Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Otázky o povahe moci, podľahnutí pokušeniu a osobnej zodpovednosti jednotlivca otvára v novej inscenácii mladý autorský tím tridsiatnikov. Na javisku Divadla Astorka Korzo '90 uviedli v utorok 3. novembra premiéru inscenácie Ako chutí moc, ktorá vznikla podľa rovnomenného románu emigranta Ladislava Mňačka (1919 - 1994).
Blížiace sa výročie prevratu 17. novembra 1989 v Československu zelektrizovalo nielen politikov, ale aj umelcov. Kým tí v košickom Národnom divadle ho oslávia inscenáciou českého exprezidenta Václava Havla, bratislavská AStorka sa s podporou štátneho Fondu na podporu kultúry rozhodla pre grandiózny akt: predstaviť Ladislava Mňačka ako nadčasového autora európskeho formátu prostredníctvom dynamickej divadelnej adaptácie románu Ako chutí moc.
Napriek tomu, že ide o jedno z najvýznamnejších diel slovenskej literatúry 20. storočia, a preto kľúčový text povinnej literatúry v našich školách a medzinárodne uznávané dielo, na divadelných doskách sa doteraz neobjavilo. Dramaturgickým zámerom Divadla ASTORKA Korzo ´90 je preto splatiť tento dlh voči slovenskej kultúre i autorovi.
„Jeho vydanie v čase vzniku v druhej polovici 60. rokov narážalo na zásahy a zákazy vtedajšieho režimu,“ pripomína divadlo, ktoré sa vôbec po prvý raz podujalo zdramatizovať Mňačkov nadčasový text.
Význam Ladislava Mňačka v slovenskom kontexte je absolútne kľúčový – patrí k najprekladanejším a najvplyvnejším slovenským spisovateľom vôbec. Ako niekdajší popredný novinár, reportér a neskôr exilový autor disponoval výnimočnou schopnosťou vidieť hlboko pod povrch politických procesov. Jeho práca sa vyznačuje nekompromisným hľadaním pravdy a odvahou pomenovávať tabuizované témy, za čo si vyslúžil označenie „svedok storočia“ či „slovenský Solženicyn“. Mňačkov prínos nespočíva v obyčajnom dokumentovaní jednej éry, ale v jeho brilantnej psychologickej analýze človeka vo vleku ideológie.
Ako angažovaný intelektuál a brilantný pozorovateľ svojej doby dokázal diagnostikovať tému, ktorá ľudstvo sprevádza celými dejinami – silu moci a jej korozívny vplyv na morálku jednotlivca.
Svetový vývoj po nadšení z demokratizácie, ktorú Francis Fukuyama unáhlene opísal ako „koniec histórie“, dnes opäť ukazuje, aké krehké sú morálne hodnoty spoločnosti, ak podľahnú kultu silného vodcu.
Mňačko vo svojom diele ukázal, ako dokážu vznešené ideály zhrubnúť a premeniť sa na osobný prospech. Denne sme svedkami toho, ako sa muži opití mocou zahrávajú s osudmi ľudí, pričom Mňačkov román nám k tomuto fenoménu dáva ten najpresnejší interpretačný kľúč.
Moc kriví aj tie najpevnejšie charaktery. Keď sa muž z bežných pomerov ocitne v najvyššej štátnej funkcii, len ťažko odolá pocitu vlastnej výnimočnosti. Pocitu, že je niečo viac. Že jeho záujmy sú záujmy štátu. Že jeho rozmary sú nad potrebami pospolitého ľudu. Predstava, že by to raz malo byť inak, je neprijateľná. Urobí všetko pre to, aby si moc udržal. Aj keby mal obetovať budúcnosť nás všetkých.
Rozčarovanie, ktoré v románe Ako chutí moc (1965) prežíva Frank, nepochybne pramení v tom, ktoré zažil Ladislav Mňačko. Hoci je totiž toto dielo jednou z najznámejších kritík socialistického režimu, Mňačko bol pôvodne zapálený komunista. V chudobných pomeroch počas 2. svetovej vojny zneli myšlienky komunizmu priam zázračne - prinášali nádej na spravodlivejšiu spoločnosť. A práve trpkosť a sklamanie z toho, ako sa režim, za ktorý odhodlane bojoval, mení v presný opak pôvodných prísľubov, vložil do tohto románu. Ako chutí moc sa nám dodnes živo prihovára pocitom sklamania, ktorý prišiel po záblesku nádeje na lepšie časy.
