Ratko Mladić bol postavený pred súd, ale kde je túžba vyšetriť masové vraždy v Sýrii, Jemene a Mjanmarsku?

Ratko Mladić,  Bosnianskosrbský generál, odsúdený za príkaz na popravu 8 000 mužov a chlapcov zo Srebrenice, strávi tento týždeň 25. výročie tejto masakry v cele v Haagu, kde už strávil posledných deväť rokov, píše theguardian.com.

Štvrťstoročie po Srebrenici si svet akosi bolestne privykol na podobné zverstvá. Masové zabíjanie v Sýrii a Jemene už neznamená, že sa takáto správa vôbec dostane do správ. Čína uväznila viac ako milión moslimských Ujgurov a núti ich k rôznym druhom antikoncepcie, sterilizácii a potratom.

Pokiaľ ide o vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, Mladić má teraz veľa spoločnosti. To, čo robí jeho prípad dnes neobvyklým, je skutočnosť, že ho vystopovali a postavili pred súd. Pred tromi rokmi bol Mladić odsúdený za genocídu v Srebrenici, pri ktorej boli muži a dospievajúci chlapci zajatí, keď v roku 1995 viedol útok na to, čo malo byť „bezpečnou oblasťou“ OSN. Zajatci boli hromadne popravení na miestach roztrúsených okolo severovýchodnej Bosny.



Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) ho tiež považoval za vinného za päť trestných činov proti ľudskosti a štyri vojnové zločiny za etnické čistky, bombové útoky a za útoky ostreľovačmi na Sarajevo. Aby toho nebolo náhodu málo tak držal aj mierové sily OSN ako rukojemníkov. Odvolacia komora teraz závodí so zdravím 77-ročného odsúdeného, aby dokončila právny proces, zatiaľ čo je ešte stále nažive.

Štrnásť ďalších dôstojníkov a funkcionárov bosnianskych Srbov bolo odsúdených za účasť na masakre v Srebrenici vrátane vodcu separatistov bosnianskych Srbov Radovana Karadžića. ICTY celkovo odsúdil 90 obžalovaných z vojnových zločinov.

Sesterský tribunál pre Rwandu ( ICTR ) usvedčil a odsúdil 93 ľudí, ktorí boli za genocídu v roku 1994 zodpovední. ICTY a ICTR boli prvé takéto ad hoc súdy zriadené od súdu v Norimbergu a Tokiu a odzrkadľovali rozsiahle nadšenie v dôsledku ukončenia studenej vojny. Videli možnosť ako by sa svet mohol viac vyrovnať s takouto hromadnou krutosťou.

V prípade masových zločinov spáchaných v Sierra Leone, vo Východnom Timore a v Kambodži boli zriadené ďalšie osobitné súdy, ktoré pomáhajú OSN priniesť oneskorenú spravodlivosť vedúcim postavám Khmer Rouge ( Červeným kmérom ).



EÚ vytvorila osobitný tribunál pre Kosovo, ktorý minulý mesiac zverejnil obvinenia proti prezidentovi Hashimovi Thaçimu a ďalším za trestné činy spáchané pri vedení Kosovskej oslobodzovacej armády.

Očakáva sa, že osobitný súd zriadený v Haagu na vyšetrenie a vynesenie rozsudku v prípade vraždy libanonského premiéra Rafíka Haririho v roku 2005 pri výbuchu bomby, ktorá zabila 21 ďalších ľudí, vydá svoj rozsudok v najbližších dňoch.

„Boli to vzrušujúce roky. To boli roky, ktoré nazývam tesárske roky pre tribunály pre vojnové zločiny,“ povedal David Scheffer, ktorý bol veľvyslancom USA pre otázky vojnových zločinov v rokoch 1997 až 2001, a zohral ústrednú úlohu pri vytváraní niekoľkých osobitných súdov. "Mali sme iba šablónu z Norimbergu a Tokia a tieto šablóny sme prestavali začiatkom 90. rokov a do 90. rokov sme ich neustále zdokonaľovali."

Nerme Jelacicovej, bosnianskej utečenkyne, ktorá sa stala hovorkyňou pre ICTY, sa zdalo, že prichádza nová éra. "Bolo to úpne o tom od prvého dňa," pripomenula Jelacicová. „Bolo dôležité, že to všetko utrpenie a smrť nebolo pre nič za nič, pretože sa z toho v budúcnosti poučíme a poznatky budeme aplikovať v budúcnosti.“

Bola vytvorená skupina súdov, ktoré majú postaviť pred súd masových vrahov. OSN sa však tiež usilovala nájsť spôsoby, ako zabrániť genocíde a vytvorili politiku, ktorá by mala zabrániť ďalším genocídam. Zásada „zodpovednosti chrániť“ sa vyvinula v dôsledku bosnianskych a rwandských genocíd a bola oficiálne prijatá v roku 2005. Uvádza sa v nej, že medzinárodné spoločenstvo je povinné zasiahnuť, ak štát nechráni svojich vlastných obyvateľov.



