EÚ odporúča pripraviť sa na 72 hodín krízy. Slovenský štát radí občanom zásoby na 14 dní. Pozrite sa, čo treba mať doma.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Európska komisia predstavila nové odporúčania pre prípad mimoriadnych udalostí. Domácnosti by mali zvládnuť prvých 72 hodín bez bežnej pomoci zvonka. Slovenské ministerstvo vnútra však vo vlastnej príručke počíta aj s dlhodobým výpadkom elektriny. Odporúča zásoby potravín na 14 dní, štyri litre vody na osobu denne a pripravenú evakuačnú batožinu. Eurobarometer pritom odhalil, že iba 29 percent Európanov má doma núdzovú zásobu jedla alebo nápojov.
Európa chce, aby sa pripravenosť na krízy stala bežnou súčasťou života. Európska komisia preto predstavila nové usmernenia, ktoré majú ľuďom pomôcť zvládnuť prvé tri dni mimoriadnej udalosti. Práve prvých 72 hodín môže byť rozhodujúcich. Pomoc štátu sa nemusí dostať ku každému okamžite. Obchody môžu zostať zatvorené, doprava ochromená a bežné služby nedostupné. Domácnosti by preto mali mať pripravený základný plán a zásoby, ktoré im umožnia preklenúť najkritickejšie obdobie.
EÚ odporúča pripraviť sa na 72 hodín krízy. Slovenský štát radí občanom zásoby na 14 dní. Pozrite sa, čo treba mať doma.
Počiatkom vojny je inflácia meny. Tá je výsledkom zlého spravovania krajiny
Nostradamus a jeho údajné predpovede na rok 2027 vyvolávajú pozornosť. Hovorí sa o ekonomickej kríze, vojne, Iráne, Turecku aj nepokojoch vo Francúzsku.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Kritika slovenských médií za informovanie o Ukrajine
Demokrati triumfujú vo voľbách do Kongresu USA. Trump čelí oslabeniu moci, hrozbe impeachmentu a politickým sporom, ktoré môžu ovplyvniť aj Európu.
Česká televízia počas štrajku vysiela archívne reportáže zo socializmu. Jakl tvrdí, že verejnoprávne médiá už dnes nepotrebujeme.
Ján Ferenčák, komunálne voľby v Kežmarku a spor o volebný výsledok. Je čas zmeniť volebný zákon a obmedziť súbeh politických funkcií?
Komentáre
4. 11. 2026
Usmernenia predstavila 3. novembra 2026 eurokomisárka pre rovnosť, pripravenosť a krízové riadenie Hadja Lahbib na Európskom fóre civilnej ochrany v Bruseli. Nejde o nové záväzné nariadenie pre domácnosti. Komisia vydala nezáväzné odporúčania, ktoré majú členské štáty prispôsobiť svojim podmienkam. Balík sa venuje štyrom oblastiam: sebestačnosti obyvateľstva počas prvých 72 hodín, vzdelávaniu detí, začleneniu ľudí so zdravotným postihnutím a lepšej komunikácii úradov počas kríz.
Najdôležitejšie odporúčanie sa týka zásobovania domácností. Ľudia majú mať pripravenú vodu, trvanlivé potraviny, potrebné lieky a núdzovú tašku. Tá musí byť dostupná a pripravená na rýchly odchod. Nejde o vytváranie obrovských zásob. Podstatné je, aby rodina dokázala fungovať aj vtedy, keď sa na určitý čas preruší zásobovanie alebo nebude možné dostať sa k bežným službám.
Komisia však nezostala iba pri potravinách a vode. Prípravu na krízové situácie chce dostať aj do škôl. Deti v materských a základných školách sa majú učiť, ako reagovať pri nebezpečenstve. Učitelia majú dostať potrebné vzdelávanie. Všetko primerane veku detí, bez zbytočného vyvolávania strachu alebo úzkosti.
Osobitnú pozornosť venuje Brusel ľuďom so zdravotným postihnutím. Krízové plány majú počítať s ich potrebami. Musia mať prístup k informáciám a možnosť zapájať sa do prípravy opatrení. Ďalšou oblasťou je komunikácia úradov. Informácie o hrozbe majú byť včasné, zrozumiteľné a spoľahlivé. Obyvatelia ich potrebujú pred krízou, počas nej aj po jej skončení.
Tieto opatrenia nadväzujú na stratégiu Únie pre pripravenosť, ktorú Komisia prijala v marci 2025. Obsahuje 30 konkrétnych opatrení a vychádza aj zo správy bývalého fínskeho prezidenta Sauliho Niinistöa. Jej zámerom je posilniť pripravenosť Európy na krízy a lepšie prepojiť štátne inštitúcie, samosprávy, podniky a obyvateľov.
