sa nedokázali dohodnúť," pripomenul, že sa dlho uvažovalo o kandidatúre Miroslava Lajčáka (nominant Smeru-SD).
Šefčovič aj Čaputová podľa Hrabka sľubujú voličom veci, ktoré sa z pozície prezidenta dajú presadiť len ťažko. Táto poloha je podľa neho výhodnejšia pre Čaputovú, ktorá nemá takmer žiadne politické skúsenosti. Na druhej strane, aj skúsenosti Šefčoviča sa podľa neho vzťahujú len k zahraničnej politike. "Zatiaľ nevystupuje veľmi presvedčivo, keď hovoril o hodnotách, boli to hodnoty, ktoré prezidentovi neprislúchajú. Toho sa dopúšťa aj pani Čaputová," povedal Hrabko.
Vyhlásenie predsedu OĽaNO Igora Matoviča, že bude kandidovať za poslanca Európskeho parlamentu, ale v prípade úspechu si mandát neprevezme, je podľa Hrabka zmätočné. "Neviem, akú motiváciu mal Igor Matovič. Napriek upozorneniu, že Igor to robí inak, som sa v jeho vyjadrení úplne stratil. Je mi to svojím spôsobom aj ľúto, lebo keď pred zhruba desiatimi rokmi vstupoval do politiky, mal našliapnuté na to, aby sa stal dobrým politikom. Ale toto je presne ukážka toho, ako sa politika robiť nemá a nerobí," povedal.
Na poznámku, že Matovič možno len chcel kandidátku posilniť známym menom, ale o Veroniku Remišovú prísť nechcel, Hrabko reagoval, že nonsens je už prvé vyjadrenie, podľa ktorého Matovič chce kandidovať, ale mandát si neprevezme. "V predchádzajúcich voľbách postavil na čelo kandidátky bratranca Jozefa Viskupiča, teraz už bratranca k dispozícii nemá, tak sa rozhodol, že pôjde sám. Má to zmysel v tom, že voliči skôr prídu k voľbám, keď kandiduje predseda, ale poprel to svojím vyhlásením, že mandát nepreberie," povedal Hrabko.
Dodal, že kritickejší postoj Matoviča k zahraničnej politike USA je veľkým posunom v politike OĽaNO. "Rozhodne príde k vnútrostraníckemu súboju, keďže ide o zmenu paradigmy strany, ak začína meniť zahraničnú politiku. Uvidíme, či vyhrajú Veronika Remišová a Jaroslav Naď, alebo Igor Matovič. Politicky ani politologicky sa nedá pomenovať to, kam Igor Matovič so svojou stranou uteká," tvrdí Hrabko. Dodal, že oceňuje cieľ Igora Matoviča získať v eurovoľbách 50.000 preferenčných hlasov. "OĽaNO malo v preferenčných hlasoch výsledok približne 40.000. To znamená, že ak si stanovil hranicu 50.000, môžem to iba oceniť, lebo by to znamenalo, že by viac ľudí pritiahol k voľbám," povedal Hrabko.
V diskusii komentoval aj podozrenie Andreja Kisku, že ho predseda Smeru-SD Robert Fico v súvislosti s rokovaniami o Ústavnom súde vydieral. "Je to treba vidieť v celom komplexe udalostí. Nie je možné zamieňať si politické rokovania s trestnou činnosťou. Potom by padla celá politika, lebo by vždy jedna strana mohla postup druhej pri rokovaní označiť ako vydieranie," poznamenal Hrabko.
