Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
V nedeľu 25. októbra Slovensko prechádza z letného času na zimný, teda stredoeurópsky čas. Ručičky hodiniek sa o 03:00 vrátia späť na 02:00. Ľudia tak budú spať o hodinu dlhšie. Hlavným cieľom zavedenia zmeny času z letného na zimný a bolo šetrenie energie a lepšie využívanie prirodzeného denného svetla. Nevýhodou je narušenie biorytmu, ktoré mnohým ľuďom spôsobuje problémy.
Slovensko, ale aj všetky štáty Európskej únie sa tak opäť vrátia k štandardnému stredoeurópskemu času. Zmena času nastane aj v európskych krajinách mimo EÚ v Spojenom kráľovstve, Švajčiarsku, Nórsku, na Ukrajine, Albánsku, Bosne a Hercegovine, Čiernej Hore, Severnom Macedónsku či v Srbsku. Čas sa nebude meniť v Rusku, Bielorusku, Turecku alebo na Islande, sú to totiž krajiny, kde sa sezónne striedanie času neuplatňuje. K zmene času dôjde približne v 70 krajinách sveta.
Západ slnka i súmrak nastanú v nedeľu o hodinu skôr než v sobotu. V nedeľu vyjde slnko už približne o 6.12 h SEČ a zapadne zhruba o 16.28 h SEČ. Stredoeurópsky čas predstavuje prirodzené časové pásmo, do ktorého patrí Slovensko, Česká republika a väčšina Európy.
Za autora myšlienky zavedenia letného času sa považuje novozélandský entomológ a astronóm George Vernon Hudson (1867 - 1946). V roku 1895 podal na Kráľovskú spoločnosť Nového Zélandu oficiálny návrh na sezónny posun času o dve hodiny. Ako nadšený zberateľ hmyzu chcel mať po svojej riadnej práci viac denného svetla na svoje záľuby.
Hoci sa jeho návrh nestretol s okamžitým úspechom, položil základy pre neskoršie zavedenie letného času v praxi. Okrem neho sa s podobnou myšlienkou v roku 1905 zaoberal aj britský staviteľ William Willett (1856 - 1915), ktorý navrhoval posun o 80 minút.
Za zavádzaním letného času stála predovšetkým snaha o energetické úspory. Prvýkrát bol v praxi plošne zavedený počas prvej svetovej vojny v roku 1916 v Nemecku a Rakúsko-Uhorsku. Prechodne ho v období tejto vojny využívali aj iné krajiny, napríklad od 14. apríla 1916 Švédsko. Počas druhej svetovej vojny zaviedlo letný čas Nemecko a s ním aj Protektorát Čechy a Morava. Od 6. mája do 7. októbra 1946 platil letný čas v Československu.
Po druhej svetovej vojne sa v mnohých krajinách od zavádzania letného času upustilo. K jeho opätovnému používaniu došlo v 70. rokoch minulého storočia počas ropnej krízy, keď sa úsporné energetické opatrenia stali opäť prioritou. Ako prvé k tomuto kroku pristúpilo v roku 1976 Francúzsko.
V Československu začal platiť od roku 1979. Letný čas sa pôvodne začínal v prvú aprílovú sobotu o polnoci, od roku 1981 už počas posledného marcového víkendu. Končil sa počas posledného septembrového víkendu.
Od roku 1996 Európska komisia (EK) predĺžila obdobie letného času každoročne až do posledného októbrového víkendu. Posúvanie hodiniek sa tiež ustálilo na druhej hodine v noci, pretože v tomto čase najmenej ovplyvňuje dopravu.
Letný čas sa využíva vo väčšine krajín Európy a na väčšine územia Kanady a Spojených štátov amerických. Na americkom kontinente platí až do nasledujúceho víkendu, teda do 2. novembra.
V súčasnosti sa úsporný efekt ukazuje ako zanedbateľný a hlavným motívom na striedanie času je lepšie využitie denného svetla v letnom období. Na Slovensku vďaka letnému času zapadá slnko po 19.00 h od konca marca až do polovice septembra, teda takmer pol roka (napríklad v Bratislave 173 dní). Bez letného času, teda v celoročnom štandardnom stredoeurópskom čase, by obdobie so slnečným svitom po 19.00 h trvalo len 113 dní.
Stredoeurópsky čas sa niekedy nesprávne označuje ako zimný čas. V skutočnosti je zimný čas prípad, keď sa hodinky posunú opačným smerom ako pri letnom čase, teda ukazujú o hodinu menej oproti reálnemu časovému pásmu. V Československu pokusne zaviedli zimný čas od 1. decembra 1946 do 23. februára 1947. Ráno bolo počas zimy svetlo o hodinu skôr, no popoludní zapadalo slnko už okolo 15.00 h.
O zrušení posúvania hodín sa v Európe diskutuje už dlhšie obdobie. Striedanie času má nemálo odporcov argumentujúcich najmä zdravotnými problémami. Na základe verejného prieskumu z roku 2018 navrhla EK, aby sa sezónna zmena času uskutočnila naposledy v roku 2021. Diskusie však prerušili pandémia ochorenia COVID-19 či vojenský konflikt na Ukrajine.
Zmena času zo stredoeurópskeho (SEČ) na letný čas (SELČ) nastane preto aj v roku 2027. Uskutoční sa v noci zo soboty 27. marca na nedeľu 28. marca, keď sa hodiny posunú z druhej rannej hodiny na tretiu rannú hodinu.
Polhodina čakania pred volebnou miestnosťou mu neprekážala. „Je to aj správne a dobrý signál, pretože to znamená, že ľudia chcú využiť svoje volebné právo."
Prečo sa Tomáš Taraba stavia proti Filipovi Kuffovi?
Najnovšia zmena nálady prezidenta otvára diplomatické možnosti v otázkach Ukrajiny a Iránu.
Ozempic, Wegovy či Mounjaro pod drobnohľadom MUDr. Igora Bukovského. Upozorňuje na riziká injekcií na chudnutie a vysvetľuje, prečo sa kilá môžu vrátiť.
Prinášame text čitateľky HD, ktorá reaguje na používanie slov fašista/fašistický v spojení s hnutím Republika.
Reakcia prokuratúry na slová Huliaka bola v skutku bleskurýchla.
Jeho postoje podľa kritikov nezodpovedajú kresťanskému konzervativizmu
Výber zo súčasnej ľudovej tvorivosti.
Vo svojom najnovšom videovlogu Filip "Fiki" Sulík riadne "naložil" Matúšovi Vallovi. Spočítal mu problémy, ktoré má Bratislava a vyzval konzervatívnych voličov, aby sobotné voľby neodignorovali.
Z kostola spravil útočisko, potom šokoval gestom! Kňaz prehovoril o virálnom incidente
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
30. 7. 2026
Komentáre
31. 10. 2025
Video
6. 10. 2025
Komentáre
22. 9. 2025
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.