Pentagón pripravuje výcvik agentov, ktorí by pod krytím podnikateľov pôsobili v ekonomickej spravodajskej vojne. Čína v reakcii na zbližovanie Japonska s Taiwanom vyslala delegáciu na ruský ostrov Iturup. Prehlbujúce sa rozpory v izraelskej spoločnosti by zase mohli vyústiť do občianskej vojny.
Pentagón má novú prioritu
Pentagón plánuje vytvoriť tajný program na výcvik novej generácie špiónov pre ekonomickú spravodajskú vojnu, píše The Washington Post. Podľa zdrojov denníka by operatívci pôsobili pod krytím podnikateľov a zamestnancov súkromných spoločností, bez zjavného prepojenia na americkú vládu.
Hlavným iniciátorom programu je podľa zdrojov Tom Rakusan, veterán CIA s 39-ročnými skúsenosťami, ktorý v súčasnosti pôsobí ako hlavný poradca námestníka ministra obrany Stevea Feinberga. Samotný program je zatiaľ vo fáze plánovania.
Ekonomická špionáž sa stáva novou prioritou Trumpovej administratívy. Pentagón už vytvoril jednotku „ekonomickej obrany“, ktorá investuje verejné financie do strategických odvetví vrátane spracovania surovín a ťažby ropy. Príkladom je investícia vo výške 750 miliónov dolárov do podielu na ložisku vzácnych zemín v Brazílii.
Zástupca riaditeľa CIA Michael Ellis v septembri uviedol, že spravodajská služba rozširuje svoje aktivity zamerané proti Číne v oblasti umelej inteligencie, biotechnológií a polovodičov.
Nie všetci však tento zámer podporujú. Podľa bývalého vysokopostaveného predstaviteľa CIA sa Rakusan usiluje vytvoriť vlastnú spravodajskú službu v rámci Pentagónu. CIA sa podľa publikácie stavia proti tomu, aby iné rezorty zasahovali do oblasti spravodajstva založeného na ľudských zdrojoch.
Problém predstavuje aj nedostatok personálu schopného pôsobiť v hlbokom utajení. Do polovice 20. rokov 21. storočia má približne 75 percent takýchto pracovníkov CIA dosiahnuť dôchodkový vek, pričom ich nástupcovia sa pripravujú len v obmedzenom počte.
Utajenie navyše komplikujú vojenské vystupovanie operatívcov a ich digitálne stopy. Nejasný zostáva aj právny rámec pripravovaného programu.
Pentagón však existenciu takejto iniciatívy poprel. Zástupca hovorcu Jacob Bliss označil zverejnené informácie za založené na nepresných údajoch. Vyjadrenia anonymných zdrojov a hodnotenia Rakusanových bývalých kolegov preto zostávajú ich tvrdeniami, nie potvrdenými skutočnosťami.
Čína sa zapojila do sporu medzi Japonskom a Ruskom
Čínska delegácia z provincie Chej-lung-ťiang, ktorú tvorili úradníci a podnikatelia, navštívila ostrov Iturup. Sachalinská oblasť o návšteve informovala 13. októbra.
Ostrov patrí do skupiny Južných Kuríl, ktoré sú pod správou Ruska, no Japonsko si ich nárokuje a označuje ich za „severné územia“.
Japonský minister zahraničných vecí Tošimicu Motegi označil návštevu čínskej delegácie za „absolútne neprijateľnú“. Peking reagoval vyhlásením, že dôsledne presadzuje rešpektovanie výsledkov druhej svetovej vojny.
Podľa portálu The Diplomat japonské médiá vnímajú túto cestu ako možný prejav koordinovaného postupu Číny a Ruska v otázke sporných ostrovov a vzťahov s Japonskom.
Samotná návšteva zrejme získala prinajmenšom tichý súhlas čínskych úradov, hoci neexistuje priame potvrdenie, že ju organizoval Peking.
Približne v rovnakom období pricestovala na Taiwan skupina 27 japonských poslancov. Návšteva Kurilských ostrovov tak mohla byť reakciou na tento krok.
