„Práve som sa vrátil z jednej bratislavskej ubytovne pre bezdomovcov – boli sme tam s maminou odniesť teplé oblečenie, ktoré ostalo po otcovi… Pomôcť… Dede by bol rád… Na ten pohľad, čo sa nám naskytol, tak skoro nezabudneme.“
Ubytovňa sa nachádza na kraji mesta, asi kilometer od autobusovej zástavky. Prakticky celá cesta od zástavky k ubytovni bola o pol ôsmej večer pokrytá desiatkami zúbožených ľudí, ktorí uzimení pomaly kráčali za teplom. Videli ste len tmavé postavy, v malých rozostupoch, každá z nich niesla v ruke igelitku, v ktorej sa nachádzal celý jej pozemský majetok. Bolo ich toľko, až sa tomu vraj nechcelo veriť.
Koalícia je v troskách, Blaha vyzýva – „poďme ich doraziť referendom“!
„V ubytovni nás privítala mladá žena. Mali sme plné auto oblečenia, všetko sme vyložili, ona milo poďakovala, placho sa usmiala a išla ďalej pomáhať. Toto sú ľudia, ktorí si zaslúžia úctu a nie rôzne povrchné celebritky, čo sa predvádzajú v rôznych „smotánkach“ vo svojich nechutne drahých róbach.“
Blaha: Nerozumiem, prečo na Slovensku nechávajú našich rodičov zomierať a neskúšajú ich liečiť
Môžu nám zobrať všetko, ale ľudskosť nie. Krásny víkend!“
Blaha: Milá pani prezidentka, prebuďte sa! Ste hlavou štátu. Zlyhaného štátu