Hoci od rozhodnutia športového arbitrážneho súdu ubehol už týždeň, verdikt stále intenzívne zamestnáva širokú verejnosť. Veď bez ruského hokejového tímu to už neboli podľa mnohých plnohodnotné majstrovstvá sveta. Mnohí tvrdia, že politika do športu nepatrí, iní argumentujú tým, že zákaz bol voči Rusku nefér, keďže v minulosti sa podobne tvrdo nekonalo voči napríklad Spojeným štátom Americkým.
Trojčlenný senát CAS v piatok, 30. októbra odmietol tvrdenia o ruskej reprezentácii, ako o bezpečnostnej hrozbe pre svetové šampionáty. IIHF s týmto aspektom rozhodnutia nesúhlasí. Trvá na svojich rozhodnutiach, ktoré boli podľa federácie nevyhnutné na ochranu bezpečnosti všetkých účastníkov. Napriek tomu bude rozhodnutie CAS rešpektovať. Rozhodnutie platí pre päť turnajov: juniorské MS do 20 rokov v Kanade; MS žien do 18 rokov; MS mužov do 18 rokov; MS mužov v Nemecku a MS žien v Kanade.
Bývalý úspešný hokejový reprezentant Slovenska Andrej Sekera sa v dávnejšej diskusii so Stanom Benčatom a Filipom Hudecom vyjadril názor, že na vrcholových športových podujatiach by nemala rozhodovať politika, ale športové výkony. Naproti tomu sa víťaz Stanley Cupu z r. 2013 Michal Handzuš rozhodnutie CAS nevíta s nadšením. S návratom ruských hokejistov na majstrovstvá sveta nie je spokojný. V príspevku na LinkedIn zvlášť ocenil postoj sponzorov, ktorí sa postavili za názor Medzinárodnej hokejovej federácie.
Zastal sa ruských hráčov
Andrej Sekera sa v debate o účasti ruských hokejistov na turnajoch zastal športovcov. Tí nemajú niesť zodpovednosť za rozhodnutia politikov. Zároveň upozornil na rozdielny meter pri posudzovaní Ruska a Spojených štátov. „Koľko Rusov hrá v Amerike? Hrá, no však to je to. A oni za to nemôžu,“ reagoval na námietku, že pôsobenie v kluboch je niečo iné než reprezentovanie krajiny.
Poukázal na konanie USA
Keď jeho oponent namietol, že počas vojny nechce vidieť ruských hráčov v reprezentácii, Sekera obrátil pozornosť na konanie Spojených štátov. „A teraz Amerika, čo robí, to sa ti páči? […] Všade, kde sú vojny, tak sa to začína. USA alebo Rusko, môžu si podať ruku na ďalšiu,“ pripomenul. Jeho argument smeroval k tomu, že ak má byť športový zákaz dôsledkom konania štátu, rovnaké pravidlo by sa malo uplatňovať aj na ďalšie krajiny. „Američania robia to isté a dlhodobejšie a všade vo svete,“ dodal.
Nech súťažia najlepší
Sekera zdôraznil, že šport by sa nemal miešať s politikou a veľké turnaje by mali ponúknuť súťaž najlepších hráčov. „Hráč nemôže za to, že niekto vyvolá nejaké konflikty. A takisto Američania nemôžu za to, že sa Donald rozhodne, že ide niekoho bombardovať,“ argumentoval. Svoj postoj uzavrel porovnaním so športovou logikou olympiády: „Ak to má byť turnaj najlepších, tak tam treba dať tých najlepších. Takisto ako na olympiáde by tam mali byť všetci najlepší hráči,“ uzavrel. Diskusných partnerov zrejme nepresvedčil, lebo počas celého rozhovoru na jeho argumenty odpovedali veľmi vyhýbavo.
Ide Handzušovi o šport, alebo o donorov?
Michal Handzuš víta kritiku návratu ruských hokejistov na svetové šampionáty, ktorá sa podľa neho ozýva z hokejovej komunity aj mimo nej. „Vlnu kritiky a nespokojnosti, ktorá sa zdvihla po vyhlásení Športového arbitrážneho súdu a zaznela zo strany jednotlivých hokejových zväzov, predstaviteľov hokejových krajín aj sponzorov, vnímam ako dôležitý signál,“ napísal na sociálnej sieti. Verí pritom, že sa podarí zjednotiť hlasy ľudí, ktorí vnímajú hokej aj ako nositeľa hodnôt presahujúcich mantinely ľadovej plochy. Osobitne ocenil sponzorov, ktorí podľa neho „nakreslili jasnú čiaru a neváhali postaviť firemné a ľudské hodnoty nad viditeľnosť, rast značky a vlastné zisky“.
Firemná kultúra nad športom a férovým prístupom
Handzuš upozornil, že anonymné názory na internete môžu vytvárať dojem, že odrážajú väčšinový postoj, hoci ich autori za ne často nič neriskujú. „O to dôležitejšie je počúvať a oceniť postoje predstaviteľov firiem, ktorí o svojich hodnotách nielen rozprávajú, ale sú ochotní pre ne aj veľa obetovať,“ uviedol. Takéto rozhodnutia podľa neho potvrdzujú firemnú kultúru, vysielajú signál spoločnosti a ukazujú, že za dôležité hodnoty sa možno postaviť konkrétnymi činmi. V polarizovanej spoločnosti je podľa Handzuša najjednoduchšie mlčať, preto si váži tých, ktorí „sa nebáli zaujať jasný postoj a odmietajú legitimizovať vojenského agresora“.
Ukážková propaganda
V súvislosti s blížiacim sa 17. novembrom Handzuš pripomenul, že ľudia na Slovensku dnes môžu za svoje slobodné postoje vystupovať bez toho, aby za ne platili „tú najvyššiu daň“. Ľudia na Ukrajine podľa neho takéto šťastie nemajú. „Postaviť sa za nich a podporiť ich nerovný boj za slobodu považujem za správne a dôležité – nielen pre Ukrajinu, ale aj pre nás,“ napísal. Súčasnosť podľa neho prináša chvíle, v ktorých sa formujú hodnoty aj budúcnosť slovenskej spoločnosti.