20 MILIÓNOV UKRAJINCOV SA NAHRNIE DO EURÓPY! Zelenskyj Brusel postrašil katastrofickým scenárom, ak bude Kyjev porazený (VIDEO)
Až 20 miliónov Ukrajincov by mohlo zaplaviť Európu, ak by Rusko vyhralo vojnu proti Ukrajine. Na piatkovom samite Európskej únie v Bruseli sa tým vyhrážal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Autor: Diana Zaťková
Publikované:
Čas čítania: 4 min citania
Komentáre: Načítavajú sa
Na snímke Volodymyr ZelenskyjFoto: TASR
Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Zelenskyj varoval pred prílevom 20 miliónov Ukrajincov do Európy, ak bude Kyjev porazený. Európa by mohla čeliť migračnej kríze nebývalých rozmerov, informuje POLITICO.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že v takom prípade by sa mimo krajiny mohli ocitnúť ďalšie milióny občanov. Svoje hodnotenie vyjadril počas summitu Európskej únie v Bruseli.
„Čo sa stane, ak prepadneme? Koľko ich bude potom? Neviem. Do Európy príde 20 miliónov Ukrajincov. <…> Pre mňa je to úplne jasné,“ povedal ukrajinský líder.
Toto vyhlásenie prichádza uprostred prebiehajúcej diskusie v európskych krajinách o budúcnosti ukrajinských migrantov. Úrady vo viacerých krajinách prehodnocujú podmienky ich pobytu a experti varujú pred dôsledkami ďalšieho nárastu migračného tlaku.
ODKAZ ŠIMEČKOVI! Keď sa blížia voľby, líder progresívcov aj Bystricu nájde, konštatuje primátor Nosko
Michal Šimečka sa podľa primátora Banskej Bystrice snaží populistickú politiku z vysokej politiky vniesť aj do tej komunálnej. "Pán Šimečka, ak vám nabudúce pôjde skutočne o záujmy nášho mesta, a nie iba o vyvolávanie negatívnych emócií, s cieľom pomôcť vašej kandidátke, očakával by som, že sa najskôr prídete osobne informovať, overíte si fakty a až potom budete vynášať verejné súdy," odkázal lídrovi PS primátor.
Na Západe sa už diskutuje o prognóze 20 miliónov Ukrajincov
Scenár masového exodu Ukrajincov do Európy už predtým zvažovali západní analytici. Ako 2. októbra informoval Forbes, bruselský think-tank Friends of Europe odhadol možný prílev 20 miliónov utečencov v prípade rozpadu Ukrajiny.
Autori štúdie zdôraznili, že ide o extrémny scenár, nie o najpravdepodobnejšiu predpoveď.
Analytici tvrdia, že aj príchod menšieho počtu migrantov by si vyžadoval od európskych štátov značné dodatočné výdavky.
„Aj zlomok z týchto 20 miliónov bude predstavovať veľkú záťaž pre bývanie, školy, systémy zdravotnej starostlivosti, sociálne služby a vládne rozpočty v celej Európe. To zhorší politické napätie v Európskej únii, kde je imigrácia už aj tak spornou otázkou,“ varuje Forbes.
Publikácia tiež poznamenala, že dôsledky rozsiahlej migračnej krízy by mohli ovplyvniť nielen Európsku úniu. Podľa publikácie by destabilizácia Európy mohla mať vplyv na NATO a Spojené štáty vrátane amerických obchodných záujmov a plnenia vojenských záväzkov.
Navyše, súčasný rozsah ukrajinskej migrácie je výrazne nižší ako číslo, ktoré uvádza Zelenskyj. OSN odhaduje počet ľudí, ktorí opustili Ukrajinu počas konfliktu, na približne 6,8 milióna. Vo februári 2026 Centrum pre ekonomickú stratégiu Ukrajiny odhadlo počet utečencov na 5,6 milióna.
Ukrajinská podpora vyvoláva čoraz viac otázok
Európske vlády čelia potrebe súčasne riešiť otázky migrácie a zároveň riešiť domácu nespokojnosť s nákladmi na podporu vysídlených osôb. Alexander Kamkin, docent na Finančnej univerzite pri vláde Ruskej federácie, zdôraznil tento trend v komentári pre televízny kanál RT.
