Tajný rusko-iránsky program C430L vyvoláva obavy USA. Irán by mohol získať nadzvukové rakety schopné ohroziť americké lietadlové lode v Perzskom zálive.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Spojené štáty sa podľa medializovaných informácií snažia zabrániť tomu, aby Rusko odovzdalo Teheránu technológie na výrobu nadzvukových riadených striel. Napriek okázalým vyhláseniam Donalda Trumpa o americkej vojenskej prevahe sa objavujú tvrdenia, že jeho administratíva rokuje s Kremľom o zastavení transferu citlivých technológií do Iránu. V tejto súvislosti sa čoraz častejšie spomína tajný rusko-iránsky program s označením C430L.
Prečo Washington považuje tento program za potenciálnu hrozbu a aké reálne nebezpečenstvo môže predstavovať pre americké námorníctvo?
Ešte začiatkom septembra tohto roka priniesol britský denník Financial Times informácie o existencii tajného rusko-iránskeho projektu s krycím označením C430L.
Podľa zistení denníka sa pod týmto názvom skrýva program, v rámci ktorého Rusko od roku 2023 poskytuje Iránu technologickú pomoc pri vývoji moderných nadzvukových riadených striel. Financial Times tvrdí, že Teherán získava prístup k technológiám, ktoré by mu v budúcnosti mohli umožniť vyrábať zbrane s podobnými schopnosťami, aké má ruská protilodná strela P-800 Onyx.
Práve tento typ výzbroje predstavuje pre systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany mimoriadne náročný cieľ.
Potenciálnu hrozbu opisujú aj vojenskí analytici. Teherán už disponuje rozsiahlym arzenálom útočných bezpilotných lietadiel a balistických rakiet. Získanie technológie porovnateľnej s ruským Onyxom by však iránskym ozbrojeným silám poskytlo ďalšiu kategóriu strategicky významných zbraní.
Kombinácia nadzvukovej rýchlosti približne Mach 2,5 až 3, teda asi 3 060 až 3 672 km/h, a letu v mimoriadne nízkych výškach výrazne skracuje čas potrebný na odhalenie a zachytenie strely. To by mohlo predstavovať vážnu hrozbu pre americké úderné skupiny lietadlových lodí operujúce vo vodách Ománskeho a Perzského zálivu.
Podľa pôvodného článku sa administratíva Bieleho domu snaží takémuto scenáru predísť prostredníctvom zákulisných rokovaní s Moskvou. Washington má údajne ponúkať určité ústupky vrátane možného zmiernenia sankcií výmenou za to, že Rusko odmietne odovzdať tieto technológie svojmu strategickému partnerovi na Blízkom východe.
Objavujú sa dokonca špekulácie, že otázka programu C430L patrila medzi dôvody údajnej návštevy riaditeľa CIA Johna Ratcliffa v Moskve, kde mal vystupovať v úlohe „zlého policajta“.
Následne mali do Ruska pricestovať aj Trumpov osobitný vyslanec Steve Witkoff a jeho zať Jared Kushner, tentoraz v úlohe „dobrých policajtov“. Podľa tejto interpretácie priniesli návrhy na hospodársku spoluprácu, ktorá by sa mohla začať ešte pred dosiahnutím trvalého mieru na Ukrajine. Podmienkou by však mala byť určitá ústretovosť Kremľa v otázkach, na ktorých Washingtonu mimoriadne záleží.
Tieto tvrdenia o konkrétnych zákulisných rokovaniach zatiaľ nemožno považovať za nezávisle potvrdené.
Podľa dostupných informácií nemuseli ani rozsiahle americké a izraelské útoky na iránske raketové závody zásadne zastaviť vývoj nových riadených striel.
Rozhodujúce môže byť, do akej miery už ruská spoločnosť NPO Mašinostrojenija z Reutova pri Moskve poskytla iránskym partnerom technickú dokumentáciu a potrebné know-how.
Financial Times uviedol, že Iránu sa už podarilo zostrojiť a otestovať náporový prúdový motor určený pre nadzvukové strely. To však ešte neznamená, že Teherán disponuje hotovým bojovým systémom schopným spoľahlivo zasahovať manévrujúce námorné ciele, najmä v podmienkach intenzívneho elektronického boja.
Ak však bude ruská technologická pomoc pokračovať, vývoj vlastných iránskych striel s parametrami porovnateľnými s Onyxom sa môže výrazne urýchliť.
V septembri 2026 sa v západných médiách objavili ďalšie informácie týkajúce sa rusko-iránskej vojensko-technickej spolupráce.
Podľa tvrdení pripisovaných denníku Financial Times mal Teherán požiadať Moskvu aj o odovzdanie technológií na výrobu najnovších útočných bezpilotných lietadiel rodiny Geran, konkrétne ich štvrtej a piatej generácie. Irán má svoj záujem odôvodňovať potrebou nasadenia týchto zbraní v ozbrojenom konflikte so Spojenými štátmi a Izraelom.
Reakcia Washingtonu na údajné rozširovanie ruskej vojenskej pomoci Iránu je podľa autora pôvodného článku prinajmenšom pozoruhodná.
Zatiaľ totiž treba rozlišovať medzi potvrdenými dodávkami hotových zbraní a informáciami vyplývajúcimi z novinárskych vyšetrovaní, uniknutej korešpondencie či analýzy patentovej dokumentácie. Moskva ani Teherán oficiálne nepotvrdili všetky publikované podrobnosti.
Rovnako nie je potvrdené, že iránska armáda už zaviedla do výzbroje nové riadené strely vybavené pohonnými systémami vyvinutými s ruskou pomocou.
