
Blbečkov sa nebojím, nikdy nebudem! Ja ich iba ľutujem...
Blbeček vrieska: „Musia sa nás báť a mám pre vás dobrú správu, už sa nás boja!“ Nie, neboja. Omyl. Ľutujú ťa. (Bez veľkého „Ť“, lebo to sa používa iba ako vyjadrenie úcty.) Zmanipulovaného progresívneho postbubertiaka, niečo ako kópiu „...jugend“, vytvorenej sfanatizovaným a choromyseľným maliarom izieb. Toho sa predsa nikto súdny báť nemôže. Tomu sa akurát tak treba postaviť nam odpor. Ako kedysi. K výročiu Novembra sa zámerne vyjadrujem až s odstupom času. Tragédia intelektu a charakterov. Tr










