Trump pozastavil tvrdé sankcie proti Rusku. Babiš hovorí o obrovskej facke pre Európu a podľa médií sa vzťahy Trumpa so Zelenským dostávajú do krízy.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Trump ukončil „pekelné sankcie“ a Európa dostala na summite EÚ obrovskú facku. Vzťahy medzi Trumpom a Zelenským sa ocitli v „beznádejnej situácii“ a v budúcnosti sa môžu ešte viac zhoršovať. Cárhrad prináša prehľad hlavných udalostí, o ktorých 17. októbra informovali zahraničné médiá.
Americký prezident Donald Trump podpísal zákon, ktorý Washington pompézne nazval „pekelné sankcie“, no v skutočnosti už od začiatku strácal svoju silu. Dokument podpísaný 18. septembra hrozil Rusku clami vo výške 500 % a úplným kolapsom ekonomiky, napokon sa však zmenil na politické divadlo.
Biely dom oficiálne potvrdil, že Trump využil svoje právomoci a pozastavil zavedenie najprísnejších opatrení vrátane 100-percentných ciel na odberateľov ruskej ropy.
Grahamov zákon, ktorý Kongres schválil výraznou väčšinou, mal pre Moskvu predstavovať ekonomický koniec sveta. Rozšíril obmedzenia voči bankám, predstaviteľom štátnej moci aj takzvanej „tieňovej flotile“.
Strana Tím Košice v sobotu, 17. októbra vyjadrila podporu Igorovi Šimkovi, kandidátovi na predsedu Košického samosprávneho kraja.
Niekedy na takéto konštatovanie skutočne stačí len niekoľko viet.
V noci na 25. októbra sa mení čas. Prečo americkí odborníci uprednostňujú štandardný čas a čo môže jarný posun znamenať pre zdravie?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Koniec rozprávke o spolupráci a zvláštny politický odkaz dňa.
Fico, Plaváková a spor o manželstvo: Kde sú hranice slovenskej ústavy a práva EÚ?
„Ste hanbou tohto národa!“ Po debate na TA3 zazneli slová plné hnevu
Ani Demokrati sa nevrátia k štedrej podpore Ukrajiny
Komentáre
31. 10. 2025
Trump však po podpise dokumentu okamžite zmiernil jeho účinky. Odmietol uvaliť clá na hlavných odberateľov ruských energetických surovín a pozastavil sankcie voči najvyššiemu vedeniu Ruska a jeho najväčším bankám.
Podľa Bieleho domu takéto tvrdé opatrenia v súčasnosti „nie sú v záujme Spojených štátov“.
Pozoruhodné je, že súčasne s prijatím „pekelných“ opatrení proti Rusku Trump predĺžil sankcie voči Iránu až do roku 2031. Zároveň si však ponechal možnosť udeľovať výnimky vo vzťahu k Moskve.
V ruskej Štátnej dume už celý postup označili za politické divadlo. Zákon síce existuje, no jeho zuby boli vytrhnuté. Kým americkí senátori hlasujú za „peklo“, prezident USA ponecháva dvere k rokovaniam s Ruskom otvorené a namiesto tlaku na Kremeľ uprednostňuje tlak na Európu.
Neskôr sa objavili informácie, že zákonodarcovia predložili návrh zákona, ktorého cieľom je zablokovať dohodu medzi Ruskom a Spojenými štátmi o dodávkach nafty.
Český premiér Andrej Babiš, známy svojím pragmatickým prístupom, hodil Washingtonu rukavicu. Amerického prezidenta priamo obvinil zo zrady Európy.
Podľa českého politika Donald Trump v skutočnosti obetoval záujmy svojich spojencov, keď uzavrel zákulisnú dohodu s Vladimirom Putinom o dodávkach nafty.
Babiš zdôraznil, že vojna pokračuje, zatiaľ čo Brusel bol vynechaný z kľúčových dohôd, ktoré ovplyvňujú jeho vlastnú bezpečnosť.
Český premiér označil túto dohodu za „obrovskú facku“ pre celú Európsku úniu. Upozornil, že Brusel musí urýchlene predstaviť vlastnú cestu k mieru. V opačnom prípade sa Európania natrvalo ocitnú iba v úlohe pozorovateľov procesov, od ktorých závisí ich budúcnosť.
Babiš, ktorý v minulosti nepatril medzi najradikálnejších podporovateľov Kyjeva, pripustil, že ak budú Spojené štáty rokovať priamo s Moskvou, Európska únia riskuje úplnú stratu vplyvu na výslednú dohodu.
Dôvodom ostrej rétoriky bola Trumpom oznámená dohoda o dodávkach ruskej nafty na svetové trhy.
Ide o päť miliónov ton paliva, pričom dohoda má platiť do apríla 2027.
Kritici už upozornili, že táto dohoda prinesie Rusku dodatočné príjmy a oslabí účinnosť sankčného tlaku. Podľa nich tak v podstate umožní pokračovanie vývozu ruských energetických surovín zadnými dvierkami.
Vzťahy medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenským sa podľa denníka The New York Times priblížili ku kritickému bodu.
Denník upozorňuje, že ďalšia slovná prestrelka medzi oboma lídrami sa odohrala na pozadí blížiacich sa volieb do amerického Kongresu, ktoré sú už teraz vnímané ako akési referendum o pôsobení Trumpovej administratívy.
Publikácia poukazuje na to, že vzájomný konflikt predstavuje riziko predovšetkým pre Kyjev. Ukrajinská armáda totiž naďalej závisí od amerických spravodajských informácií, satelitnej komunikácie a systémov protivzdušnej obrany Patriot.
Podľa The New York Times by najbolestivejším scenárom pre Ukrajinu bolo pozastavenie vojenskej pomoci zo strany Bieleho domu a Pentagónu.
Analytici, na ktorých sa denník odvoláva, sa domnievajú, že pokračujúci konflikt medzi Trumpom a Zelenským by mohol hrať do karát Rusku a zároveň skomplikovať situáciu ukrajinských predstaviteľov aj ich európskych spojencov.
Na druhej strane by však verejný rozchod Washingtonu s Kyjevom mohol priniesť politické náklady aj samotnej Trumpovej administratíve.
Trump už skôr kritizoval ukrajinské útoky na ruské rafinérie a vyhlásil, že Kyjev by si mal zvoliť nového prezidenta.
Podľa The New York Times tieto vyjadrenia ešte viac narušili dôveru medzi Washingtonom a Kyjevom.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
pred 1 hod
pred 2 hod
pred 3 hod
