fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
KOMENTÁRE

Východným Nemcom chýba NDR (Dmitrij Sedov)

Karikatúra / Patrick Chappatte

Komentár Dmitrija Sedova (Fond strategickej kultúry)

Rozdiely medzi Nemcami pretrvávajú aj 30 rokov po páde Berlínskeho múru

Nemecko a Berlín oslávili 9. novembra 30. výročie pádu Berlínskeho múru. Približne sto tisíc ľudí sa zišlo na námestí pri Brandenburskej bráne. Na tomto mieste 9. novembra 1989 rozbili prvú časť múru. Do Západného Berlína vďaka tomu prešla masa demonštrantov.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová zapálila na pamätnom mieste sviečku. Pripomenula obete totalitného režimu východnej Nemeckej demokratickej republiky (NDR). Pritom sama Merkelová bola v tomto „režime“ pracovníčkou agitácie a propagandy jedného z okresných výborov berlínskeho Komsomolu.

Hlavný prejav predniesol prezident Spolkovej republiky Nemecko Frank-Walter Steinmeier. Podľa neho „pád múru bol kľúčovým pre nemeckú históriu“. Poďakoval vtedajšiemu prezidentovi USA Ronaldovi Reaganovi. Bol to práve on, kto požadoval od hlavy slabnúceho Sovietskeho zväzu Michaila Gorbačova zbúranie tejto steny. „Sme USA vďační za mnoho vecí. Za úctu k nám ako k partnerovi, za spoločný boj za dobro demokracie a slobody i proti národnému egoizmu,“ zdôraznil súčasný nemecký prezident.

Významné miesto v príhovore Steinmeiera malo varovanie pred novým delením Nemcov: „Nesmieme dovoliť, aby sa zabudlo na národnú jednotu získanú pred 30 rokmi. Odvtedy sa v krajine objavili nové múry, ktoré nás delia. Sú to múry sklamania, zlosti a nenávisti. Steny ticha a odcudzenia. Nemci postavili tieto múry sami. A iba sami ich môžu i zbúrať. Nesmieme sa preto len sťažovať a ľahostajne prizerať. Strhnime konečne tieto steny“.

NATO – nová atlantická „dezorganizácia“ (Vladimír Maľšev)

Pozoruhodné slová. Lenže vychádzajúce zo súčasných faktov. Nemecký prezident si nemohol dovoliť obísť tému rozdelenia národa. V posledných spolkových voľbách v septembri 2019 totiž v troch východonemeckých krajinách, v Brandenbursku, Sasku a Durínsku, zvíťazila opozícia. A porazila pravicu. Alternatíva pre Nemecko (AfD), posilnila svoju pozíciu a získala 23 až 28 % hlasov. A nástupkyňa Socialistickej zjednotenej strany Nemecka, Strana ľavice, vyhrala v Durínsku dokonca s 30 % hlasov.

V nemeckej politike existuje nepísaná dohoda o odmietnutí spolupráce s Alternatívou pre Nemecko. Predstavitelia ostatných strán s ňou odmietajú v spolkových krajinách zostavovať vlády. Pokiaľ je to bez nich možné.

Po spolkových septembrových voľbách boli napriek stratám CDU/CSU a SPD schopné vytvoriť vlády v Brandenbursku a Sasku. V Durínsku sa ale nepodarilo zostaviť vládu dodnes. Nálada voličov vo východnom Nemecku na území bývalej NDR vôbec nepraje vládnucim stranám. V roku 2020 sa pritom budú konať voľby do Nemeckého parlamentu.

Hoci federálna vláda investovala obrovské úsilie do procesu zvýšenia životnej úrovne obyvateľov východnej časti Nemecka, na ich celkový postoj to nemalo až taký vplyv. Východní Nemci so svojím osobitým svetonázorom nesplynuli so západnými Nemcami do jednej spoločnej masy.

Slávny nemecký spisovateľ Thomas Brussig, ktorý vyrástol v NDR, píše: „Romantické očakávania východných Nemcov narazili na chladnú a tvrdú konkurenciu. Zjednotenie prinieslo stratu hodnoty osobnosti, podozrievanie, byrokraciu, komercializáciu, ostré lakte a sebectvo. Východných Nemcov zasiahla atmosféra strachu z neznáma. Strachu, či tieto zmeny ozaj prinesú lepší život. Začalo zatváranie podnikov a rušenie štátnych inštitúcií na Východe Nemecka. Masy odborníkov, inžinierov, či vedcov prišli o prácu. A novú si nevedeli nájsť. Aj vzdelaní východní Nemci mali problém vôbec prežiť. A nad tým všetkým visel otáznik podozrenia spolupráce s bývalou východonemeckou tajnou službou Stasi“.

Brussig ale nepovedal, čo zažil na vlastnej koži vari každý východný Nemec. Obyvateľstvo Nemeckej demokratickej republiky bolo oklamané prísľubmi rajského života. A následne zažilo šok z reality. Z východných Nemcov sa vo vysnívanom zjednotenom Nemecku stali občania druhej kategórie. Pochopili, že z nich urobili hlupákov a odmietajú sa ďalej priateliť s podvodníkmi.

Portrét ukrajinského nacionalistu (Peter Sinčenko)

Za desaťročia socializmu sa v NDR vytvoril druh vedomia, ktoré odmieta verejný život ako ustavičnú vojnu „všetkých proti všetkým“. Nálepka totality a zaostalosti NDR, ktoré sa pred 30 rokmi stali návnadou pre východných Nemcov, dnes už nefunguje. Obraz prosperujúceho sociálneho systému NDR, teda skutočného socializmu, v ich pamäti zostal. V Nemecku sa objavil nový pojem. Je ním „ostalgia“, teda nostalgia za NDR.

Východní Nemci nepodporujú ani SPD ani FDP, keďže upustili od ochrany sociálnych práv nižších tried. Chcú radikálne zmeny a spájajú ich s Alternatívou pre Nemecko a Stranou ľavice.

Liberálna časť nemeckej spoločnosti obviňuje Alternatívu pre Nemecko zo zneužívania základných ľudských inštinktov. Podobne, ako Donald Trump vyhral voľby v USA aj vďaka nenávistným a xenofóbnym heslám. Alternatíva je už dlho cieľom informačnej vojny. Napriek tomu jej obľuba stúpa. Nikto sa neodváži odhadnúť, aké bude jej postavenie o 5 až 10 rokov. Je celkom zrejmé, že v nadchádzajúcich voľbách do nemeckého parlamentu dosiahne úspech predovšetkým na území bývalej NDR. Ak sa Alternatíve pre Nemecko podarí vstúpiť do niektorej zo spolkových vlád na Východe, otrasie sa samotná podstata ohromného úsilia na zjednotenie Nemecka.

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info