"Uráža ma, ak sa dnes čmáranie oplzlých nápisov na chodníku a neschopnosť zdravej komunikácie prezentuje ako „hrdinstvo“ a „živý odkaz Novembra 1989“. Ak je ovzdušie osvietenej tolerancie tých dní nahradené nepríčetným ziapaním nejakého psychicky nevyrovnaného mladíka, ktorý si nezaslúži, aby som spomenul jeho meno: „Kričte!!! Musia sa nás báť!!!“" Citát Eduard Chmelár.

Názor Eduarda Chmelára s názvom: KONFRONTÁCIA A KONFLIKT NA DEMOKRACIU NESTAČIA, BEZ SNAHY O DIALÓG A KONSENZUS SA SLOVENSKO NEPOHNE VPRED zverejnený na sociálnej sieti preberáme v plnom znení.

Včera sa mi nijako nežiadalo pripojiť sa k tej kakofónii oslavného gýču a štafetovo odovzdávanej nenávisti, v ktorej nikto nikoho nepočúval a vôbec mu nevadilo, že sa míňa so skutočnými cieľmi, hodnotami a významovými odkazmi Nežnej revolúcie. Uvedomil som si len jednu zásadnú vec.

Táto spoločnosť sa nepohne dopredu dovtedy, kým bude postavená na nezmieriteľnej konfrontácii dvoch táborov, ktoré nemajú žiadne spoločné ciele. Demokracia nie je postavená len na konflikte, ale aj na dialógu. Skutočným zmyslom polemiky už od čias Sokrata nebolo poraziť protivníka, ale spoločne dospieť k vyššiemu stupňu poznania. Jeden zo základných rozdielov medzi európskou a čínskou civilizáciou spočíva v tom, že kým Západ je postavený na súťaži, Východ na harmónii.

Pravda, tieto filozofické zásady si netreba idealizovať, pretože vieme, že ak čínska spoločnosť nedospeje pri riešení problému ku konfuciánskej harmónii, záver urobí mocenské rozhodnutie. Čo nás však môže inšpirovať, je to cieľavedomé sústredenie sa na určitú celospoločenskú ambíciu. Číňania vždy presne vedia, že sa chcú dostať z bodu A do bodu B a čo za svoje úsilie môžu očakávať. S rastúcimi úspechmi je celá spoločnosť s týmito cieľmi stotožnená. Plánovanie v Číne neslúži na oklamanie verejnosti a znižovanie nárokov, ako to bolo u nás počas komunistických päťročníc, ale na efektívnejšie dosahovanie skutočných potrieb spoločnosti.

Naším hlavným problémom preto nie sú príliš ambiciózne ciele nejakej politickej garnitúry, ale nedostatok celospoločenského konsenzu, bez ktorého tieto ciele nemožno napĺňať. Konsenzus sa však nedosahuje konfrontáciou. Preto sa obávam, že súčasné politické garnitúry (či už koaličné alebo opozičné) na takýto vyšší stupeň riadenia štátnych záujmov nedozreli. Opozícia je fanaticky deštruktívna a koalícia kopí chybu za chybou, až sa obávam, že už prekročila hranicu, za ktorou sa nenájde vôľa na celospoločenské akceptovanie ani tých najlepších nápadov. Jednoducho, étos, s ktorým vstupovala táto vládna garnitúra na scénu, sa už vytratil.

Naša generácia takéhoto dialógu ešte bola schopná

Uráža ma, ak sa dnes čmáranie oplzlých nápisov na chodníku a neschopnosť zdravej komunikácie prezentuje ako „hrdinstvo“ a „živý odkaz Novembra 1989“. Ak je ovzdušie osvietenej tolerancie tých dní nahradené nepríčetným ziapaním nejakého psychicky nevyrovnaného mladíka, ktorý si nezaslúži, aby som spomenul jeho meno: „Kričte!!! Musia sa nás báť!!!“

Rád by som pripomenul všetkým mladým ľuďom, že mieru odvahy určuje v každej historickej situácii to, čo môžete stratiť. Hŕstka študentov, ktorá vyšla do bratislavských ulíc 16. novembra 1989, nielenže riskovala neporovnateľne viac ako vy (išli do toho s vedomím, že keby neprišlo o pár dní k prevratu - o čom nemohli ani tušiť - všetkých by ich vyhodili zo školy – v tom lepšom prípade). Ten najdôležitejší rozdiel spočíva v tom, že na rozdiel o vás boli schopní viesť inteligentný a najmä SLUŠNÝ dialóg s vtedajšími komunistickými papalášmi, ktorí medzi nich prišli.

Jediná demonštrácia pri príležitosti 17. novembra, ktorá má zmysel, je preto demonštrácia za to, aby sme sa viac počúvali. Práve dialóg bol prvou základnou sformulovanou požiadavkou Nežnej revolúcie. Dnes doplácame na to, že namiesto dialógu dostali demonštranti až príliš rýchlo moc a noví mocipáni na dialóg čoskoro zabudli. A tak sa mi spolu s Dostojevským vidí, že svet možno zachrániť už len v ľudskom srdci.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