Nízka úroveň vzdelania, chýbajúce zručnosti, ale aj diskriminácia zo strany zamestnávateľov. To sú podľa odborníkov v súčasnosti hlavné dôvody, prečo si Rómovia na Slovensku ťažko hľadajú uplatnenie na trhu práce. Na nedostatky v politikách zameraných na integráciu Rómov pritom upozornila vo svojom najnovšom ekonomickom výhľade pre Slovensko aj Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
"Základné zlyhanie je v školstve. Účasť rómskych detí na predprimárnom vzdelávaní je katastrofálna. Podiel rómskych detí v materských školách je omnoho nižší ako u majoritnej populácie. To isté platí pre základné aj stredné školy. Na vysokých školách ide o minimálne percentá. Rómovia tak nemajú kde získať kvalifikáciu," priblížila pre TASR Ladislava Molnárová zo spoločnosti Amrop Slovakia, ktorá sa venuje vyhľadávaniu manažérov a talentov na rôznorodé pracovné pozície.
Miera zamestnanosti Rómov, najmä z marginalizovaných komunít, sa podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR od roku 2004 zmenila len mierne. "Dlhodobo zaostáva za väčšinovou populáciou. Výsledky vzdelávania vidno na dátach, zamestnanosť stále zaostáva a medzera je stále veľmi výrazná aj napriek ekonomickému rastu na Slovensku. Vzdelávanie by malo začať už v predškolskom veku," podotkol analytik IFP Slavomír Hidaš. Diskrimináciu Rómov zo strany zamestnávateľov potvrdil aj prieskum IFP, podľa ktorého si na pohovory pozvali firmy 40,3 % nerómskych uchádzačov a len 17,7 % rómskych.
Na trhu práce podľa Molnárovej chýbajú desiatky tisíc pracovníkov, ktorí by mohli zaplniť miesta operátorov vo výrobe, baličov, lisovačov či skladníkov. "Firma, ktorá je múdrym zamestnávateľom, si dokáže spočítať náklady, koľko stojí import zahraničnej pracovnej sily a koľko by stálo zaškolenie a komunikácia s Rómami, aby inklúzia bola zrealizovaná. Ekonomicky je sezónne zamestnávanie Rómov efektívnejšie ako dovoz týchto pracovníkov pre výrobné fabriky zo zahraničia," tvrdí Molnárová. Za problém však považuje aj slabé vzdelávanie Rómov, chýbajú im pracovné návyky, nepíšu si podľa nej napríklad životopisy. "Zamestnávateľ musí komunikovať s úradom práce, resp. musí vyslať svojich manažérov, aby išli do osád a tam vysvetľovali a agitovali, že je zamestnávateľ, ktorý im ponúka pracovný pomer. To znamená, že majú pravidelný príjem, že môžu riešiť nehnuteľnosť, lepšiu hygienu pre ich deti, ktoré sú potom akceptovateľnejšie pre školu," hovorí o skúsenostiach z praxe Molnárová.
Nízka účasť Rómov je aj na aktivačných prácach, na čo poukazuje aj Hidaš. "OECD preto odporúča zvýšiť ich účasť a zamerať nástroje na to, aby im pomohli rekvalifikovať sa, resp. nadobudnúť nejaké zručnosti," doplnil Hidaš. Problematická môže byť aj vzdialenosť úradov práce od komunít. "Rómovia pochádzajú z marginalizovaných komunít, vzdialenosť k úradom práce je relatívne dlhá. V tomto vidíme možnosť prepojiť ich s komunitnými centrami, ktoré by mohli byť niečo ako predĺženou rukou úradov práce," myslí si Hidaš. Takto by sa podľa neho mohlo zlepšiť poradenstvo a sociálne služby, ktoré napríklad úrady práce z kapacitných dôvodov nestíhajú.
Aj Molnárová vidí jedno z riešení v spolupráci terénnych pracovníkov, sociálnych pracovníkov, mimovládnych organizácií s úradmi práce. "Musíte ich pripraviť na pohovor, zoskupiť na pohovor, doviezť ich na pohovor a pomáhať im v prvé pracovné dni," opisuje Molnárová s tým, že tzv. tútori či sociálni pracovní im pomáhajú riešiť základné pracovné alebo komunikačné problémy.hw
