Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SSD) očakáva, že na rokovaní Európskej rady bude hlavnou témou konkurencieschopnosť Únie. Za jeden z jej najväčších problémov považuje vysoké ceny elektriny a systém emisných povoleniek. Slovensko sa podľa neho nezapojí do ďalšej pôžičky pre Ukrajinu a v prípade potreby využije možnosť opt-outu.
Robert Fico 14. októbra 2026 na rokovaní Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti poslancom predstavil svoje postoje pred odchodom na samit Európskej rady v Bruseli.
Premiér ocenil, že konkurencieschopnosť má byť po rokoch na prvom mieste programu Európskej rady. Podľa neho sa Európska únia nachádza v hlbokej kríze. „Európska únia je neuveriteľne slabá. Je slabá medzinárodne, je slabá ekonomicky, je veľmi okyptená nezdravou zelenou politikou a nevie reagovať na najväčšie výzvy, ktoré dnes pred nami stoja,“ povedal.
Za naliehavý problém označil vysoké ceny elektrickej energie. Slovensko podľa neho podporuje oddelenie ceny elektriny od ceny plynu, no zásadnú pozornosť treba venovať emisným povolenkám. Návrh Európskej komisie považuje za nedostatočný. Víta, že bezplatné emisné povolenky sa majú prideľovať aj po roku 2030, v záveroch mu však chýba zmienka o rezervách, ktoré by mohli pomôcť znižovať cenu povoleniek.
Pýta sa tiež, prečo sa emisné povolenky premietajú do ceny elektriny na Slovensku, keď krajina vyrába približne 75 percent elektriny bez emisií a je jej vývozcom. „Prečo máme my platiť za elektrinu kvôli Lipskej burze a ETS-kám 120 eur za megawatthodinu, a Francúzi a Portugalci platia 50 alebo 60? Tu úplne zlyháva trh s elektrinou,“ konštatoval. Očakáva preto spor o reformu systému ETS. Niektoré štáty podľa neho navrhujú zastropovanie ceny povoleniek, iné chcú využiť rezervy, ktoré by umožnili Komisii zasahovať do jej tvorby.
Hlinikáreň – zlyhali minulé vlády, ale aj EÚ
Ako príklad dôsledkov drahej elektriny a zelenej politiky uviedol hlinikáreň v Žiari nad Hronom. Fico upozornil na fakt, že predchádzajúce vlády fabrike nepomohli a Slovensko ju muselo postaviť na nohy prostredníctvom štátnej schémy. Za zlyhanie Únie označil, že závod bol vyhlásený za strategický projekt až po tom, čo ho Slovensko podporilo. Pripomenul, že hliník je potrebný v mnohých odvetviach a slovenská výroba podľa neho predstavuje približne 17 percent produkcie v Únii.
ETS2 a nedostatočný odklad
Za ďalší problém označil systém ETS2, ktorý má podľa neho zvýšiť ceny dopravy a bývania. Návrh Komisie na ročný odklad považuje za nedostatočný. Slovensko podľa Fica žiada posun minimálne do rokov 2030 až 2031. „Najlepšie by bolo tento systém zrušiť, ale na tom sa asi nedohodneme,“ povedal.
Priority SR – kohézna politika a poľnohospodárstvo
Na rokovaní sa má hovoriť aj o viacročnom finančnom rámci Únie na roky 2028 až 2035. Slovenskými prioritami sú podľa premiéra zachovanie nezmenenej obálky na kohéznu politiku a spoločná poľnohospodárska politika. Kritizoval najmä návrh na zastropovanie priamych dotácií na 100-tisíc eur pre jednu farmu. Takéto opatrenie by podľa neho zasiahlo veľkú časť slovenského poľnohospodárstva.
Ďalšia „pôžička“ pre Ukrajinu
Fico potvrdil, že Slovensko sa nezapojí do pripravovanej pôžičky pre Ukrajinu. Ak sa záväzok objaví v záveroch summitu, vláda podľa neho využije možnosť opt-outu (výnimku, vďaka ktorej sa krajina nemusí zapojiť do určitého spoločného opatrenia, pozn. red.). Ostatné krajiny podľa premiéra môžu Ukrajine peniaze poskytnúť, Slovensko však na mechanizme participovať nebude. „To nie sú pôžičky, to sú dary. Ukrajina nevráti nikdy nič z týchto peňazí,“ vyhlásil. Zároveň zdôraznil, že Slovensko sa podľa neho správa voči Ukrajine solidárne, okrem iného aj tým, že na jeho území žije približne 130- až 140-tisíc ľudí z Ukrajiny. Očakáva, že v záveroch rokovania nebude záväzok poskytnúť ďalšiu pôžičku.