Pracujete v zahraničí? Pozrite si sadzby diét pre Česko, Rakúsko či Nemecko. Zistite, kedy vám ich zamestnávateľ môže skrátiť.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Pracovná cesta do zahraničia prináša zamestnancom nárok na stravné v eurách alebo v cudzej mene. Nezáleží pritom na tom, či zostanú za hranicami celý deň alebo iba niekoľko hodín. Výška náhrady závisí od krajiny a dĺžky pobytu. Zamestnávateľ ju môže krátiť za bezplatne zabezpečené jedlá. Existujú však aj výnimky, o ktorých mnohí pracovníci nevedia.
Zamestnanci vyslaní na pracovnú cestu do zahraničia majú nárok na cestovné náhrady. Nejde iba o preplatenie dopravy a ubytovania. Patrí sem aj stravné, bežne označované ako zahraničné diéty. Zamestnávateľ ich nemôže svojvoľne odmietnuť ani určovať podľa vlastného uváženia. Základné pravidlá stanovuje zákon o cestovných náhradách. Sadzby sa líšia podľa jednotlivých krajín.
Pri zahraničnej pracovnej ceste rozhoduje čas strávený mimo územia Slovenska počas každého kalendárneho dňa. Zákon rozlišuje tri časové pásma. Pri pobyte do šiestich hodín vrátane patrí zamestnancovi 25 percent základnej sadzby. Pri čase nad šesť až 12 hodín dostane polovicu. Ak pobyt presiahne 12 hodín, patrí mu celá suma.
Dôležitý je rozdiel oproti tuzemskej pracovnej ceste. Pri zahraničnej ceste totiž neexistuje minimálna časová hranica, od ktorej vzniká nárok na stravné. Zamestnanec ho preto môže dostať aj pri krátkej služobnej ceste. Stravné sa posudzuje za každý kalendárny deň osobitne.
Základné sadzby sa líšia podľa krajiny. Pri bežnej zahraničnej pracovnej ceste platia tieto sumy:
Ide o plné základné sadzby pri pobyte nad 12 hodín. Pri kratšej ceste patrí zamestnancovi príslušná štvrtina alebo polovica. Napríklad pri celodennej pracovnej ceste do Rakúska nad 12 hodín predstavuje základné stravné 45 eur. Pri pobyte nad šesť do 12 hodín je to 22,50 eura. Pri pobyte do šiestich hodín dostane 11,25 eura.
Zákon pozná aj osobitnú výnimku. Pri zamestnancoch, ktorých častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno v pracovnej zmluve alebo dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnúť odlišné podmienky stravného. Dohodnúť možno aj nižšiu sumu. Pri bežných zahraničných pracovných cestách najviac o päť percent. Pri osobitnej skupine zamestnancov vyslaných na poskytovanie služieb môže byť zákonný limit až 25 percent. Nejde teda o možnosť zamestnávateľa jednostranne znížiť diéty všetkým pracovníkom.
Osobitné pravidlá platia pri pracovných cestách cez viacero krajín. Ak zamestnanec počas jedného kalendárneho dňa navštívi napríklad Rakúsko aj Nemecko, stravné sa určí podľa štátu, v ktorom strávil najviac hodín. Ak pobudne v oboch krajinách rovnako dlho, použije sa sadzba, ktorá je pre neho výhodnejšia.
Dôležitý je presný čas prekročenia hraníc. Pri cestnej a železničnej doprave sa počíta skutočný čas prechodu. Pri leteckej doprave rozhoduje čas odletu lietadla podľa letového poriadku. Zamestnanec musí tieto údaje uviesť vo vyúčtovaní pracovnej cesty.
Zamestnanec nemusí vždy dostať celú základnú sadzbu. Ak má počas pracovnej cesty bezplatne zabezpečené jedlo, stravné sa kráti. Zákon stanovuje presné percentá. Za raňajky o 25 percent, za obed o 40 percent a za večeru o 35 percent. Krátenie sa počíta zo základnej sadzby pre časové pásmo nad 12 hodín. Nezáleží pritom na tom, koľko hotel za jedlo skutočne zaplatil.
Pri rakúskej sadzbe 45 eur predstavujú bezplatne zabezpečené hotelové raňajky krátenie o 11,25 eura. Ak má zamestnanec zabezpečenú iba večeru, odpočíta sa 15,75 eura. Pri celodennej ceste nad 12 hodín by mu tak po odpočítaní večere zostalo 29,25 eura. Práve preto sa oplatí skontrolovať, čo všetko obsahuje cena hotelového pobytu.
Ak má pracovník preukázateľne zabezpečené všetky tri hlavné jedlá, stravné mu za daný deň nepatrí. Bežné pohostenie počas pracovného rokovania sa však za bezplatne zabezpečené stravovanie nepovažuje. Káva, minerálna voda či drobné občerstvenie preto nie sú dôvodom na krátenie náhrady.
