Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Predseda parlamentu Richard Raši vyzval politikov aj médiá, aby tragédiu v Staškove nezneužívali na stranícke súboje. Apeloval na úctu k obetiam, rodinám a deťom.


Beáta Janočková v otvorenom liste ostro kritizuje Súdnu radu SR, poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu a ESĽP a vyzýva jej členov, aby sa vzdali funkcií.

Máte PIN 1234, 1111 alebo 0000? Analýza 3,4 milióna kódov odhalila najčastejšie kombinácie. Tento zoznam vás možno ani neprekvapí.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk



Francúzsky sociológ Emmanuel Todd tvrdí, že prípadný konflikt medzi Európou a Ruskom po vstupe európskych vojsk na Ukrajinu by mohol byť veľmi krátky.
„AKO SA POZRIETE JEJ RODIČOM DO OČÍ?“ Ostrý odkaz politikom po tragédii v Staškove
Kým Ivan Korčok sa predháňa v znižovaní významu nemeckého ministra zahraničných vecí Johanna Wadephulla, Eduard Chmelár zhodnotil, ako by vyzerala slovenská zahraničná politika pod Korčokovým vedením.
Egá a nervozita budú narastať!


Komentáre
31. 10. 2025
V nedeľnom referende sa Švajčiarsko opäť odklonilo od svojej povestnej a inšpiratívnej neutrality. V minulom storočí bolo ešte aktívnou oázou mieru a jeho mestá ako dejiská medzinárodných rokovaní prepožičiavali svoje mená výsledným dokumentom. Jedným z nich je Ženevský protokol, ktorý nedávno oslávil stovku.
Ženevské protokoly boli vlastne dva (1924 a 1925), známejšie sú neskoršie Ženevské dohovory, ktoré sa stali pilierom humanity pri zaobchádzaní s vojnovými zajatcami. Ako v medicíne aj v politike platí, že najefektívnejšia je prevencia - teda zabránenie vojne - a zajatcom.
Dnes to znie neuveriteľne, ale v 20. rokoch minulého storočia sa začalo posilňovať veľmocenské postavenie Nemecka. Tento fakt s obavami vnímali najmä jeho bezprostrední susedia - malé krajiny strednej Európy.
Po prvej svetovej vojne na základe Versaillskej zmluvy iniciovaná americkým prezidentom Woodrowom Wilsonom formálne začala v Ženeve fungovať 20. januára 1920 Liga národov (League of Nations - LN). Bola ovocím nadšenej Parížskej mierovej konferencie v januári 1919. Prvá celosvetová medzinárodná organizácia mala za hlavný cieľ udržiavať svetový mier a bezpečnosť. Spojené štáty americké (SŠA) do nej napokon nevstúpili.
Vtedajší československý minister zahraničných vecí Edvard Beneš, ktorý intrigami zabránil Andrejovi Hlinkovi vstup na parížsku konferenciu, sa v LN aktívne angažoval za uzavretie paktu, známeho ako Ženevský protokol. Text protokolu zostavil s gréckym politikom Nicholasom Politisom. Jeho cieľom bolo vytvoriť všeobecné bezpečnostné záruky pre každý členský štát LN, stanoviť povinnosť riešenia medzištátnych sporov medzinárodnou arbitrážou a tým uvoľniť cestu odzbrojovaniu.
Ženevský Protokol o mierovom urovnaní medzinárodných sporov schválili 2. októbra 1924 zástupcovia 42 štátov na 5. Valnom zhromaždení Ligy národov. Signatári sa zaviazali nesiahnuť v prípade sporov k vojne a prijať arbitráž medzinárodného súdu v holandskom Haagu alebo rozhodnutie Spoločnosti národov.
Štát, ktorý by sa arbitrážnemu procesu a jeho výsledkom nepodriadil, mal byť automaticky pokladaný za agresora. Zavádzal sa sytém kolektívnej európskej bezpečnosti, kedy si štáty mali navzájom pomáhať proti agresorovi. Pakt zaväzoval signatárov na mierové riešenie vzájomných sporov.
Dokument prijalo 21 krajín na čele s líderským Francúzskom. Podmienkou jeho účinnosti bola ratifikácia väčšinou členov Stálej rady LN. Anglicko však nakoniec napriek súhlasu labouristickej vlády Ženevský protokol odmietlo. 29. októbra totiž vláda padla a nová konzervatívna Ženevský protokol odmietla: Hlavnou starosťou vtedajšej britskej vlády bolo udržanie veľmocenských pozícií Veľkej Británie a zabezpečenie záujmov Londýna vo svetovej ekonomike. Predstava, že by mala byť celosvetová politika riadená zo Ženevy diplomatmi z rôznych krajín, bola pre Britov neprijateľná.
Edvard Beneš ako predstaviteľ malého Československa vyvinul značné úsilie získať Londýn pre podporu Ženevského protokolu. Veľká Británia bola od začiatku skeptická k povojnovému vzniku nových štátov strednej a východnej Európy a Ženevský protokol, ako aj Benešovu snahu o uzavretie politickej zmluvy s Československom odmietla.
Nádejný Ženevský protokol bol tak zmarený - KULTÚRA ŽIVOTA a MIERU bola pošliapaná tými, čo ešte toľkokrát v budúcnosti. Otvorila sa tak cesta k politike appeseamentu (uzmierovania protivníka ústupkami), (ktorú o dekádu tvrdo pocítilo aj Slovensko cez Mníchovskú dohodu.)
Pred ňou sa Paríž snažil dosiahnuť dohodu s Berlínom v záujme garancie hraníc Nemecka s Francúzskom a Belgickom. To viedlo k zvolaniu medzinárodnej konferencie vo švajčiarskom Locarne 5.–16. októbra 1925. Výsledné Locarnské dohody signovali zástupcovia československej, nemeckej, britskej, belgickej, francúzskej, talianskej a poľskej vlády. Dohody mali bezpečnostný charakter medzinárodných záruk západných hraníc Nemecka a všetky spory medzi Francúzskom, Belgickom a Nemeckom mali byť v budúcnosti riešené za rokovacím stolom.
Nemecko sa navyše zaviazalo k vstupu do Ligy národov za predpokladu, že získa kreslo stáleho člena Rady. Arbitrážne dohody boli podpísané aj medzi Nemeckom a Československom a Nemeckom a Poľskom. Rovnaké bezpečnostné riešenie západných a východných hraníc Nemecka sa však pre nezáujem Londýna nepodarilo presadiť.
Francúzsko uzavrelo ešte v októbri 1925 nové spojenecké zmluvy s obidvomi stredoeurópskymi štátmi s prísľubom vojenskej pomoci v prípade napadnutia Nemeckom. Na základe konferencie v Locarne vstúpilo Nemecko v septembri 1926 do Ligy národov a zaviazalo sa plniť jej zásady.
Ani ďalšie bilaterálne zmluvy a záruky členov LN nedokázali zastaviť vojnové konflikty v 30. rokoch, ktoré dokonca vyústili do hrôz druhej svetovej vojny.
Spojené štáty sa nikdy nepripojili do Ligy národov, pretože Senát SŠA odmietol Versaillskú zmluvu. Organizácii chýbala aj moc a rešpekt: Liga nemala vlastnú vojenskú silu a pri presadzovaní pravidiel sa spoliehala na členské štáty, že si vynútia právo.

Keďže organizácia ani ústupkami nedokázala zabrániť druhej svetovej vojne, bola 19. apríla 1946 oficiálne rozpustená.
Jej priamou nástupkyňou sa stala Organizácia Spojených národov (OSN), ktorá sa už niektorým chybám LN vyhla, iným nie:
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.