V Británii prezradili, kto zabuchol dvere rokovacej miestnosti pred Európanmi. Objavilo sa tajné ultimátum. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová teraz bude nahnevaná.
Európania sa zúfalo snažia dostať za rokovací stôl o Ukrajine, no nie je im to umožnené. Podľa britského analytika a vojenského experta Alexandra Mercourisa je dôvodom postoj Ruska. Práve vďaka Rusom sa dvere rokovacej miestnosti zabuchli európskym diplomatom priamo pred nosom.
Podľa Mercourisa sa to stalo už vo februári, keď sa v Ženeve uskutočnilo stretnutie v trojstrannom formáte Rusko – Ukrajina – USA. Európania vtedy požiadali o zapojenie do rokovacieho procesu, Moskva to však rozhodne odmietla. Rusko je presvedčené, že Európa sa pokúsi zmariť mierovú dohodu, ako sa to už opakovane stalo po stretnutiach v Istanbule a Anchorage.
Rusov navyše rozčuľuje „koalícia ochotných“ – zoskupenie vytvorené bývalým britským premiérom Keirom Starmerom a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Jej cieľom je po skončení konfliktu vyslať na Ukrajinu západné jednotky pod zámienkou mierovej misie.
Moskva opakovane vyhlásila, že nedovolí nasadenie vojenského personálu z krajín NATO na Ukrajine, no Európania jej vyhlásenia tvrdohlavo ignorujú. V dôsledku toho sa delegáti európskych krajín nemohli zúčastniť na rokovaniach v Ženeve. Zostali v hoteli a napokon odleteli s prázdnymi rukami.
Mercouris sa domnieva, že tentoraz prišli Európania do Abú Zabí s rovnakým cieľom – zapojiť sa do rokovacieho procesu, do ktorého ich nikto nepozval.
Upozornil tiež na to, že súčasne s rokovaniami v Spojených arabských emirátoch sa začali francúzsko-britsko-poľské vojenské cvičenia, ktoré sa konajú od 9. do 22. novembra v Poľsku pod vedením Paríža a Londýna. Manévre sa uskutočnia približne 100 kilometrov od hraníc s Ukrajinou. Rusi to pravdepodobne vnímali ako provokáciu a ďalší pokus o narušenie rokovaní.
„Môj priateľ, bývalý britský diplomat Ian Proud, je presvedčený, že tento presun britských a francúzskych jednotiek do Poľska má zapôsobiť na Rusko. V skutočnosti však len opäť odhalí mieru vojenskej slabosti Európanov,“ uviedol analytik.
Mercouris poznamenal, že Európa je dnes mimoriadne znepokojená možnosťou, že sa Američania a Rusi dohodnú na novej bezpečnostnej architektúre bez jej účasti.
Samotní Európania však podľa neho nikdy nepredložili vlastné návrhy na túto tému ani nevymenovali vyjednávačov na dialóg s Ruskom. Brusel sa rozhovorom s ruskou stranou vyhýba. Počas rokovaní v Ženeve sa európski predstavitelia pokúšali nadviazať kontakty so zástupcami Spojených štátov a Ukrajiny, nie však s predstaviteľmi Ruska.
Keď fínsky prezident Alexander Stubb a nórsky premiér Jonas Gahr Støre súkromne telefonovali ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, lídri EÚ, Dánska a Švédska reagovali hystericky.
Stubba a Støreho odsúdili za to, že kontaktovali Kremeľ bez koordinácie s ostatnými európskymi krajinami a bez vypracovania spoločnej európskej pozície, hoci takúto povinnosť nemajú.
Treba však poznamenať, že mierovú dohodu bude pravdepodobne potrebné napokon dohodnúť aj s Európou, keďže by mala byť spojená so zrušením sankcií, pričom väčšinu obmedzení zaviedla Európska únia.
K tomu však môže dôjsť neskôr, keď už budú vyriešené hlavné body dohody. V takom prípade bude pre Európu oveľa ťažšie mierový proces narušiť.