fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
Global Look Press
DENNÝ VÝBER KOMENTÁRE

Sergey Karaganov: Svet sa rúti do jadrovej vojny, elity si s tým hlavy nelámu

Obmedzenie jadrového arzenálu neznamená, že bude svet bezpečnejší – hlavne nie vtedy, keď elity, ktoré nikdy nezažili veľkú vojnu, slepo veria, že ju nikdy ani neuvidia. Táto nebezpečná ilúzia vyvoláva apokalyptický konflikt, tvrdí preslávený vedecký pracovník Sergey Karaganov.

Dejiny ľudstva môžu byť dejinami vojen, ale už niekoľko desaťročí existuje istý druh pokoja, bez obrovských vojenských konfliktov medzi vedúcimi svetovými mocnosťami. To je čiastočne zásluha jadrových zbraní. Strach z ich moci zabránil tomu, aby sa studená vojna stala horúcou, pričom obmedzil vytvoreniu skutočného svetového konfliktu.

A to zasa vedie k situácii, že mnohí z tých, ktorí sú v súčasnosti pri moci, neberú hrozbu vojny vážne, tvrdí Sergej Karaganov, výskumník medzinárodných vzťahov a dekan na Moskovskej vysokej škole ekonómie.

Spokojnosť prináša nebezpečenstvo

„Predchádzajúce generácie mali strach z vojny, pretože ich otcovia alebo oni sami zažili 2. svetovú vojnu. Ale súčasná generácia si nevie predstaviť hrozby spojené s vojnou,“ prehlásil Karaganov pre portál RT.

Tento postoj je hlavným dôvodom, prečo je teraz svet v skutočnosti nebezpečnejším miestom, ako bol na vrchole konfrontácie USA a Sovietskeho zväzu. Niektoré mocnosti sa domnievajú, že majú právo žiť v mieri a nevedia si predstaviť, že menší konflikt niekde inde sa môže vyvinúť do jadrovej vojny. Medzitým staré mechanizmy, ktoré mali zabrániť takejto katastrofe, sa rýchlo zhoršujú, ďalej prehlásil.

Tento rok Washington zrušil jednu z kľúčových dohôd o studenej vojne obmedzujúcich jadrové zbrane – Zmluvu o INF – a naznačil, že ďalšia dohoda – New START – sa nebude predlžovať po roku 2021. USA zmenili svoje jadrové postavenie a generáli Pentagonu chcú väčší súbor menších jadrových zbraní a zvažujú možnosti ich použitia v pravidelných konfliktoch.

Tieto staré mechanizmy však zlyhávajú aj z čisto technologických dôvodov. V sedemdesiatych rokoch sa jasne rozlišovalo medzi strategickými zbraňami a tými ostatnými, takže zabezpečenie rovnosti bolo relatívne jednoduché. USA a ZSSR sa v podstate dohodli na počte rakiet, bombardérov, ponorkách a bojových hlaviciach, pričom sa dohodli spôsoby, ako overiť, či každá strana dodržiava svoje limity.

„V našej krajine, ako aj v iných krajinách, sú ľudia, ktorí zdôrazňujú, že by sme mali ísť rovnakou stratégiou, ako to bolo v 60., 70. a 80. rokoch. Musím povedať, že som v tomto smere veľmi skeptický, pretože aj v 70. a 80. rokoch sme založili svoju analýzu na veľmi, ale veľmi čudnom predpoklade toho, čo sa nazýva rovnosť,“ ďalej prehlásil Karaganov.

Avšak rozdiel medzi „jadrovým/nejadrovým a konvenčným/nekonvenčným“ je dnes nejasný. Ako človek môže porovnávať napríklad raketu presného doletu, ktorú možno vystreliť za hranicu svojej krajiny s vojenskou silou iného národa? Alebo satelit, ktorý dokáže zostreliť balistickú raketu na obrovskú vzdialenosť? Alebo počítačový vírus, ktorý dokáže vypnúť celú elektrickú sieť?

„Teraz je takmer nemožné počítať s rovnosťou vojenského vybavenia,“ uviedol Karaganov.

Je treba prestať snažiť sa obmedzovať jadrové zbrane. Treba zmeniť myslenie 

Karaganov nedávno spoluvypracoval správu o tomto pretrvávajúcom nebezpečenstve. Pripúšťa, že nemá všetky správne odpovede, ale ponúka niekoľko nápadov, kde by sa mohlo začať, pričom filozofia je prinajmenšom taká dôležitá ako politika alebo technickosť.

Napríklad by si štáty mali uvedomiť, že geopolitická rivalita nebola kvôli ideologicky rozdelenej minulosti, ale skôr prirodzeným poradím udalostí. Silní hráči majú veľkú chuť do jedla a použijú akékoľvek prostriedky na to, aby svoju vôľu presadili aj na slabších. Je to síce nespravodlivé, ale taký je život.

Ďalším krokom by bolo prijať nové mnohostranné odstrašujúce opatrenie, ktoré by zahŕňalo ďalších hráčov, predovšetkým Čínu, a do výpočtu rovnosti by nejakým spôsobom začlenili aj nejadrové zbrane, napríklad počítačové vírusy.

„Cieľom strategickej politiky všetkých zodpovedných jadrových mocností by nemalo byť odstraňovanie alebo dokonca znižovanie ich jadrových zbraní, ale posilňovanie vzájomného odradzovania od ich použitia, a to je úplne iná filozofia,“ navrhuje Karaganov.

V podstate on a jeho kolegovia navrhujú, aby sa vymazala stará myšlienka jadrovej stability – dosiahnutá znížením a obmedzením dvoch najväčších arzenálových superveľmocí. Namiesto toho by sa akékoľvek nové zmluvy mali zamerať na transparentnosť – ako aj na vypracovanie protokolov na ukončenie jadrového konfliktu hneď po jeho začatí, čo je oveľa pravdepodobnejšie, že sa stane náhodou než úmyselne.

Výsledok môže pripomínať mexickú prestrelku, ale vedci tvrdia, že alternatíva je omnoho nebezpečnejšia. Ozbrojený konflikt zahŕňajúci jadrové sily má potenciál vymknúť sa spod kontroly.

Pred niekoľkými desaťročiami strach z jadrových zbraní stanovil primerane nízku latku, ale to už neplatí a riziko stúpa každý rok. Riešením by bolo, aby superveľmoci uprednostnili de-eskaláciu vždy, keď nastane konflikt.

Anatolij Ivanov: Čo chcú USA od Lukašenka prostredníctvom Litvy

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info