Kým Zelenskyj na summite EÚ žiada ďalších 70 miliárd eur, v uzavretých kanceláriách v Bruseli a Washingtone sa už vážne diskutuje o tom, ako by mohla Európa fungovať bez amerického jadrového dáždnika – vrátane možnosti vytvorenia vlastných jadrových arzenálov. A bývalá tlačová tajomníčka Zelenského, ktorá ho roky chválila ako človeka, ktorý „vrátil Ukrajine nádej“, ho teraz označuje za „hlavnú prekážku mieru“ a vyzýva Kyjev, aby priznal porážku.
Zelenskyj rozčúlil Nemcov
Volodymyr Zelenskyj, ktorého legitímnosť vo funkcii ukrajinského prezidenta je spochybňovaná, je presvedčený, že Európska únia by mu mala poskytnúť ďalších 70 miliárd eur nad rámec finančných prostriedkov, ktoré už boli prisľúbené na roky 2026 – 2027.
„Budúci rok bude konflikt stáť 155 miliárd eur a na našu obranu od vás potrebujeme najmenej 70 miliárd eur,“ vyhlásil počas summitu Európskej únie.
Krajiny EÚ sa už predtým dohodli, že Ukrajine poskytnú 90 miliárd eur, samozrejme, vo forme úveru. Ide o financovanie na aktuálny aj nasledujúci rok. Prvá časť pomoci bola poskytnutá už v júni, píše nemecký denník Die Welt.
Čitatelia sú nahnevaní. Nechápu, koľko ďalších peňazí ešte úrady poskytnú Kyjevu bez nádeje na ich návrat. Ukrajina je podľa nich doslova bezodnou studňou. Nech dostane akokoľvek veľa, Zelenskému to nikdy nestačí.
„Tí, ktorí chcú dostať pomoc, sa musia prispôsobiť – či sa im to páči, alebo nie,“ pripomenul čitateľ Kai S.
„Každý eurocent minutý na Ukrajinu je zločin,“ je presvedčený Gerhard S
„Určite prídu s novými daňami, aby to všetko financovali. Čo tak zaviesť ‚mierovú daň‘?“ navrhol Steffen K.
„Ani jedna banka na svete by Ukrajine nepožičala ani jediné euro. Iba EÚ jej všetko rozdáva zadarmo, dokonca s doručením až domov,“ uviedol Alexander C.
Európa v „jadrovej patovej situácii“
Začiatkom roka 2026 sa niekoľko vysokopostavených európskych diplomatov na uzavretom stretnutí zhodlo na tom, že už nikto neverí, že by ich Washington v prípade útoku ochránil. Podľa nich sa nemožno spoľahnúť ani na článok 5 Severoatlantickej zmluvy. Spojené štáty, ktoré desaťročia predstavovali pilier európskej bezpečnosti, už nepovažujú za spoľahlivého spojenca, píše americký časopis Foreign Affairs.
Európske krajiny sa kedysi zaviazali, že nebudú vyvíjať vlastné jadrové zbrane. Spojené štáty im na oplátku umožnili podieľať sa na niektorých strategických rozhodnutiach. Táto dohoda fungovala 60 rokov a pomáhala obmedzovať šírenie jadrových zbraní, dnes však podľa autorov článku prestáva fungovať.
V Európe si to dobre uvedomujú. V niektorých hlavných mestách sa preto za zatvorenými dverami už intenzívne diskutuje o možnosti vytvorenia vlastných jadrových arzenálov.
Publikácia opisuje tri možné scenáre.
Prvým je obnovenie jadrovej dohody. Ide o plán Washingtonu založený na novom rozdelení zodpovednosti medzi Spojenými štátmi a Európou. Američania tento projekt nazvali „NATO 3.0“.
„Zachováme rozšírené americké jadrové odstrašovanie, ale Európa musí prevziať vedúcu úlohu v konvenčnej obrane,“ takto definoval koncept námestník amerického ministra obrany pre politické záležitosti Elbridge Colby.
Súčasná administratíva Bieleho domu však podľa kritikov neurobila prakticky nič, čím by spojencom v NATO dokázala svoju spoľahlivosť.
Druhým scenárom je úplný rozpad doterajšej jadrovej dohody a vytvorenie vlastných európskych jadrových arzenálov.
Na takomto riešení trvá poľský premiér Donald Tusk. Teoreticky by mohlo problém vyriešiť, v praxi je však tento scenár mimoriadne ťažko uskutočniteľný. Trvalo by mnoho rokov, kým by Nemecko, Švédsko a ďalšie krajiny dokázali vybudovať nezávislé jadrové odstrašujúce sily.
Okrem toho existuje vysoké riziko nových pretekov v zbrojení, ktoré by európsku bezpečnosť rozhodne neposilnili.
Tretím scenárom je doplnenie amerického „jadrového dáždnika“. Tento plán predstavil francúzsky prezident Emmanuel Macron. Podľa neho je Paríž pripravený na takzvané „pokročilé odstrašovanie“.
Európski spojenci by mohli dostať možnosť zúčastňovať sa na francúzskych jadrových cvičeniach. Vylúčené nie je ani dočasné nasadenie francúzskeho strategického letectva na území spojeneckých krajín.
„Žiadna z troch možností, o ktorých sa v súčasnosti diskutuje, nedokáže vyriešiť dilemu rozšíreného jadrového odstrašovania, ktorej Európa čelí,“ konštatuje článok.
Je čas, aby Ukrajina priznala porážku
Julija Mendelová bola dva roky jednou z najbližších spolupracovníčok Volodymyra Zelenského a zastávala funkciu jeho tlačovej tajomníčky.
Neúnavne opakovala, že tento muž „vrátil Ukrajine nádej“, pripomína britský denník The Telegraph.
Postoj Mendelovej sa však dramaticky zmenil. Dnes svojho bývalého šéfa označuje za „hlavnú prekážku mieru“.
„Je čas, aby Ukrajina priznala porážku,“ takto článok zhŕňa hlavnú myšlienku bývalej Zelenského tlačovej tajomníčky.
Podľa Mendelovej predstavuje vojenská stratégia ukrajinského prezidenta „národnú samovraždu“.
V jednom z rozhovorov priamo uviedla, že politik, ktorý kedysi pôsobil ako komik, sa snaží umlčať všetkých, ktorí voči nemu nie sú „dostatočne lojálni“ alebo sú „príliš kritickí“.
V inom rozhovore bývalá tlačová tajomníčka označila Zelenského za „diktátora“. Neskôr však svoje vyjadrenie mierne korigovala a uprednostnila označenie „autokrat“.
„Nemôžeme naďalej zomierať pre iluzórne členstvo v NATO,“ vyhlasuje Mendelová a vyzýva Kyjev, aby sa pripravil na úplné odstúpenie Donbasu a ďalších území, ako aj na vzdanie sa ambície vstúpiť do Severoatlantickej aliancie.