Slovenské ministerstvo vnútra vydalo vlastnú príručku V prípade krízy alebo ozbrojeného konfliktu. Obsahuje praktické pokyny pre domácnosti a venuje sa rôznym situáciám. Od povodní a požiarov až po zemetrasenia, únik nebezpečných látok či dlhodobý výpadok elektriny.
Práve pri takomto výpadku sú slovenské odporúčania konkrétnejšie než všeobecné európske pravidlo. Ministerstvo odporúča zásoby potravín a nápojov minimálne na 14 dní pre všetkých členov domácnosti. Na jednu osobu počíta so štyrmi litrami vody denne. Dva litre sú určené na pitie a ďalšie dva na varenie a hygienu. Všeobecná časť príručky pritom odporúča tri až päť litrov pitnej vody na osobu a deň. Ide o odporúčania pre odlišné situácie, preto ich nemožno zamieňať.
V zásobe by mali byť cestoviny, ryža, konzervy, strukoviny, obilniny, sušené potraviny, orechy a ďalšie trvanlivé výrobky. Myslieť treba aj na deti a domáce zvieratá. Nevyhnutná je lekárnička a zásoba pravidelne užívaných liekov. Ministerstvo odporúča aj baterku, čelovku, náhradné batérie a rádio napájané batériami alebo solárnou energiou.
Zabudnúť by sa nemalo ani na hotovosť. Príručka odporúča rezervu približne vo výške dvojnásobku bežných týždenných nákupov. Pri výpadku elektriny nemusia fungovať bankomaty, platobné terminály ani elektronické bankovníctvo. Peniaze na účte tak nemusia byť okamžite dostupné.
Príručka upozorňuje aj na menej nápadné problémy. Bez elektriny môže prestať fungovať kúrenie, zásobovanie vodou, internet aj mobilná sieť. Preto treba myslieť na náhradný zdroj tepla, hygienické potreby, toaletný papier, vlhčené obrúsky, dezinfekciu a vrecia na odpad. Dôležitý je aj plán, ako zabezpečiť hygienu, ak niekoľko dní nepotečie voda.
Ak úrady nariadia evakuáciu, rozhodovať môže každá minúta. Ministerstvo preto odporúča mať batožinu pripravenú vopred. Pri organizovanej evakuácii nesmie presiahnuť 25 kilogramov u dospelého a 15 kilogramov u dieťaťa. Okrem toho možno vziať päť kilogramov príručnej batožiny.
Základom sú osobné doklady, peniaze, platobné karty, lieky a nevyhnutné zdravotnícke pomôcky. Pribaliť treba potraviny a pitnú vodu na dva až tri dni, hygienické potreby, baterku, prikrývku alebo spacák, náhradné oblečenie, obuv a nepremokavý plášť. Užitočné je mať aj fotografie najdôležitejších dokladov uložené v telefóne. Ich originály však treba chrániť a vziať so sebou.
Evakuácia pritom neznamená, že si človek môže sám vybrať miesto a čas návratu. Po príchode na bezpečné miesto sa má zaregistrovať u kompetentných úradov a riadiť sa ich pokynmi. Návrat domov prichádza až po skončení ohrozenia.
Dôvod na pozornosť ponúka aj Eurobarometer 547 z roku 2024. Núdzovú zásobu potravín alebo nápojov malo iba 29 percent respondentov v celej Európskej únii. Zásobu vody na varenie a hygienu uvádzalo 20 percent opýtaných. Rovnaký podiel mal doma aj rádio napájané batériami. Takmer 40 percent Európanov zároveň uviedlo, že im v príprave na mimoriadne situácie bráni nedostatok času alebo finančných prostriedkov.
Ešte výraznejšie vyznieva slovenský výsledok. Na odber varovaní a upozornení od záchranných zložiek alebo úradov sa prihlásili iba tri percentá slovenských respondentov. Rovnaký podiel zaznamenalo Lotyšsko. Išlo o najnižšie hodnoty v celej Európskej únii. Tento údaj sa týka prihlásenia na odber varovaní a upozornení. Neznamená, že iba tri percentá Slovákov používajú systém SK-Alert. Prieskum zároveň ukázal, že iba 37 percent Európanov sa cíti dobre pripravených na katastrofy a mimoriadne udalosti.