Existuje aj výnimka. Ak zamestnanec nemohol zabezpečené jedlo využiť z dôvodov, ktoré nezavinil, zamestnávateľ mu stravné nekráti. Môže ísť napríklad o skorší odlet lietadla alebo pracovné povinnosti v čase podávania jedla. Dôvod musí zamestnanec uviesť vo vyúčtovaní.
Zahraničná pracovná cesta môže znamenať vyššie výdavky ešte pred samotným odchodom. Zamestnanec preto nemusí všetko financovať zo svojho. Zamestnávateľ mu má pred cestou poskytnúť preddavok na predpokladané cestovné náhrady. Po návrate nasleduje vyúčtovanie. Zohľadnia sa skutočné výdavky, poskytnutá záloha aj konečná výška stravného.
Zamestnanec by si mal odložiť doklady za dopravu, ubytovanie a ďalšie oprávnené výdavky. Po skončení pracovnej cesty musí predložiť potrebné doklady a vrátiť nevyúčtovaný preddavok. Zákon stanovuje na vyúčtovanie spravidla desať pracovných dní, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodnú inak.
Okrem stravného môže zamestnávateľ poskytnúť aj vreckové. Slúži na pokrytie potrebných vedľajších výdavkov, ktoré sa ťažko dokladujú. Jeho výška môže dosiahnuť najviac 40 percent príslušného stravného. Pri rakúskej sadzbe 45 eur je horná hranica 18 eur za deň.
Vreckové však nie je automatickým nárokom. O jeho poskytnutí a konkrétnej výške rozhoduje zamestnávateľ. Môže ho priznať, ale nemusí.
Osobitnú pozornosť si zaslúžia profesionálni vodiči a ďalší mobilní zamestnanci v cestnej doprave. Od 30. januára 2026 platí nové opatrenie Ministerstva financií SR č. 9/2026 Z. z. Zaviedlo osobitné základné sadzby stravného pre túto skupinu pracovníkov.
Pri Nemecku a Rakúsku je osobitná sadzba 63 eur, pri Česku 1 200 českých korún. Tieto sumy však nemožno automaticky uplatniť na každého, kto cestuje za prácou do zahraničia. Rozhoduje, či zamestnanec patrí do zákonom vymedzenej skupiny mobilných zamestnancov v cestnej doprave.
Zamestnanec si môže zahraničný pobyt predĺžiť aj na súkromné účely. Za čas prerušenia pracovnej cesty na vlastnú žiadosť pred začiatkom práce alebo po jej skončení mu však stravné nepatrí. Rovnaké pravidlo platí pri prerušení cesty z dôvodu návštevy rodiny. Zamestnávateľ teda nemusí platiť diéty za dni, počas ktorých pracovník zostáva v zahraničí zo súkromných dôvodov.
Zahraničné stravné nie je dobrovoľným bonusom ani benefitom, ktorý si firma môže ľubovoľne nastaviť. Pri splnení zákonných podmienok ide o cestovnú náhradu, na ktorú má zamestnanec nárok. Pred odchodom sa preto oplatí overiť sadzbu cieľovej krajiny, zabezpečené stravovanie aj podmienky vyúčtovania. Rozdiel medzi správne a nesprávne vypočítanou náhradou môže predstavovať desiatky eur.
pred 1 hod
pred 2 hod
pred 2 hod
Pracujete v zahraničí? Pozrite si sadzby diét pre Česko, Rakúsko či Nemecko. Zistite, kedy vám ich zamestnávateľ môže skrátiť.
Ste pripravení na evakuáciu? Máte zásoby vody na 72 hodín? Politický komentátor vidí pravý dôvod mohutného masírovania verejnej mienky v "naháňaní" strachu. Strach potom ospravedlňuje honbu za zbrojením.
Súťaž o primitíva hnutia je v plnom prúde...
Ultimátum Berlína rozdeľuje Európu! Fico hrozí vetom, Lovaš varuje pred koncom EÚ
Ivan Štubňa ostro kritizuje Igora Matoviča, pripomína jeho politické kauzy, diplomovú prácu aj riadenie pandémie. Varuje pred protestmi 17. novembra.
Politický komentátor Peter Ďateľ Tóth hovorí o dôsledkoch hlasovania Tomáša Tarabu, ktorým zákon o kajúcnikoch neprešiel do tretieho čítania. Kritizuje u neho aj to, že svoje hlasovanie neodôvodnil, veď ako minister životného prostredia zaň hlasoval.
Judáš, templári a číslo 13! Prečo sa ľudia tak boja piatku trinásteho?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
13. 11. 2026
Z domova
12. 11. 2026
Z domova
10. 11. 2026
Kultúra
9. 11. 2026
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