Otázky o povahe moci, podľahnutí pokušeniu a osobnej zodpovednosti jednotlivca otvára v novej inscenácii mladý autorský tím tridsiatnikov. Autorom dynamickej divadelnej adaptácie Mňačkovho románu je Martin Krč, režisérom je David Vyhnánek. V originálnom diele Mňačka našli tvorcovia podľa vlastných slov veľa podobných znakov so súčasnosťou, a to chceli využiť pri tvorbe dramatizácie aj inscenačného tvaru: žánrovo sa opreli o „politicko-(ne)historickú javiskovú grotesku“. Prostredníctvom humoru, rýchleho striedania prostredí a inovatívneho hereckého prejavu sa pokúsili definovať a dešifrovať absurditu moci. V divadelnej inscenácii používajú STROBOSKOP a DYMOSTROJ a na scéne sa FAJČÍ. Inscenácia obsahuje EXPRESÍVNE VÝRAZY a HLASNÚ HUDBU.
„Cieľ nebol nejako zázračne agitovať proti akémukoľvek politikovi, proti akejkoľvek politickej strane, ale situácia v Česku aj na Slovensku je taká, že už samotné dielo, bez toho, aby ho človek aktualizoval, je poplatné dobe, čo je smutné, ale pre divadelný proces veľmi výhodné,“ povedal pre TASR Vyhnánek ku genéze inscenácie, v ktorej tvorcovia optikou mladej generácie predkladajú svoj vzťah k tým, čo majú moc, a k autoritám. Pozornosť sústreďujú aj na prostredie, ktoré im dáva priestor - na priateľov, partnerky, podriadených, ktorí spoločne tvoria podmienky na tolerovanie a prehliadanie zneužívania moci.
„Niektoré súvislosti nie sú ani zďaleka náhodné, vypovedajú o tom, ako v niektorých oblastiach naša spoločnosť stagnuje, čo je horšie, v iných dokonca kráčame späť a vracajú sa tu problémy, ktoré mnohí z nás možno pokladali za prekonané, ako niečo, čo sme nechali za sebou v minulosti a už sa tým nebudeme musieť zaoberať, a skôr sa budeme môcť zamerať na rozvoj našej spoločnosti,“ komentoval dramatizáciu Mňačkovho románu jej autor Krč.
Herec Ján Jackuliak (Frank) priznáva, že sa mu páčila prvá veta, ktorú mu povedal režisér Vyhnánek, keď prišiel na skúšku: „Ja som v komunizme nežil, takže to nebudeme hrať o tom, ale budeme to hrať o moci a súčasnosti. Je to pohľad mladých ľudí na divadlo, na dramatizáciu knihy a akým spôsobom sa dá dramatizovať tá kniha. Som šťastný, že to takto je, pretože doniesli konečne moderné divadlo,“ podčiarkol predstaviteľ hlavného hrdinu.
V inscenácii ďalej účinkujú ako hosť Igor Kasala, člen Divadla Jonáša Záborského v Prešove, Zuzana Konečná, Viktória Šuplatová, Peter Ondrejička či Adriana Moravčíková.
Život samotného Ladislava Mňačka (†75), exkomunistu a opakovaného emigranta je sám hoden pre strhujúci film.
Vojakom pribúdajú benefity v oblasti cestovania a zdravotnej starostlivosti. Informoval o tom podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD). Na…
Ostrý komentár o rodinných privilégiách v politike, západných hodnotách, slobode kritiky a minulosti pred rokom 1989. Kto má právo kázať o 17. novembri?
Takto nervózny líder opozície ešte nebol...
Môžete si ich pomenovať, ako chcete. Politickí migranti, politickí turisti, prebehlíci, prezliekači kabátov...
Hrozí na Ukrajine ľudové povstanie? Korupcia, násilné odvody a nespokojnosť s vládou vyvolávajú otázky o budúcnosti Zelenského a možnom prevrate.
Ako dlho dokáže Ukrajina pokračovať vo vojne?
K Zemi sa približujú štyri asteroidy. Astronómovia sledujú ich veľkosť, rýchlosť a trajektórie. Hrozí našej planéte nebezpečenstvo?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
.jpg)