Ekonomický potenciál ostrovov zostáva do veľkej miery nevyužitý. Jeho rozvoju bránia nedostatočná infraštruktúra, vysoké dopravné náklady a pomalý hospodársky rozvoj ruského Ďalekého východu.
Rusko v roku 2022 vytvorilo na ostrovoch osobitnú ekonomickú zónu. Ak by sa čínske podniky aktívnejšie zapojili do jej rozvoja, podľa autorov by to mohlo zvýšiť tlak na Japonsko a posilniť ruskú kontrolu nad ostrovmi.
Situáciu komplikuje aj zbližovanie Moskvy a Pekingu v interpretácii historických udalostí. V spoločnom vyhlásení z roku 2025 sa obe krajiny označili za „najdôležitejšie sily v boji proti militarizmu a fašizmu“.
Tokio sa zároveň obáva spoločných leteckých a námorných hliadok Ruska a Číny v blízkosti japonského územia.
Možnosti Japonska reagovať na tento vývoj sú obmedzené. Vzťahy s Ruskom zostávajú napäté pre sankcie a ani vo vzťahoch s Čínou zatiaľ nevidno výraznejšie zlepšenie.
V Izraeli môže vypuknúť občianska vojna
CIA podľa informácií, o ktorých píše britský denník The Telegraph, údajne varuje pred rizikom občianskej vojny v Izraeli.
Izraelskú spoločnosť rozdeľujú predovšetkým rozpory medzi náboženským a sekulárnym obyvateľstvom. Spory o povinnú vojenskú službu a výstavbu osád podľa pozorovateľov dosiahli kritickú úroveň.
Príslušné hodnotenie údajne pripravila analytická jednotka Red Team, ktorej úlohou je preverovať existujúce spravodajské prognózy.
O týchto informáciách však zatiaľ informoval iba portál Drop Site News a americké úrady ich nepotvrdili.
Jedným z najvýraznejších incidentov bol augustový prípad, keď ultraortodoxní vojaci z práporu Rotem odmietli nastúpiť do obrneného transportéra spolu so zdravotníčkou.
Za odmietnutie rozkazu bolo 16 vojakov umiestnených do vojenského väzenia, čo vyvolalo pobúrenie medzi predstaviteľmi charedskej komunity.
Samotní charedim, teda ultraortodoxní Židia, pritom nie sú v otázke vojenskej služby jednotní. Časť z nich je ochotná slúžiť v armáde za podmienky zachovania osobitného náboženského režimu. Desaťtisíce ďalších však vojenskú službu odmietajú s odvolaním sa na štúdium Tóry.
Mesto Modi'in zasiahli nepokoje po tom, čo sa vojenská polícia pokúsila zadržať muža, ktorý sa vyhýbal odvodu. Na letisku Ben Gurion bolo zadržaných 42 príslušníkov ultraortodoxnej komunity.
Podľa politologičky Beth Oppenheimovej z Európskej rady pre zahraničné vzťahy je izraelská spoločnosť pred voľbami výrazne polarizovaná. Reakcia porazenej strany na výsledky hlasovania by podľa nej mohla vyvolať ďalšie napätie.
Prieskum televízie Kan News ukázal, že výsledok volieb môže ovplyvniť rozhodnutie 12 percent Izraelčanov emigrovať.
Ostré vyjadrenia zaznievajú aj z radov politických predstaviteľov. Minister Itamar Ben-Gvir podľa autorov materiálu otvorene zosmiešňuje palestínskych väzňov, zatiaľ čo ministerka Orit Struková vyzvala na zrušenie dohôd z Osla.
Osadníci v Gad Nathan diskutujú o založení novej osady a o tempe rozširovania osídlenia na Západnom brehu Jordánu.
Podľa citovaných údajov tvorili príslušníci nacionalistických skupín 34 percent zabitých v bojoch od októbra 2023 do októbra 2025, hoci predstavujú približne 17 percent židovského obyvateľstva Izraela.