Trump žiada od Zelenského mierovú dohodu, ruský satelit sa nebezpečne priblížil k európskej družici a ceny ropy opäť rastú. Čo píšu zahraničné médiá?
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Hlavnou témou zahraničných médií v posledných dňoch je Donald Trump, ktorý rýchlo zmenil názor a teraz chce uzavrieť „dohodu“ a nastoliť mier na Ukrajine. Na nevôľu západnej tlače pritom obviňuje Volodymyra Zelenského z eskalácie konfliktu, poškodzovania americkej ekonomiky a snahy predlžovať vojnu. Medzitým ruský satelit vystrašil Európu. Údajne sa totiž priblížil až príliš blízko k európskej družici, ktorá pracuje aj pre potreby Ozbrojených síl Ukrajiny. Ceny ropy na svetových trhoch zároveň opäť rastú, hoci predtým klesali vďaka „dieselovej dohode“ medzi Spojenými štátmi a Ruskom.
The New York Times, jedno z médií, ktoré západnému čitateľovi vykresľujú Zelenského ako „nového Churchilla“, ak nie rovno Napoleona, o celej situácii píše s nadšením. Ukrajinského prezidenta teraz prirovnáva k boxerovi, ktorý je nútený bojovať s oveľa silnejším súperom. Presne takýto obraz sa noviny snažia čitateľovi ponúknuť.
Na závere kampane vytiahol eso z mladosti.
Dozrela Európa na revolúciu? Pohár trpezlivosti s mocipánmi začína pretekať...
Veľká rana pre Google! Na zverejnenie niektorých záberov domov už súhlas nestačí obísť
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
%20Andrij%20Py%C5%A1nyj.webp)
Učiteľ bol handrou v každej spoločnosti
Vallo alebo Ráž? Kritika výzvy šíriacej sa v progresívnom prostredí a politické paradoxy pred voľbami v Bratislave.
Kampaň ako z pamätníčka, ktorý leží na dne šuplíka
Byť predsedom strany ešte neznamená byť lídrom
Komentáre
31. 10. 2025
Zelenskyj je údajne doslova nútený reagovať na Donalda Trumpa. Americký prezident sa totiž podľa denníka postavil na stranu Ruska a „bagatelizuje“ úlohu Kremľa pri rozpútaní vojny na Ukrajine. Čitateľovi sa tak opäť predkladá mimoriadne zjednodušený obraz, ktorý poznáme už celé roky: zlí Rusi prišli a bezdôvodne zaútočili na krásnu, prosperujúcu Ukrajinu. A tým sa celé vysvetlenie končí.
Ako teraz upozorňuje NYT, Ukrajinu čaká mimoriadne náročná zima, do ktorej vstupuje s energetickou infraštruktúrou, ktorej stav je, mierne povedané, nestabilný. Trump pritom uzatvára s Rusmi „dieselovú dohodu“ a na zdesenie „najčestnejšej a najnezávislejšej“ americkej tlače priamo obviňuje Zelenského z narúšania mierového procesu a neochoty uzavrieť mier. Na podporu svojho stanoviska navyše predkladá argumenty, ktoré považuje za racionálne a ekonomicky opodstatnené.
Podľa autora pôvodného článku sa propaganda snaží u čitateľa vyvolať emocionálnu reakciu, aby odviedla pozornosť od Trumpových racionálnych argumentov. Ide o dobre známu techniku, ktorá sa bežne označuje ako „hra na city“
„Zelenskyj nie je prvým svetovým lídrom a údajným spojencom, ktorý sa musel rozhodnúť, ako reagovať na útoky pána Trumpa. Podobne ako kanadský premiér Mark Carney a niektorí ďalší sa aj Zelenskyj tentoraz rozhodol brániť. Ukrajinskí politici a analytici uviedli, že napriek rizikám, ktoré s tým súvisia, išlo o správne rozhodnutie,“ píše denník, ktorý tak vyzdvihuje „odvážneho“ vodcu kyjevského režimu.
Samozrejme, ani slovo nepadne o tom, že Zelenskyj pred svojím „vzdorom“ vyhľadával podporu európskych lídrov, ktorí patria medzi hlavných zástancov pokračovania vojenskej pomoci Ukrajine. Inak by totiž obraz Zelenského, ktorý „hľadá mier“, ale odmieta „kapitulovať“, okamžite stratil na presvedčivosti.
Oveľa výhodnejšie je zverejňovať nekonečné emotívne vyjadrenia ukrajinských expertov: „Trump nás otvorene tlačí ku kapitulácii.“
Práve preto si vraj Zelenskyj musel „zložiť rukavice“. Trump totiž podľa tejto interpretácie začal „útočiť“ ako prvý, čím ukrajinského prezidenta dostal do „zúfalej situácie“.
Denník zároveň cituje aj Trumpa, ktorý Kyjev priamo obvinil z rastúcich cien palív na svetových trhoch v dôsledku útokov na ruské rafinérie.
