Nasledujúce dni bude aj z chladničky vyskakovať Milan Kňažko, ktorý v októbri 1989 náhle precitol a vrátil titul národný umelec komunistom, proti ktorým sa o mesiac postavil na tribúnu. Spomienkami doslova ožije poslanec Národnej rady František Mikloško a možno sa na obrazovkách objaví aj záhadne z verejného života stratený exminister životného prostredia Ján Budaj. Lenže pamätníkom novembra som aj ja napriek tomu, že som tento rok oslávil Kristove roky.
Na rozdiel od Michala Šimečku, ktorý sedel ako päťročný na pleciach svojich rodičov, si naozaj z novembra 1989 nepamätám nič. Možno aj vďaka tomuto odstupu, naslúchaniu starších viem, že realita takzvanej Nežnej revolúcie mohla byť v skutočnosti vzdaním sa moci režimu, ktorý bol neudržateľný. Kým 17. november 89´potreboval rozbušku v podobe fámy o smrti Martina Šmída, 17. november 2020 nič podobné nepotreboval. Tisíce ľudí išli do ulíc, pretože zacítili závan blížiacej sa totality!
Bol to deň po niekoľkých kolách celoplošného testovania, ktoré vtedajší minister práce Milan Krajniak označil za druhé SNP. Celé Slovensko dostalo domáce väzenie na základe vyhlášok Jána “všemožného” Mikasa a jedinou celospoločenskou udalosťou za posledné týždne bolo znásilňovanie národa nosnou dutinou v podmienkach, ktoré priamo odporovali testom nakúpených za milióny eur.
Protest proti totalite bol najskôr pokojný, čo dosvedčil aj prítomný minister hospodárstva Richard Sulík, ktorý bol zvedavý na priebeh protestu. Lenže napriek pokojnému priebehu niekto z mocných rozhodol nasadiť špeciálne jednotky s pripravenými obuškami a z pozadia číhali vodné delá. Nasrdenosti protestujúcich, kde časť tvorili aj futbaloví fanúšikovia, ktorí dlho nezažili adrenalín, nebolo viac treba a pokojný protest sa zmenil na menšiu demonštráciu.
Ešte v ten deň protestu prilial olej do ohňa minister obrany Jaroslav Naď, ktorý nazval protestujúcich opicami a dezolátmi, čo bol názor, s ktorým jeho kolega z vlády Sulík nesúhlasil. Po krátkom čase sa nástup totality potvrdil. Premiér Igor Matovič, ktorého neskôr 1. apríla 2021 vymenil Eduard Heger, zaviedol na Slovensku totalitu “modrej bumážky”, kedy papier s negatívnym testom znamenal priepustku na slobodu. Pri číslach, ktoré ukazovali desatiny infikovaných, bolo Slovensko zatvorené a mocipáni nakupovali bez verejných súťaží a obstarávaní len na základe priamych zadaní! Núdzový stav využili aj v roku 2022, kedy povypínali weby, ktoré tento nástup totality kritizovali.
Takže, keď bude Mikloško v rozhovoroch spomínať na Sviečkovú manifestáciu, na ktorú komunisti poslali vodné delá a starý otec Matúša Valla to sledoval z hotela Carlton, tak nezabudnime, že to hovorí na tribúne s tými, ktorí vodné delá a gumové projektily na protestujúcich s obľubou posielajú. Keď bude Kňažko spomínať na dianie na tribúne ako mu búšilo srdce, nezabudnime, že v 2020 podporoval Matovičovu chásku, ktorá protesty likvidovala šmahom ruky a razantnejšie ako komunisti, ktorým do októbra 1989 slúžil.
Opatrenia, ktoré boli zavedené, proti ktorým sa protestovalo 17. novembra 2020, neboli o verejnom záujme a ochrane verejného zdravia, ale o zavedení totality a uchopení bezhraničnej moci.
Tí, ktorí netrpíme sebaľútosťou (nad prekopananím chrípky s názvom covid), pripomeňme si 17. november, ako deň, ktorý si sprivatizovala úzka skupina ľudí, ktorá si myslí, že právo na slobodu a demokraciu má len ona. A nezabudnime, že za názor sa sedí aj dnes...
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️