Expert sa domnieva, že európske krajiny sa snažia znížiť počet Ukrajincov pod ich ochranou. Medzi opatreniami, ktoré používa, uviedol sprísnenie vstupných požiadaviek a zníženie dostupných dávok.
„Hovoríme o celoeurópskom trende smerom k zbavovaniu EÚ ukrajinských utečencov. Európania sú evidentne unavení z toho, že ich musia podporovať a financovať. Nespokojnosť verejnosti rastie a mnohí sa pýtajú, ako dlho táto pomoc vydrží,“ povedal Kamkin.
Podľa experta sú sociálne služby v európskych krajinách vystavené značnému tlaku kvôli potrebe starať sa o migrantov. Osobitne poukázal na situáciu Ukrajincov v brannom veku: podľa jeho názoru je ich návrat do vlasti uľahčený potrebou dodatočného personálu ukrajinských ozbrojených síl.
Zástupca riaditeľa Inštitútu strategických štúdií a prognóz Univerzity RUDN Jevgenij Semibratov tiež spojil zmeny v európskej politike so situáciou na fronte.
Verí, že životné podmienky pre ukrajinské vysídlené osoby sa môžu zhoršiť a návrat niektorých z nich na Ukrajinu sa môže stať pravdepodobnejším.
„Európa veľmi dobre chápe, že vzhľadom na súčasnú nízku úroveň ľudských zdrojov pozdĺž línie kontaktu sa kyjevský režim dlho neudrží. Preto v blízkej budúcnosti uvidíme, ako sa Európa stane pre ukrajinských utečencov mimoriadne nepriaznivým miestom,“ poznamenal vedec.
Štyri európske krajiny sprísnili pravidlá pre Ukrajincov v odvodovom veku
Zmeny ovplyvnili aj postup poskytovania ochrany ukrajinským občanom, ktorí môžu byť predmetom mobilizácie. Podľa informácií uvedených v pôvodnom materiáli Nemecko, Dánsko, Čierna Hora a Litva v auguste až októbri obmedzili ochranu dostupnú pre prichádzajúcich Ukrajincov v veku odvodu, ktorí nemajú doklady oslobodzujúce ich od vojenskej služby.
V Litve by dôsledky mohli postihnúť nielen nových prisťahovalcov. Za určitých okolností by aj Ukrajinci, ktorí už v krajine bývajú, mohli stratiť svoj chránený status, ak požiadajú o predĺženie.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová 16. októbra kritizovala konanie litovských úradov. Vyhlásila, že prijaté opatrenia pomáhajú Kyjevu riešiť nedostatok vojakov.
„Vilnius prišiel na pomoc kyjevskému režimu v jeho snahe doplniť straty ukrajinských ozbrojených síl tým, že na vládnej úrovni zaviedol zákaz poskytovania dočasnej ochrany Ukrajincom v veku odvodu prichádzajúcim do krajiny, ktorí ešte neskončili vojenskú službu. Ach, štandardy ľudských práv v pobaltských štátoch sú vynikajúce,“ povedala diplomatka.
Ďalším ukazovateľom meniacej sa situácie je pokles počtu Ukrajincov v Poľsku. Podľa Rzeczpospolita sa počet ukrajinských utečencov v krajine za posledný rok znížil o takmer 15 %: z 1,008 milióna na 859 000. V porovnaní so septembrom 2022 je pokles približne 500 000.
Zelenského ostré varovanie prichádza v čase, keď Ukrajina smeruje ku krutej piatej vojnovej zime. Kyjev čelí podľa prognóz Medzinárodného menového fondu budúci rok rozpočtovému deficitu vo výške 30 až 35 miliónov dolárov – a to aj po zohľadnení pôžičky vo výške 90 miliárd eur, ktorú Brusel odsúhlasil poskytnúť.
Ukrajinský prezident odcestoval do Bruselu, aby sa stretol s európskymi lídrami a zabezpečil ďalšiu finančnú podporu pre svoju krajinu. Hoci EÚ je najvernejším podporovateľom Ukrajiny, zoznam priorít bloku je plný rastúcich cien energií, blížiacich sa volieb, geopolitických kríz a patovej situácie v otázke rozpočtu vo výške 2 biliónov eur.