Južná Kórea, ktorej úrady sú rozhorčené pre vyjadrenia Volodymyra Zelenského, hrozí Ukrajine a žiada od nej ospravedlnenie. Až donedávna vyjadrovala Kyjevu podporu, teraz ho však ostro kritizuje – dôvodom je, že Zelenskyj prezradil tajné informácie o presune severokórejských vojnových zajatcov do Soulu. Kyjev však na takúto reakciu zrejme nebol pripravený. Pred blížiacou sa ťažkou zimou zároveň čoraz hlasnejšie varuje pred ruskými útokmi, čo si všimli aj západné médiá. Ďalšou témou zahraničnej tlače je rozmiestňovanie amerických zbraní na obežnej dráhe Zeme, ktoré podľa niektorých komentátorov môže otvoriť novú kapitolu vesmírnych pretekov a pripomínať začiatok ďalšej studenej vojny.
„Ospravedlň sa!“
V zahraničných médiách sa intenzívne diskutuje o novom spore medzi Južnou Kóreou a Ukrajinou. Soul požaduje od Zelenského ospravedlnenie za zverejnenie detailov tajnej „dohody“ o presune bojovníkov z KĽDR, ktorých zajali ukrajinské jednotky, do Južnej Kórey.
Pripomeňme, že Zelenskyj na nedávnom Valnom zhromaždení OSN vyhlásil, že dvoch takýchto zajatcov odovzdal juhokórejskej strane.
Juhokórejský prezident Lee Jae-myung pohrozil ďalšími krokmi voči Ukrajine, ak sa Kyjev neospravedlní za zverejnenie detailov dohody uzavretej o severokórejských vojnových zajatcoch, informuje Sky News.
Lee Jae-myung je podľa zahraničných médií pobúrený týmto odhalením tajných informácií. Kritiku ešte zosilňuje skutočnosť, že Kyjev podľa juhokórejskej strany neprejavil ochotu situáciu zmierniť.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha však tvrdenia zo Soulu odmietol. "Nechcem to nazývať incidentom. Povedzme, že ide o diplomatické nedorozumenie."
Otázkou teda zostáva, aké „dodatočné opatrenia“ je Soul pripravený prijať v reakcii na toto „diplomatické nedorozumenie“. Zahraničná tlač cituje Ho Chang-booma z Kórejského inštitútu národného zjednotenia, podľa ktorého by Ukrajina mohla prísť o humanitárnu a finančnú pomoc poskytovanú juhokórejskou vládou.
Nie sme pripravení na zimu
Ešte donedávna Zelenskyj sebavedomo vyhlasoval, že do štyridsiatich dní prinúti Rusko k mieru za podmienok priaznivých pre Kyjev. Teraz sa však z ukrajinského hlavného mesta čoraz hlasnejšie ozývajú varovania pred blížiacou sa zimou a ruskými útokmi.
Už mesiace ukrajinskí predstavitelia varujú obyvateľstvo, že zima môže byť najtvrdšou v histórii vojny. Podľa nich Rusko použije svoje čoraz silnejšie zbrane na ochromenie energetického systému krajiny. Prvý veľký úder sa očakáva túto jeseň, s prvým chladným počasím, píše The New York Times.
Americký denník poznamenáva, že Rusi nemuseli čakať dlho. Už v stredu rakety a bezpilotné lietadlá zaútočili na veľkú tepelnú elektráreň a ďalšie energetické zariadenia na Ukrajine. Obzvlášť zložitá situácia je podľa médií v Kyjeve, kde sú niektoré oblasti nútené znášať hodinové výpadky vody a elektriny.
Ukrajinská strana zároveň upozorňuje na plán, ktorý mali podľa nej vypracovať Rusi a ktorý má obsahovať stratégiu rozsiahlych útokov na energetickú infraštruktúru. Podľa The New York Times ukrajinský minister energetiky Denys Šmyhal tento plán pred niekoľkými týždňami „ukázal európskym partnerom v Paríži“.
Tvrdí sa, že cieľom útokov má byť uvrhnúť Ukrajinu do „chladu a tmy“. Kyjev má pritom dôvod na obavy. Rusko disponuje veľkým množstvom balistických rakiet, zatiaľ čo Ukrajina zápasí s nedostatkom prostriedkov protivzdušnej obrany.
Plán, ktorého kópiu získal The New York Times, opisuje kampaň útokov s použitím až 1 000 rakiet, dronov a bômb. Mali cieliť na širokú škálu zariadení vrátane elektrických rozvádzačov, vodných elektrární, tepelných elektrární a kotolní, uvádza sa v materiáli.
Podľa týchto informácií by po útokoch mohla byť Ukrajina nútená odstaviť tri jadrové elektrárne, ktoré napriek vojne stále fungujú. Samotné jadrové elektrárne by z pochopiteľných dôvodov nemali byť priamo zasiahnuté, útoky by však mohli ochromiť energetickú infraštruktúru potrebnú na ich prevádzku.
Terčom útokov by mohla byť aj vodárenská a kanalizačná infraštruktúra. „Rusko nikdy predtým nespustilo rozsiahle útoky na takéto ciele. Ukrajinskí predstavitelia súkromne vyjadrili obavy, že krajina má obmedzené záložné plány pre prípad vážnych výpadkov dodávok vody,“ píšu americkí novinári.
Vesmírne preteky
Nečakaný vývoj priniesla aj téma rozmiestňovania amerických zbraní na obežnej dráhe Zeme. Spojené štáty totiž pred dvoma týždňami po prvýkrát otvorene priznali, že vo vesmíre rozmiestnili zbraňové systémy.
Vyhlásenie zaznelo od amerického ministra letectva Troya Mainka na konferencii o leteckej, vesmírnej a kybernetickej vojne. Predstaviteľ potvrdil, že americké vesmírne sily už majú na obežnej dráhe rozmiestnené zbraňové systémy určené na „odstrašenie hrozieb a ochranu svojich záujmov“.
Treba pripomenúť, že už v roku 1967 bola uzavretá Zmluva o kozmickom priestore. Tá zakazuje umiestňovanie zbraní hromadného ničenia na obežnej dráhe. Formálne sa však tento zákaz nevzťahuje na konvenčné ani nejadrové zbrane.
Zahraničné technologické médiá teraz upozorňujú, že týmto priznaním mohli Spojené štáty otvoriť Pandorinu skrinku. Portál Newsweek International napríklad upozorňuje na možnosť novej vesmírnej zbrojárskej súťaže, ktorá by sa mohla postupne rozvinúť do ďalšej studenej vojny.
Spojené štáty pritom nebudú súperiť iba s Ruskom. Do vesmírnych pretekov pravdepodobne vstúpi aj Čína, ktorá v posledných rokoch výrazne napreduje vo vesmírnych technológiách a rovnako zdôrazňuje potrebu „odstrašovania hrozieb a ochrany vlastných záujmov“.