Nie všetci občania vidia aktuálnu situáciu rovnako. Sme rozdelení na dve stáda. Jedno je poslušne nahnané bačom do košiara a to druhé sa voľne pasie po okolí a odmieta sa nechať nahnať do ohrady.

Úplne všetci sme totiž v ponímaní predsedu vlády iba ovce a on je bača, ktorý sa ich snaží chrániť. Veľká časť oviec počúva jeho náreky o tom ako sa musíme nechať nahnať do košiara, lebo nám ide o život. Iné ovce zas tvrdohlavo odmietajú nechať sa nahnať do uzavretého stáda za ohradou a volia radšej slobodu.

Bača ale neustupuje a posiela svojich salašníckych psov, aby zahnali všetky ovce do košiara, lebo prídu zlí vlci a roztrhajú ich. Ovce sa však rozutekajú po pastvinách a vybľakujú, že bača je psychopat. Ovce v košiari sa však cítia bezpečne a bľačia na tie ktoré sú ešte mimo, že sú len hlúpe ovce. Salašnícke psi na nich dokonca brešú, že sú opice.

Napokon príde súmrak a s ním sa k salašu zakrádajú nebezpeční vlci. Ovce mimo košiar sa dajú na útek. Môžu si zvoliť svoj smer slobodne. Ovce v košiari bľačia od strachu a tisnú sa bližšie k sebe. Salašnícke psi však napodiv prestanú brechať a zalezú do búdy. A samotný bača aj so svojimi vernými valachmi zabuchnú opancierované dvere na kolibe zvnútra.

https://www.hlavnydennik.sk/2021/01/28/obcanovi-co-mu-patri/

Vonku sa strhne krvavý horor. Vlci útočia a zabíjajú, a je im úplne jedno, či je ovca v košiari, alebo mimo neho. Tie mimo košiara sa však rozutekajú a veľká väčšina z nich sa zachráni. Nie všetky. Veľa z nich zhynie v tesákoch dravých šeliem.

Ovce v košiari však nemajú na výber. Sú ľahkou korisťou vlkom. Nemajú kam utiecť a tak sa tie najhlasnejšie z nich predierajú do stredu stáda, aby nestáli ako ľahká korisť na okraji. Psi iba tíško a žalostne kňučia zalezení v bezpečí. Ovce v košiari sú zúfalé a až teraz pochopili, že už nemôžu rozhodovať sami o svojom osude.

Keď nadíde ráno a vlci sa stratia, prežratí v hustom lese, otvoria sa pancierové dvere na kolibe a bača smutne zaplače. Tisíce oviec ležia roztrhané na márne kúsky v ohrade. Bača v žalostnej agónii vynadá psom za to, že nebojovali s vlkmi a navrhne miesto nich použiť horiace ohne. Zároveň zakáže ovce dojiť.

Rozutekané ovce sa opäť vrátia na salaš, lebo aj tak nemajú kde ísť a bľačia na baču, že ich neochránil. Tie čo bľačia najhlasnejšie, bača nasilu odchytí a priviaže k ohrade košiara. Nevzdáva sa však svojho plánu a opäť večer naháňa aj so svojimi psami ovce do košiara. Niektoré tam však už nechcú ísť a radšej sa rovno rozutekajú po okolí, lebo vedia, že v noci prídu vlci k salašu, kde môžu poľahky hodovať na hlúpych ovciach v ohrade.



Bača podvečer slávnostne zapáli pastiersku vatru a rozloží ohne okolo salaša. Opäť zalezie do nedobytnej koliby a vyčkáva rána. Ohne však čoskoro pohasnú a vlci opäť hodujú. Rozutekané ovce sú však ťažšou korisťou, ako tie v košiari a tak sa už nenamáhajú s ich lovením. Idú rovno do ohrady.

Ráno je v košiari hotový masaker. Bača opäť hlasno plače a narieka, vynadá psom, vynadá valachom a naziape na ovce, že sú hlúpe a nezodpovedné. Napokon sa rozhodne, že všetci valasi budú v noci vonku a budú musieť prikladať na oheň, aby nevyhasol.

Lenže večer je už v košiari iba zopár oviec a ostatné sa rozutekali zo strachu po okolí. Nie zo strachu pred vlkmi, ale zo strachu pred zbabelým a hlúpym bačom, ktorý ich necháva napospas vlkom. V noci sa situácia opakuje. K zalezeným a ustrašným psom sa však tento krát pridajú ešte aj zbabelí valasi a zalesú si s nimi. Ráno to vyzerá v košiari ako v masovom hrobe.

To už ale na salaš prichádza aj telegram od predsedu družstva, ktorý sa pýta baču kde má ovce. Bača ako odpoveď odošle zmanipulovanú štatistiku a vyhlási, že on nenesie žiadnu zodpovednosť za nezodpovedné správanie hlúpych oviec a argumentuje tým, že blbé ovce sa odmietli dať ostrihať. Predseda však tomu vôbec nerozumie a tak radšej mlčí.



Prichádza ďalšia noc a v salaši sú už iba staré a slabé ovce. Valasi ich ostrihajú, podoja, aby vykázali aspoň nejakú produkciu a zalezú do koliby vyplňovať hlásenie. Do kolónky koľko vlkov napadlo košiar však odpoveď nepoznajú, lebo ich nikto ani len nevidel a polesný, ktorý ich má dobre spočítané, je podľa nich nedôveryhodný konšpirátor.

Ráno je košiar prázdny. Roztrhané kúsky oviec sa povaľujú po okolí a salašnícke psi sa radšej ešte stále skrývajú. Bača však rezolútne zavelí a rozhodne sa nahnať úplne všetky roztratené ovce naspäť do košiara, kam podľa neho patria. A tak valasi vyženú psov a začnú ovce zháňať z celého okolia späť k salašu.

V tom sa niekoľko baranov postaví pred dvere koliby a zabľačia. Ovce sa hrnú ku kolibe a miera rovno dnu, do jej bezpečia. Pancierové dvere sa zavrú zvnútra a bača sa odrazu aj s valachmi a svojim psami ocitá nechránený zoči voči dravým vlkom pred kolibou, do ktorej sa nikto teraz nemôže dostať.

Vtom však prichádza pomoc od predsedu družstva. Bača aj s valachmi naskočia na vlečku traktora a spokojne odchádzajú dole do dediny. Salaš a kolibu už strážia iba psi. Ovce spokojne spia vnútri koliby, chránené pancierovými dverami.

Predseda družstva celú noc analyzuje s bačom a valachmi štatistiky a vyplňujú formuláre. Šušká sa, že ovce budú mať povinné obojky, aby sa netúlali slobodne po pastvinách a poslušne nasadzovali aj tie svoje životy na ochranu celého stáda. Veď na salaši predsa rozhoduje bača a nie hlúpe ovce.