Táto zásada bola uplatnená v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN z roku 2011, ktorá poskytla právny základ pre vojenský zásah v Líbyi, najmä na ochranu obyvateľstva Bengházi pred silami Muammar Kaddáfího. Princíp „zodpovednosti chrániť“ bol však smrteľne zranený už pri prvom použití. USA, Spojené kráľovstvo a Francúzsko pokračovali vo svojich zásahoch, až dokým sa Kaddáfího nepodarilo zvrhnúť: Rusko, ktoré sa zdržalo hlasovania, tvrdilo, že bolo oklamané a tak so zmenou režimu súhlasilo. Sľúbilo však, že sa už nikdy oklamať nenechá.

Kaddáfího davová vražda a následná líbyjská fragmentácia znamenali definitívny koniec éry globálnej reakcie na vojnové zločiny. Vladimir Putin sa vrátil k prezidentstvu rok po líbyjskej intervencii a nasmeroval Rusko na čoraz konfrontačnejšiu cestu proti Západu. Arabská jar sa zmenila na krvavý kúpeľ v Sýrii, Čína sa za Si Ťin-pchinga stala represívnejšou a asertívnejšou na svetovej scéne a Donald Trump, ktorý pohŕda multilaterálnymi inštitúciami všetkých foriem, získal americké kreslo prezidenta v roku 2016.

Bolo by ťažké predstaviť si nehostinnejšiu klímu pre „zodpovednosť chrániť“ alebo pre súdy pre vojnové zločiny v Sýrii, Jemene alebo Mjanmarsku. "Po tom, ako k líbyjskému zásahu došlo, všetci začali ustupovať," uviedla Jelacicová. „To čo sa stalo v Sýrií je obrovská škvrna na našom svedomí. Masakre a ľudia umučení na smrť sa stali normálom za posledných takmer 10 rokov.“

Medzitým, Medzinárodný trestný súd ( ICC  ), ktorého právomoci boli pri jeho vzniku obmedzené hlavnými mocnosťami, sa za posledné týždne stal terčom útoku zo strany Trumpovej administratívy, ktorá sa vyhrážala súdnym úradníkom (a ich rodinám) sankciami, ak budú aj naďalej vykonávať vyšetrovanie amerických a spojeneckých operácií v Afganistane alebo ak budú vyšetrovať operácie Izraela na Západnom brehu a v Gaze. „Je to také sebaporážajúce. Podkopáva to našu dôveryhodnosť pri presadzovaní spravodlivosti a právneho štátu a predchádzaniu krutých zločinov v zahraničí, “uviedol bývalý veľvyslanec Scheffer.



„Pred tým ako prišlo k súdom pre bývalú Juhosláviu a Rwandu bolo možné po občianskej vojne alebo diktatúre očakávať, že sa nič nestane. Ale teraz si myslím, že za posledných 25 rokov sme boli skutočne svedkami zmeny. Akademici, vedci a aktivisti sa dožadujú spravodlivosti. V tomto zmysle si myslím, že sa už nevrátime späť.“

Trumpov útok na ICC vyvolal odpor medzi jeho stúpencami, vrátane najbližších spojencov Ameriky, ktorí sa postavili na podporu tejto inštitúcie. V súčasnosti sa vyberá nový prokurátor a do konca roka sa má vykonať preskúmanie činnosti ICC s cieľom ho zefektívniť.

Zatiaľ teda, ak neexistuje osobitný súd pre Sýriu, súdy v Nemecku, Holandsku a Škandinávii budú súdiť vojnové zločiny podľa zásad univerzálnej jurisdikcie. V apríli súd v nemeckom meste Koblenz začal súdny proces s dvoma bývalými predstaviteľmi sýrskeho režimu, ktorí dezertovali do Nemecka. Je to prvé z mnohých trestných stíhaní. Dôkazy zhromaždil medzinárodný nestranný a nezávislý mechanizmus zriadený v Ženeve s podporou drvivej väčšiny Valného zhromaždenia OSN ako prostriedok na obídenie slepej uličky, ktorú vytvoria veľmoci v bezpečnostnej rade na výkon spravodlivosti v Sýrii.

V súdnom konaní v Koblenzi sa čerpá aj z niektorých z 800 000 dokumentov sýrskeho režimu, ktoré boli, často so značným osobným rizikom v priebehu rokov prepašované z krajiny. Tieto dokumenty dostala zo Sýrie Komisia pre medzinárodnú spravodlivosť a zodpovednosť (CIJA), nezávislý orgán podporovaný Spojeným kráľovstvom, Kanadou a Nemeckom. Zhromažďuje aj dôkazy o zverstvách Isis v Sýrii a Iraku.

Jelacicová je teraz vedúcou vonkajších vzťahov CIJA. „Jedinou vecou, ktorú možno zachrániť, je predstava zodpovednosti - predstava tých, ktorí zodpovedajú za tieto zločiny,“ uviedla.