Slováci počas uplynulých mesiacov vyvinuli výrazný odpor proti „veterným parkom“ V niekoľkých zónach na západe Slovenska mali vyrásť obrovské veterné turbíny, proti ktorým hlasovali ľudia v referendách, nesúhlasili s nimi ani starostovia a prebehlo aj niekoľko verejných prerokovaní. Zuzana Krajčovičová (PNP) na sociálnej sieti informuje, že Slovensko predbežne nepríde o žiadne finančné prostriedky z Plánu obnovy.
Aj právnik Marek Géci na rovnakej sociálnej sieti informuje, že Brusel akceptoval odmietnutie veterných parkov na Slovensku. „Neohrozilo sa ani vyplatenie okolo 500mil. z plánu obnovy! Liberálkovia strašili ako to prepadne a podobne... Sme jediný štát v EÚ, ktorý vďaka vtedajšiemu vedeniu MŽP, aktivistom, ľuďom, právnikom, dosiahol, že bez súhlasu samospráv tu nebude žiaden veterný park stáť,“ hovorí Géci.
Krajčovičová informáciu rozviedla. Hovorí o zásadnej veci, veď veterné parky bez súhlasu dotknutých samospráv už investor nebude môcť postaviť. „Vďaka spolupráci sa nám podarilo dosiahnuť spoločný cieľ a tento výsledok je dôkazom, že občianska angažovanosť má zmysel. Že sa oplatí ozvať, postaviť sa za svoje obce a nevzdať sa, keď ide o budúcnosť našej krajiny,“ netají Krajčovičová svoju spokojnosť s výsledkom.
Dodáva pritom, že nik, kto bojuje proti tejto forme výroby elektrickej energie nie je proti rozvoju. Potrebujeme však rozvoj, ktorý okrem toho, že je udržateľný, premyslený , rešpektuje nie len konkrétne územie, prírodu, ale aj ľudí, ktorí v tomto území žijú. „Energetické projekty nemôžu byť presadzované bez ohľadu na charakter krajiny, vhodnosť územia, názor obyvateľov a možné vplyvy na ich zdravie a kvalitu života,“ zdôraznila na Facebooku. Všetci by sme si pritom mali uvedomiť, že krajina, kde žijeme, nie je akousi plochou na realizáciu niekoho biznis plánov, ale je to náš domov.
Lenže stále „sa hrá“ o východ Slovenska. „A tu nesmieme poľaviť. Nesmieme ich v tom nechať. Pomôžme kde sa dá, prosím,“ vyzvala Krajčovičová.
Prvé verejné prerokovanie o akceleračných zónach pre veterné parky sa konalo v stredu 24. júna 2026 v hoteli Tatra v Bratislave. Po približne hodine ho ukončili, keď sa pre hluk a protesty nepodarilo viesť diskusiu.
Ďalšie verejné prerokovanie sa uskutočnilo 9. júla 2026 v bratislavskej Inchebe. Tu vystúpili aj niekoľkí starostovia napríklad zo Žitného ostrova, ktorí hovorili o vážnom narušení pôdnych a vodných ekosystémov.
Európska komisia posúdila otázku veternej zóny 16. novembra 2026 pri hodnotení ôsmej žiadosti Slovenska o platbu z Plánu obnovy. Predbežne konštatovala, že Slovensko nepreukázalo splnenie cieľa pripraviť pilotnú zónu s potenciálom aspoň 300 MW, a preto zadržala 45,13 milióna eur. Nešlo však o konečné rozhodnutie: Slovensko má dva mesiace na predloženie ďalších podkladov a Komisia potom prijme záverečné posúdenie. Týka sa to splnenia záväzku v Pláne obnovy, nie rozhodnutia o výstavbe konkrétneho veterného parku.