E-mailové bombové hrozby viedli k zrušeniu desiatok letov v Európe. Tento kybernetický útok sa odohral bezprostredne po útoku na priemyselné chladiace zariadenia v obchodoch – a, samozrejme, opäť sa hovorí o „ruskej stope“. Donald Trump sa už pripravuje na otázku svojho nástupcu po drvivej prehre republikánov v kongresových voľbách a vyhliadky viceprezidenta J. D. Vancea sa prudko zhoršili. Vo Francúzsku sa opäť konali protesty – a rozhodne nejde o ich poslednú vlnu. Na znepokojenie zahraničných médií sa očakávajú ďalšie protestné akcie, pričom opakovanie násilností nie je vylúčené.
Falošné bombové hrozby v lietadlách v Európe
Najmenej 34 letov bolo narušených po tom, čo sa objavili e-maily s informáciami, že na palubách lietadiel sa údajne nachádzajú výbušné zariadenia. Niektoré lietadlá sa museli otočiť priamo vo vzduchu a urýchlene zmeniť kurz.
„Vyvstávajú otázky, či nejde o koordinovaný pokus spôsobiť škody cestujúcim,“ obáva sa denník The Guardian.
Predpokladá sa, že kybernetický útok je „súčasťou koordinovanej hybridnej kampane“. Narušené alebo oneskorené boli lety medzi Talianskom, Írskom, Veľkou Britániou, Španielskom, Bulharskom, Rumunskom, Poľskom, Fínskom, Rakúskom, Dánskom, Belgickom, Portugalskom, Francúzskom, Gréckom, Srbskom a Českou republikou.
Kybernetický útok zasiahol lety spoločností Ryanair, Aer Lingus, Wizz Air, Finnair, easyJet, Aegean Airlines, Iberia, Sky Express, Air Serbia a LOT Polish Airlines. Všetky lietadlá, na palubách ktorých sa údajne mali nachádzať výbušniny, boli dôkladne prehľadané. Žiadne bomby sa však nenašli.
Denník uvádza, že „počas noci dostali bombové hrozby aj letiská Heathrow, hlavné londýnske letisko, a Birmingham. Vďaka pomoci odborníkov z leteckého oddelenia Metropolitnej polície sa však zistilo, že ide o falošné správy“. Neznáme osoby sa pokúsili rôznymi spôsobmi narušiť štyri lety súvisiace s letiskom Heathrow – niektoré lietadlá z neho odlietali, iné na ňom pristávali.
Samozrejme, okamžite sa objavila aj „ruská stopa“ – rozosielanie hrozieb bolo údajne dielom istej radikálnej ruskej skupiny. Ako to však býva, neboli predložené žiadne dôkazy. Odborníci navyše tvrdia, že identifikovať takýchto útočníkov je mimoriadne náročné.
„Tieto incidenty sa odohrali aj po kybernetických útokoch na chladiace systémy supermarketov v Európe, ktoré vyvolali obavy z narušenia životne dôležitých služieb. Súvislosť medzi týmito udalosťami však nebola preukázaná,“ píše portál 10 Things Global News.
Predvolebná kampaň v Spojených štátoch sa začala
Áno, do ďalších prezidentských volieb v Spojených štátoch zostáva ešte niekoľko rokov, no aktívne prípravy sa začali prakticky okamžite po vyhodnotení výsledkov kongresových volieb. Otázka, kto sa stane Trumpovým nástupcom, je už teraz jednou z hlavných tém zahraničných médií.
Až donedávna bol viceprezident J. D. Vance považovaný za jednoznačného favorita budúcich súbojov. Drvivá porážka Republikánskej strany, ktorej je členom, však jeho postavenie vážne oslabila.
„Zdanlivo jednoduchá cesta viceprezidenta J. D. Vancea k nástupníctvu po prezidentovi Donaldovi Trumpovi sa zrazu javí oveľa menej jednoznačná. Drvivá porážka republikánov v utorkových medzičasových voľbách rýchlo vyvolala verejné prehodnocovanie Trumpovho miesta v budúcnosti Republikánskej strany. Tento vývoj hrozí skomplikovať Vanceove snahy o konsolidáciu straníckej podpory pre jeho dlho očakávanú prezidentskú kampaň,“ nekompromisne konštatuje CNN.