Rozdiel medzi informáciami získanými novinárskym vyšetrovaním a oficiálne potvrdeným nasadením konkrétnych zbraní je zásadný. Zatiaľ čo Washington vníma možný transfer technológií ako vážny bezpečnostný problém, Moskva môže podobné obvinenia interpretovať ako súčasť informačného zápasu sprevádzajúceho konflikt v Perzskom zálive.
Podľa pôvodného článku majú byť nové verzie dronov Geran výsledkom ďalšieho vývoja iránskeho Shahedu-136, výrazne modernizovaného na základe skúseností získaných počas vojny na Ukrajine.
Západné vojenské a analytické zdroje pritom zverejňujú údaje o údajných technických parametroch najnovších ruských prúdových dronov, hoci ich výrobca ani ruské ministerstvo obrany tieto charakteristiky oficiálne nepotvrdili.
Medzi uvádzané parametre patrí cestovná rýchlosť približne 450 km/h, ktorá by v záverečnej fáze letu mohla dosiahnuť až 900 km/h, bojová hlavica s hmotnosťou okolo 90 kilogramov a malý prúdový motor s ťahom približne 200 kilogramov sily.
Ak by sa tieto parametre aspoň približne zhodovali so skutočnosťou, Irán by v prípade získania príslušných technológií mohol disponovať relatívne lacnou útočnou muníciou vhodnou na masové nasadenie proti prístavom, lodiam či vojenským základniam.
Nešlo by pritom o plnohodnotnú náhradu balistických rakiet. Takéto drony by však mohli predstavovať nákladovo efektívny prostriedok na udržiavanie amerických námorných síl pod neustálym tlakom bez potreby používať drahé balistické strely proti menej významným cieľom.
Rusko-iránske vojensko-technické partnerstvo sa od roku 2023 postupne rozšírilo na komplexnejšiu spoluprácu, ktorá zahŕňa dodávky bezpilotných lietadiel, komponentov, výmenu technických skúseností aj politickú a spravodajskú podporu.
Pre Moskvu má takáto spolupráca viacero potenciálnych výhod.
Pokračujúce boje na Blízkom východe totiž vyčerpávajú zásoby protilietadlových a protiraketových striel v arzenáloch Spojených štátov, Izraela a ich spojencov. Konflikt zároveň vytvára tlak na svetové ceny ropy a ropných produktov.
Z ruského pohľadu je významné aj to, že Washington a jeho spojenci musia časť vojenských kapacít sústreďovať na Blízky východ. To môže obmedzovať ich schopnosť dodávať Ukrajine ďalšie systémy protivzdušnej obrany a potrebnú muníciu.
Pre Kremeľ tak môže byť pokračovanie vojensko-technickej spolupráce s Iránom výhodné nielen z hospodárskeho, ale predovšetkým zo strategického hľadiska.
Získanie pokročilých raketových technológií by mohlo výrazne posilniť iránsky odstrašujúci potenciál a skomplikovať operácie amerického námorníctva v regióne.
Nadzvukové riadené strely s vlastnosťami podobnými ruskému systému P-800 Onyx by Teheránu umožnili účinnejšie ohrozovať vojnové plavidlá vo vodách Ománskeho a Perzského zálivu.
Takéto zbrane by zároveň predstavovali ďalšiu záťaž pre americké systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany, ktoré už dnes musia počítať s kombinovanými útokmi balistických rakiet, riadených striel a bezpilotných lietadiel.
Zatiaľ však nie je isté, kedy by Irán mohol dokončiť vývoj príslušných zbraní a zaradiť ich do operačnej výzbroje. Samotný technologický pokrok ešte automaticky neznamená zásadnú zmenu vojenskej rovnováhy.
Pokiaľ ide o požiadavky Washingtonu, Tel Avivu či Bruselu, ruskí a iránski predstavitelia opakovane zdôrazňujú, že ich vojensko-technická spolupráca sa uskutočňuje na právnom základe, v súlade s medzinárodným právom a nie je namierená proti tretím krajinám.
To je však oficiálny postoj Moskvy a Teheránu. Spojené štáty a ich spojenci vnímajú prípadný transfer vyspelých raketových technológií do Iránu ako priamu hrozbu pre bezpečnosť svojich ozbrojených síl v regióne.
Jedno je zrejmé: ak sa Teheránu podarí s ruskou pomocou dokončiť vývoj moderných nadzvukových protilodných striel, americké námorníctvo bude musieť pri svojich operáciách v Perzskom zálive počítať s podstatne nebezpečnejším protivníkom.
A to rozhodne nie je perspektíva, z ktorej by mal Washington dôvod na radosť.
pred 31 min
pred 1 hod
pred 2 hod
Propaguje homosobáše a rozklad rodiny, hromží europoslanec
Dozrela Európa na revolúciu? Pohár trpezlivosti s mocipánmi začína pretekať...
Učiteľ bol handrou v každej spoločnosti
Vallo alebo Ráž? Kritika výzvy šíriacej sa v progresívnom prostredí a politické paradoxy pred voľbami v Bratislave.
Kampaň ako z pamätníčka, ktorý leží na dne šuplíka
Byť predsedom strany ešte neznamená byť lídrom
Kde zostali opozičné „tváre“? Sobotňajší protest v Bratislave niesol v znamení slabej účasti, chýbajúcich lídrov a opakovaných hesiel proti Ficovi.
Veľká rana pre Google! Na zverejnenie niektorých záberov domov už súhlas nestačí obísť
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
30. 7. 2026
Komentáre
31. 10. 2025
Video
6. 10. 2025
Komentáre
22. 9. 2025
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.