Slovensko už má vybudovanú rozsiahlu sieť elektronických sirén. Ministerstvo vnútra v rámci projektov realizovaných v rokoch 2018 až 2023 vybudovalo 1 088 nových diaľkovo ovládaných elektronických sirén štvrtej generácie v 720 mestách a obciach. Pokrytie výstražným signálom na trvalo obývanom zastavanom území sa zvýšilo z pôvodných 58 na 85 percent. Nové zariadenia majú vlastné akumulátory a dokážu fungovať aj pri výpadku elektriny, a to až 72 hodín.
Ďalšie rozšírenie sa týkalo pohraničia s Ukrajinou. V obciach Košického a Prešovského kraja do vzdialenosti 40 kilometrov od hranice pribudlo 161 sirén. Podľa údajov, ktoré v októbri 2025 uviedol generálny riaditeľ sekcie krízového riadenia Ervín Erdélyi, tvorilo celú slovenskú sieť v tom čase 2 719 elektronických sirén. Z nich bolo 1 811 vo vlastníctve ministerstva vnútra a 908 patrilo obciam a právnickým osobám.
Obyvatelia by mali poznať aj význam jednotlivých varovných signálov. Všeobecné ohrozenie oznamuje dvojminútový kolísavý tón. Ohrozenie vodou signalizuje šesťminútový stály tón. Koniec ohrozenia sa oznamuje dvojminútovým stálym tónom bez opakovania. Po zaznení sirény treba sledovať aj následné hovorené informácie a pokyny úradov.
Ďalším nástrojom má byť systém SK-Alert. Ten má posielať varovné správy priamo na mobilné telefóny ľudí v zasiahnutej oblasti. Nepôjde o klasické SMS. Systém využíva technológiu Cell Broadcast. Upozornenie sa zobrazí na kompatibilných telefónoch pripojených k mobilnej sieti v určenej lokalite. Používateľ sa nemusí vopred registrovať a štát nepotrebuje poznať jeho telefónne číslo.
Ministerstvo vnútra vo februári 2026 uviedlo, že testovanie systému plánuje na druhú polovicu roka a jeho plnú produkčnú prevádzku očakáva na konci roka 2026. Tento termín je však plánom, nie potvrdením spustenia. K 5. novembru 2026 nemáme k dispozícii aktuálne oficiálne potvrdenie ministerstva, že systém už absolvoval testovanie alebo začal fungovať v ostrej prevádzke.
Európska komisia chce, aby sa pripravenosť na krízy pripomínala aj pravidelne. Navrhuje preto každoročný Deň pripravenosti EÚ, ktorý by pripadal na 23. októbra. Prvýkrát sa má uskutočniť v roku 2027. Dátum pripomína vznik európskeho mechanizmu civilnej ochrany v roku 2001. Ten umožňuje krajinám požiadať o pomoc, keď vlastné kapacity nestačia.
Myšlienku pravidelného podujatia podporili aj účastníci Európskeho občianskeho panelu pre pripravenosť. Od marca do mája 2026 sa na jeho rokovaniach zúčastnilo 150 občanov zo všetkých 27 členských štátov. Odporučili okrem iného organizovať Európsky týždeň pripravenosti. Komisia chce teraz s európskymi inštitúciami pripraviť spoločné vyhlásenie na podporu Dňa pripravenosti.
Mechanizmus civilnej ochrany EÚ umožňuje krajinám koordinovať pomoc pri veľkých katastrofách. Zasiahnutý štát môže požiadať o podporu a ostatné krajiny mu môžu ponúknuť záchranárov, techniku, zdravotnícky materiál či ďalšie potrebné vybavenie. Pomoc sa tak môže dostať aj do oblastí, v ktorých domáce kapacity nestačia.
Posledné opatrenie Komisie sa týka samotných štátov. Národné kontaktné miesta civilnej ochrany majú zostať funkčné aj počas rozsiahlych výpadkov. Práve cez ne si krajiny vymieňajú informácie a koordinujú pomoc. Komisia preto odporúča pripraviť plány kontinuity činnosti a pravidelne preverovať ich funkčnosť.
Ani najlepšie pripravená domácnosť totiž nedokáže nahradiť fungujúci štát a záchranné zložky. Európske odporúčania preto neriešia iba zásoby obyvateľov. Rovnako dôležitá je schopnosť úradov komunikovať a koordinovať pomoc v čase, keď bežné systémy prestanú fungovať.
Európskych 72 hodín a slovenských 14 dní si neprotirečia. Ide o dva rozdielne rozsahy prípravy. Brusel chce, aby domácnosti zvládli prvé tri dni mimoriadnej udalosti. Slovenská príručka ide pri dlhodobom výpadku elektriny podstatne ďalej. Najväčšou chybou by však bolo čakať s prípravou až na okamih, keď prestane fungovať elektrina, voda alebo zásobovanie.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