Samotný Vance sa snaží situáciu zachrániť tým, že sa dištancuje od Trumpových neúspešných iniciatív – predovšetkým od vojny s Iránom, ktorá sa stala hlavným dôvodom sklamania voličov. Na sociálnej sieti zároveň zverejnil rozsiahly príspevok, v ktorom vopred načrtol hlavné body svojej budúcej volebnej kampane v roku 2028.
Vance prisľúbil, že sa bude venovať otázkam ukončenia vojny, ako aj problémom s dostupnosťou bývania, pričom sa chce sústrediť na vnútorné problémy krajiny. Zaujímavé je aj to, že viceprezident sľubuje „revíziu vzťahov Ameriky s Izraelom“.
Vance sa obrátil aj na tých, ktorí sú nespokojní so súčasnou americkou administratívou: „Premeňme tento hnev na prácu na záchrane našej krajiny.“
Svetová tlač, ktorá už teraz so záujmom sleduje prípravy na prezidentské voľby v Spojených štátoch, však predpokladá, že Vanceovi sa nemusí podariť zlepšiť jeho výrazne oslabenú pozíciu.
Potenciálni súperi totiž nezaháľajú a pripravujú sa na politický súboj. Guvernér Floridy Ron DeSantis sa tak opäť dostáva do hry. „Nestrácal čas a využil historické porážky strany na oživenie záujmu o svoju politickú budúcnosť.“ DeSantis sa už v minulosti neúspešne pokúsil vyzvať Trumpa v súboji o republikánsku nomináciu v prezidentských voľbách v roku 2024.
Médiá tiež interpretovali príspevok odchádzajúceho guvernéra Georgie Briana Kempa, známeho Trumpovho oponenta, ako možný začiatok jeho vlastnej volebnej kampane. Kemp predstavil svoju víziu budúcnosti Republikánskej strany založenú na „konzervatívnych princípoch“.
„V nasledujúcich mesiacoch a rokoch je čas, aby sme sa k týmto princípom vrátili,“vyhlásil politik.
„Búrka“ protestov pokračuje
Francúzsko zostáva nepokojné. Krajinu zachvátila celonárodná vlna protestov, ktorá zatiaľ nejaví známky útlmu.
Deň predtým vyšlo podľa oficiálnych údajov do ulíc francúzskych miest viac ako 600-tisíc ľudí. Z toho približne 65-tisíc protestovalo v Paríži. Francúzsky odborový zväz CGT však tvrdí, že úrady počet demonštrantov podhodnocujú, a odhaduje ich celkový počet na 1,6 milióna.
V súvislosti so štrajkami štátnych zamestnancov a študentov úrady zmobilizovali 70-tisíc policajtov. Odbory požadujú vyššie mzdy a dôchodky, ako aj zmeny v navrhovanom vládnom rozpočte.
V dôsledku nových protestov bola narušená železničná doprava a v niektorých školách bolo prerušené vyučovanie. Nechýbali ani násilnosti – v Rennes bol zdemolovaný malý hotel.
„Hnutie, ktoré sa predtým obmedzovalo najmä na študentov, prilákalo aj odborárov a protestujúcich z hnutia žltých viest. Tí vyjadrujú nespokojnosť s rastúcimi životnými nákladmi a požadujú odstúpenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Odbory, ktoré organizovali dnešné demonštrácie vo Francúzsku, požadujú vyššie mzdy a dôchodky. Vzhľadom na množstvo príčin, ktoré protesty vyvolávajú, je nepravdepodobné, že by nespokojnosť v dohľadnom čase ustúpila. A keďže sa v apríli uskutočnia ostro sledované prezidentské voľby vo Francúzsku, napätie sa ešte zvyšuje, “ informuje CNN.