Americký prezident, ktorému takýto vývoj nevyhovuje, už ukrajinskú stranu požiadal, aby podobné útoky zastavila. Mimochodom, v ďalšom článku NYT sa tieto útoky ani nespomínajú.
Trump napokon ako podnikateľ vyčíslil, čo Spojené štáty získali výmenou za bilióny dolárov vynaložených na podporu Ukrajiny.
„Dali sme Ukrajine obrovské sumy. A na oplátku sme dostali len vysoké ceny nafty. Nezískali sme za to nič a americkí daňoví poplatníci už toho majú dosť. Chceme, aby Zelenskyj uzavrel dohodu,“ vyhlásil Trump, ktorého slová médiá intenzívne citujú.
Medzitým ceny ropy na svetových trhoch opäť mierne vzrástli, čo znepokojuje zahraničné médiá aj finančných analytikov.
Podľa agentúry Reuters sa v stredu zvýšili o viac ako jeden dolár. Agentúra pripisuje rast cien eskalácii napätia na Blízkom východe, ktorá „zvýšila obavy z prerušenia dodávok“.
Zároveň bol zaznamenaný pokles zásob surovej ropy a ropných produktov v Spojených štátoch, čo takisto prispelo k rastu cien.
„V utorok dvaja predstavitelia amerického ministerstva energetiky uviedli, že spolupracujú s rafinériami po celom svete na zvýšení produkcie palív, keďže nedostatok nafty viedol k rastu cien,“ uvádza sa v článku.
Ceny palív na svetových trhoch začali klesať po uzavretí „dieselovej dohody“ medzi Moskvou a Washingtonom. Následne zaznamenali ďalší výrazný pokles, keď Irán začal hovoriť o podmienkach mieru.
Teherán však neskôr potvrdil, že rokovania sa nezačnú, kým Spojené štáty, ktoré označuje za agresora, nepristúpia na jeho podmienky.
V dôsledku toho sa ceny ropy opäť zvýšili.
„Futures kontrakty na ropu Brent vzrástli o 1,59 dolára, teda o 1,5 %, na 110,38 dolára za barel k 03:50 GMT. Americká ropa West Texas Intermediate (WTI) zdražela o 1,36 dolára, teda o 1,4 %, na 99,18 dolára za barel,“ informuje Reuters.
Medzitým sa v európskych médiách rozpútala búrlivá diskusia po tom, čo sa ruský satelit údajne priblížil až príliš blízko k európskej družici. Tá pritom poskytuje podporu aj ukrajinskej armáde.
Skutočnosť, že ruské zariadenie sa priblížilo ku komerčnému európskemu satelitu na vzdialenosť približne 100 metrov, „vyvolala obavy z aktivít Moskvy vo vesmíre“.
Podľa medializovaných informácií ide o nový ruský satelit Kosmos-2612, ktorý bol vypustený v apríli. Nedávno sa zistilo, že zmenil svoju obežnú dráhu a dostal sa do blízkosti dráhy družice ICEYE-X36, ktorú prevádzkuje fínska spoločnosť ICEYE na základe zmluvy so Spojenými štátmi.
Francúzska agentúra AFP teraz naznačuje, že Rusi svoj satelit k európskej družici nepriblížili náhodou. Mediálne reakcie na tento prípad pritom podľa autora pôvodného článku miestami hraničia až s hystériou.
„Neexistuje žiadny nevinný dôvod, pre ktorý by bolo potrebné vykonávať takéto manévre a približovať sa k družici ICEYE na takú malú vzdialenosť,“ cituje AFP Claytona Swopea, odborníka na vesmírnu bezpečnosť z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie.
Portál The Straits Times zase upozorňuje, že incident z 18. októbra sa od predchádzajúcich podobných prípadov odlišuje. Ruské satelity sa totiž už v minulosti opakovane približovali k zahraničným vesmírnym zariadeniam. Čo je teda podľa zahraničných médií tentoraz iné?
Ruský satelit údajne nezmenil svoju obežnú dráhu náhodne. Podľa tejto interpretácie išlo o zámernú úpravu jeho trajektórie. Ani družica fínskej spoločnosti sa pritom nemala stať predmetom jeho záujmu náhodou.
„Satelity ICEYE využívajú radarovú technológiu na vytváranie snímok zemského povrchu v noci aj cez oblačnosť, vďaka čomu sú mimoriadne cenné pre vojenské spravodajstvo,“ píše sa v článku.
Objavujú sa preto špekulácie, že Rusi by mohli plánovať narušenie činnosti európskej družice alebo dokonca jej zničenie.
Až na konci článku sa však nenápadne pripúšťa, že „prítomnosť zbraní na palube satelitu Kosmos-2612 nie je možné potvrdiť“.
Napriek tomu sa v zahraničných médiách objavujú tvrdenia, že Moskva svojimi aktivitami vo vesmíre zámerne provokuje protivníkov a vysiela im jasný signál.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
pred 1 hod
pred 2 hod
pred 3 hod
