fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
BULVÁR DENNÝ VÝBER ZAHRANIČIE

Ako funguje Putinov „jadrový kufrík“

Fotokoláž / Fotobanka

O povestných „jadrových kufríkoch“ prezidentov, vďaka ktorým môžu odpáliť jadrové bomby z hociktorého miesta,  kolujú legendy. Skutočnosť je trochu komplikovanejšia. Uviedol portál Life.ru.

Prvotná myšlienka sa zrodila v USA ešte za prezidenta Dwighta D. Eisenhowera. Samotný „jadrový kufrík“ vznikol neskôr. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia, v čase studenej vojny, sa stala aktuálnou požiadavka na mobilnosť zariadenia.

Plnohodnotné mobilné zariadenie tohto typu malo v bývalom Sovietskom zväze už podobu povestného kufríka. Do neho bol zabalený „špeciálny rádiový vysielač“. Kódy na spustenie mal asistent, ktorý sprevádzal generálnych tajomníkov. A tiež najvyšší predstavitelia štátu.

Prvým majiteľom „jadrového kufríka“ bol  John F. Kennedy. V čase Karibskej krízy mal ku kufríku spoločný prístup spolu so štyrmi zástupcami spravodajskej služby.
Prvým generálnym tajomníkom ZSSR s „jadrovým kufríkom“ bol Konštantín Černenko. V jeho kufríku bolo zariadenie s vysielačom, ktorý pracoval cez špeciálne šifrovaný kanál.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Celý systém používania jadrových zbraní v USA a ZSSR a dnes v Rusku pozostáva z troch pilierov. Nazývajú ich mobilné kontrolné stanovištia jadrových zbraní. Po prevzatí prvotnej správy o ohrození dostane „jadrový alarm“ prezident, minister obrany a šéf generálneho štábu.

Je známe, že americkí prezidenti pravidelne strácali kódy pre použitie jadrových zbraní. Našli ich slúžky či dôstojníci tajnej služby. Ani jeden z týchto prezidentov však za to nebol potrestaný.

Použiť „jadrový kufrík“ nemôže nikto sám svojvoľne. Na jeho použitie treba spoločný súhlas troch osôb.
„Najschopnejší“ v strácaní kódov k „jadrovému kufríku“ bol Jimmy Carter. Zabudol si kartu s heslom vo vrecku saka, ktoré poslal na chemické čistenie.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

V USA i v Rusku sú „jadroví“ styční dôstojníci neustále v pohotovosti. Bežný používateľ mobilného telefónu pozná iste situáciu, keď je „mimo dosah“. V prípade spojenia s „jadrovým kufríkom“ taká situácia nesmie nastať.

Terajší ruský systém „Kazbek“ je vybavený vysoko výkonným satelitným vysielačom. Vďaka tomuto systému môže ruský prezident ako jeden z troch kompetentných potvrdiť použitie jadrových zbraní z akéhokoľvek miesta na svete.
Styční dôstojníci často nosia námornícke uniformy a sú vždy blízko prezidenta. Podľa bezpečnostných expertov by nemala byť vzdialenosť styčného dôstojníka od prezidenta viac než 10 metrov.

Ruský prezident Vladimír Putin a americký prezident Donald Trump berú svoje „jadrové kufríky“ aj na zahraničné pracovné cesty.

Žiadne legendárne „červené tlačidlo“ nie je ani v „jadrovom kufríku“ a ani na kontrolných stanovištiach. Nemá ho ani americký a ani ruský systém. Tlačidlo „štart“ musí byť v moderných zariadeniach oddelené od hlavnej riadiacej jednotky pomocou spínačov.

Ruské a americké „jadrové kufríky“ majú veľa spoločného. Existujú však rozdiely. Americký je nakonfigurovaný iba na útok. Kým ruský „Kazbek“ s ovládacím panelom „Čeget“, môže spustiť útok, ale i odvetný úder.

Na starších zariadeniach je tlačidlo potvrdenia spustenia biele. Červené je tlačidlo „zrušiť“. Psychológovia tvrdia, že je takto ľahšie rozpoznateľné. Čo je dôležité v napätej krízovej situácii, keď stojí osoba pred rýchlou voľbou.

Aj zariadenie odvetného úderu „Perimeter“ pracuje na príkaz od systému „Kazbek“. V prípade, ak signál z troch „jadrových kufríkov“ stanovenú dobu neprichádza, môže rozhodnúť samostatne.

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info