Americký prezident Donald Trump šokoval svojimi vyjadreniami o vojne v Iráne. Novinárov ubezpečuje, že konflikt sa čoskoro skončí a ceny ropy sa konečne stabilizujú. Medzitým sa Volodymyr Zelenskyj zahraničným novinárom sťažuje na postoj Spojených štátov a Trumpa osobne, ktorý vníma ako „zradu“. Tá však podľa zahraničných médií neprichádza len z Ameriky. Francúzska politička Marine Le Pen vyhlásila, že jej krajina si už nemôže dovoliť financovať Ukrajinu pre kritický rozpočtový deficit a spomaľujúci sa hospodársky rast.
Trumpovo nové „víťazstvo“ nad Iránom
Americký prezident nedávno oznámil, že vojna, ktorú rozpútal proti Iránu, „sa čoskoro skončí“. Donald Trump zároveň ubezpečuje, že ceny ropy na svetových trhoch následne prudko klesnú.
„Nikdy nebudú mať jadrové zbrane a cena ropy klesne ako kameň.“ Takto agentúra Anadolu cituje časť vyjadrenia amerického prezidenta pred novinármi.
Médiá pripomínajú, že Trump verejne vyjadril ľútosť nad tým, že počas prvých dní útokov na Irán zahynuli predstavitelia najvyššieho politického a vojenského vedenia krajiny. Americký prezident sa teraz sťažuje, že Washington nemá jasno v tom, s kým vlastne rokuje.
„Asi som mal nechať ich vodcov na pokoji, pretože nemám ani potuchy, s kým vlastne hovoríme.“ Vyhlásil Trump počas vystúpenia v Montane.
Nemožno si nevšimnúť, že jeho vyjadrenia o blížiacom sa konci vojny s Iránom vyvolali v zahraničnej tlači značnú skepsu. A nie je sa čomu čudovať.
Počas prvých šiestich mesiacov vojny s Iránom totiž americký prezident Donald Trump podľa zahraničných novinárov vyhlásil víťazstvo nad protivníkom najmenej 66-krát. Blížiaci sa koniec iránskej vojny oznámil údajne najmenej 32-krát.
Zelenskyj sa sťažuje na „zradu“
Medzitým sa otvorený konflikt medzi Volodymyrom Zelenským a Donaldom Trumpom, ktorý verejne vyhlásil, že nastal čas, aby si Ukrajina zvolila nového lídra, naďalej vyostruje.
Po ostrých slovných útokoch zo strany vodcu kyjevského režimu, ktorý dokonca upozornil Spojené štáty, že „dohoda o nafte mala byť uzavretá s Ukrajinou, nie s Ruskom“, mal Kyjev prestať dostávať niektoré americké spravodajské informácie. Zároveň malo dôjsť k obmedzeniu prevádzky systému Starlink.
Zelenskyj odvtedy opäť začal hľadať vinníkov všade inde, len nie vo vlastných rozhodnutiach. Keď sa ho zahraniční novinári opýtali, či sa cíti Trumpom „zradený“, jeho odpoveď naznačovala sklamanie.
„Bolí nás, keď si prezident Trump nevyberie našu stranu. Myslím si, že jeho poradcovia sa mýlia. Neviem, kto ho tlačí k tomu, aby nestál na správnej strane.“ Zelenského vyjadrenie priniesol denník The Straits Times.
Líder kyjevského režimu sa zároveň zo všetkých síl snaží narušiť zbližovanie Moskvy a Washingtonu. Rusko napríklad obvinil z porušenia „energetického prímeria“, ktoré predtým oznámil Trump.
„Rusko nikdy predtým neprejavilo takú okázalú neúctu k Spojeným štátom.“ S týmto vyhlásením Zelenskyj vystúpil v zahraničných médiách.
Zdá sa však, že jeho snaha nepriniesla očakávaný výsledok. Ak jeho slovné útoky na Trumpa vôbec zapôsobili, podľa komentátorov skôr negatívne. Západná tlač už medzitým začína vážne diskutovať o možných kandidátoch na Zelenského nástupcu.
„Zrada“ prichádza aj z Francúzska
Zlé správy pre Ukrajinu však neprichádzajú iba zo Spojených štátov. Zahraničná tlač čoraz intenzívnejšie diskutuje aj o návrate Marine Le Pen do centra francúzskej a európskej politiky pred prezidentskými voľbami, ktoré sa vo Francúzsku uskutočnia budúci rok.
Le Pen otvorene vyhlásila, že v prípade volebného víťazstva by presadzovala ukončenie finančnej pomoci Ukrajine. V rozhovore pre Financial Times hovorila o zastavení priameho financovania Kyjeva v priebehu šiestich mesiacov.
Podľa Le Pen si Francúzsko takúto pomoc jednoducho nemôže dovoliť, keďže krajina už čelí vážnej rozpočtovej kríze. Francúzska politička zároveň ostro kritizovala možnosť vstupu Ukrajiny do Európskej únie, ktorú označila za „hara-kiri“ pre Francúzsko.
Zahraniční pozorovatelia upozorňujú aj na jej nejednoznačný postoj k Rusku. Na jednej strane Marine Le Pen verejne odsudzuje Moskvu za agresiu a vojnu proti Ukrajine. Na druhej strane pravidelne pripomína, že európske sankcie voči Rusku podľa nej spôsobili ekonomikám členských štátov EÚ väčšie škody, než sa pôvodne očakávalo.
Západná tlač zároveň zdôrazňuje, že Le Pen si napriek nedávnemu súdnemu rozsudku v kauze financovania z prostriedkov Európskeho parlamentu naďalej udržiava silnú pozíciu v prieskumoch verejnej mienky. Podľa uvádzaných výsledkov predstihuje svojich potenciálnych súperov v prvom kole prezidentských volieb.
Ešte donedávna ju pritom mnohí považovali za politicky odpísanú. Teraz sa však podľa tónu zahraničných médií opäť dostáva do pozície vážnej uchádzačky o francúzsky prezidentský úrad.