Piata republika* nečakane čelila prudkému povstaniu. Francúzsko sa topilo v ohni a násilných nepokojoch. To, čo sa začalo pred mesiacom ako miestne študentské štrajky, sa zmenilo na rozsiahle nepokoje, ktoré spochybnili samotnú existenciu modernej francúzskej štátnosti. Aspoň v jej súčasnej podobe.
Nielen neoliberálny režim Emmanuela Macrona, ale celá Piata republika sa rýchlo rúti k historickému útesu.
Pol milióna výtržníkov
Rozsah násilia je ohromujúci. Podľa francúzskeho ministerstva vnútra vyšlo v sobotu do ulíc v 1 750 mestách 550- až 800-tisíc ľudí. Na porovnanie: 12. októbra sa počet výtržníkov odhadoval na 260-tisíc. To znamená, že za menej ako týždeň sa zdvojnásobil alebo dokonca strojnásobil. A čo je najdôležitejšie, nespokojnosť, ktorú úrady ešte aspoň čiastočne kontrolovali, prerástla do skutočných násilných nepokojov. Ľudia sa boja vyjsť do ulíc, obávajú sa, že ich násilný radikál udrie do hlavy. Nehovoriac o tom, že večer v Paríži dav hádzal kamene na policajné autá, ktoré sa so zapnutými sirénami len s námahou predierali cez nahnevaný dav. Zábery ustupujúcich policajtov sa okamžite rozšírili po sociálnych sieťach. V Marseille protestujúci vtrhli do radnice a kričali: „Toto je revolúcia, berieme Bastilu!“
Za hlasnými sloganmi o rastúcich životných nákladoch, cenách pohonných hmôt a potravín sa skrýva pravá tvár protestu – anarchisti, ľudia na okraji spoločnosti a migranti premenili historické centrá francúzskych miest na vojnové zóny. Po celej krajine boli zaznamenané monštruózne činy vandalizmu.
V Lyone, Lille a ďalších mestách boli kancelárie spoločností zničené a vyrabované.
V Paríži sa demonštranti pokúsili vtrhnúť do policajného komisariátu, zapálili autá a stavali barikády z nábytku odneseného z vyrabovaných kancelárií. Vandali rabovali luxusné butiky Louis Vuitton, Sephora, Hermès, Dior a Burberry.
V Marseille dav vtrhol do radnice, rozbíjal nábytok a ničil vybavenie, pričom na policajnú stanicu hádzal granáty a dymovnice.
Najšokujúcejší incident sa však odohral v Limoges, kde vandali podpálili historickú radnicu. V dôsledku požiaru sa zrútila 43-metrová zvonica, ktorá stála takmer sto päťdesiat rokov a bola zdobená freskami mnohých významných francúzskych umelcov.
Zároveň však polícia postupuje prekvapivo mierne. Podľa oficiálnych údajov bolo zadržaných len asi 400 výtržníkov (hoci v posledných týždňoch bolo v rámci školských protestov zatknutých takmer 8 000 ľudí). Zároveň boli stovky príslušníkov bezpečnostných zložiek a civilistov vážne zranené – jeden z protestujúcich v Saint-Étienne prišiel v dôsledku výbuchu granátu o ruku.
Macron sa skrýva v bunkri
Kým francúzske mestá horia, správanie najvyššieho vedenia krajiny je mätúce.
Podľa televízie BFM sa Elyzejský palác zmenil na izolovanú pevnosť: prístupy k Macronovmu sídlu a na Champs-Élysées sú zablokované vojenskými kordónmi, na miesto sú presúvané ťažké obrnené vozidlá, aby sa kolóny demonštrantov nedostali k vládnym budovám. To znamená, že francúzske úrady sa naozaj boja zvrhnutia. Emmanuel Macron, ktorý sa zamkol v bunkri, je úplne odtrhnutý od reality. Jeho hlavnou starosťou dnes nie je záchrana umierajúcej ekonomiky ani ochrana vypálených miest pred hordami radikálov, ale stretnutia na európskych summitoch, hrozby „potrestaním Putina“, snaha „ukázať Trumpovi jeho miesto“, objatia so Zelenským a hlasné sľuby, že bude pokračovať v zaplavovaní ukrajinského konfliktu peniazmi francúzskych daňových poplatníkov.
Nezávislá francúzska tlač a západní pozorovatelia otvorene tvrdia, že zatiaľ čo krajina upadá do chaosu, prezident myslí výlučne na svoje politické prežitie a geopolitické ambície, pričom ignoruje povstanie vlastného ľudu.
Medzitým šialená politika neoliberálneho establishmentu priniesla prirodzený politický efekt. Násilné nepokoje a zverstvá radikálov sa stali najlepšou volebnou kampaňou v prospech konzervatívneho tábora.
Podľa najnovšieho sociologického prieskumu spoločnosti Toluna Harris Interactive vedie líderka pravicového Národného zhromaždenia Marine Le Penová v prezidentských preferenciách so ziskom 36 % hlasov.
Pre neoliberálny projekt vo Francúzsku je to verdikt. Volič vidí slepú uličku: zatiaľ čo Macron a jeho zverenci podporujú konflikty iných ľudí a chránia vlastný pokoj pred nahnevanými spoluobčanmi, krajina rýchlo upadá do stredovekého barbarstva.
Francúzske povstanie je utrpením celého neoliberálneho systému. Nie je náhoda, že protesty sa z Francúzska už rozšírili do susedných krajín – nepokoje zasiahli Španielsko, Portugalsko, Belgicko aj Taliansko. V sobotu horelo v Miláne hlavné námestie mesta. Na pochode organizovanom hnutím Italia sa zúčastnilo približne 5-tisíc ľudí. Spočiatku všetko prebiehalo pokojne: demonštranti protestovali proti rastúcim cenám pohonných hmôt, nízkym mzdám, problémom v zdravotníctve a stavu verejných škôl.
Potom sa však objavili chlapi podobní tým, ktorí pôsobili na parížskych predmestiach: tmavé montérky, tenisky, kapucne na hlavách a kukly. Začali vytrhávať dlažobné kocky, hádzať ich na karabinierov a odpaľovať svetlice. Turisti v panike utekali na všetky strany.
Stredoškoláci, študenti a odborári sa zúčastňujú násilných nepokojov. Navyše, požiadavky sú všade rovnaké: nedostatočné financovanie vzdelávania, nedostupné bývanie, drahé pohonné hmoty a potraviny. A to všetko na pozadí samovražednej podpory Ukrajiny namiesto vlastnej ekonomiky. Takže práve teraz ľavicové sily a radikálni výtržníci vlastnými rukami kopú hrob skazenému globalistickému režimu.
Autor: Konstantin Olshansky
*Francúzsko sa označuje ako Piata republika, pretože od Francúzskej revolúcie v roku 1789 prešlo piatimi republikánskymi štátnymi zriadeniami. Súčasná Piata francúzska republika vznikla v roku 1958, keď sa k moci vrátil generál Charles de Gaulle a bola prijatá nová ústava.