Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
pred 4 min
pred 9 min
pred 1 hod
Dokáže sa Slovensko inšpirovať?
Vallo alebo Ráž? Kritika výzvy šíriacej sa v progresívnom prostredí a politické paradoxy pred voľbami v Bratislave.
Kampaň ako z pamätníčka, ktorý leží na dne šuplíka
Byť predsedom strany ešte neznamená byť lídrom
Kde zostali opozičné „tváre“? Sobotňajší protest v Bratislave niesol v znamení slabej účasti, chýbajúcich lídrov a opakovaných hesiel proti Ficovi.
Brusel narazil na realitu: Zásoby plynu sa stávajú horúcou témou
Slovenská politika ako panoptikum celebrít
Zástupná vojna proti Rusku naráža na fyzické obmedzenia americkej vojnovej mašinérie! Ukrajine podľa CNN došli strely Patriot. Americký komentátor Russo varuje pred limitmi amerických zásob, vojnou s Iránom a konfliktom priorít vo Washingtone.
Upozornite ostatných vodičov na policajnú hliadku a môžete riskovať tisíce eur.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
30. 7. 2026
Komentáre
31. 10. 2025
Video
6. 10. 2025
Komentáre
22. 9. 2025
Publicista a vysokoškolský pedagóg Karol Lovaš vo svojom zamyslení varuje pred prispôsobovaním sa školstva tým, ktorí zaostávajú. Zanedbáva sa tým rozvoj ostatných. Nesúhlasí s takouto formou inklúzie a spoločenskej hyperkorektnosti a tiež upozorňuje na zhubný vplyv čoraz väčšieho spoliehania sa na umelú inteligenciu. Súčasný stav považuje za prejav širšieho úpadku spoločnosti.
„Chodil som do školy, keď ešte učiteľ učil a žiak bol ten, ktorý sa mal čosi naučiť,“ spomína Lovaš. V triede bývalo tridsať detí a tie vyučovala jedna učiteľka. Dnes má v triede učiteľ sedemnásť žiakov a štyroch asistentov. Uvažuje teda, čo takýto pomer vypovedá o školstve. Súčasnú podobu inklúzie a hyperkorektnosti označuje za nerozumnú a tvrdí, že deťom berie budúcnosť.
Karol Lovaš upozoeňuje, že spoločnosť mladých v súčasnosti vychováva vo vedomí práv, no bez povinností a namiesto tvorenia podporuje búranie. „Nevychovaným a nevzdelaným sme dali slobodu, ktorú používajú ako zbraň proti sebe a proti nám všetkým,“ píše. Nie mladí sú tí, ktorí zlyhali. „Sú len obete. To my sme im zničili a ničíme životy,“ zdôrazňuje. Za zodpovedných za ich frustráciu a problémy viní dospelých. Tí uprednostnili experimenty pred osvedčenými spôsobmi výchovy.
Ako príklad zanedbávania detí uvádza správy z Veľkej Británie. Tamojšie médiá upozorňujú na školákov, ktorí pred nástupom do školy nevedia používať príbor, obliecť si topánky či povedať svoje meno. Časť prvákov nevie používať toaletu a niektoré deti nosia plienky. Učitelia sa podľa neho sťažujú, že ich prebaľovanie oberá o čas na vyučovanie.
Publicista nesúhlasí ani so zideologizovanou inklúziou, ktorá núti zdatnejšie deti prispôsobovať sa tým slabším a tí sa trápia tým, že sa prirovnávajú k premiantom. Podobný prístup už sa objavuje aj na univerzitách. Ako príklad uvádza Oxfordskú univerzitu a jej boj proti frazeologizmom v mene inklúzie a korektnosti. Denník The Telegraph jej prístup kritizoval ako prejav „typickej priemernosti – či skôr obmedzenosti“ správcov inštitúcií.
Pri razantnom nástupe umelej inteligencie Lovaš odkazuje na pokus českého profesora Kamila Kopeckého. V ňom sa porovnávali žiaci učiaci sa z učebníc, žiaci využívajúci AI ako učiteľa a tí, ktorým umelá inteligencia generovala výsledky. Práve táto skupina dopadla najhoršie. „Mozog je sval. Pokiaľ prenecháme premýšľanie stroju, začne ochabovať,“ cituje vysvetlenie profesora. Tu Lovaš pripomína aj knihu Kolektívna demencia Yuvala Noaha Harariho.
Súčasnú spoločnosť opisuje ako čoraz agresívnejšiu a menej schopnú porozumieť svetu aj jeden druhému. Ako ďalší príklad nedostatočného rozlišovania uvádza reakcie na film Juraja Štepku Generál Golian. Niektorí diváci mu vyčítali, že nie je dosť historický. Lovaš pripomína, že film, beletria a dokument majú rozdielne účely: „V prípade, že sa chcem zabaviť, idem do kina, pokiaľ sa chcem vzdelávať, zájdem si do knižnice.“
Na záver cituje psychiatra Maxa Kašparů, ktorý pred rokmi varoval pred „diktatúrou ľudských práv“ a diktatúrou menšín, médií či ľudí, ktorí podľa neho nedosiahli alebo stratili „ľudskú normalitu“. Lovaš sa obáva, že sa tieto slová napĺňajú. Svoj text uzatvára ironickým pozdravom: „Vitajte v Európe – kolíske neobmedzených možností.“
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
