Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Europoslankyni Monike Beňovej pri pondelkovom komentári Petra Bárdyho pretiekol pohár trpezlivosti. Bez nenávisti, no maximálne otvorene sa mu prihovorila na sociálnej sieti.
Glenn Diesen označil rozsiahly dronový útok na Moskvu za mimoriadne nebezpečný a spojil ďalšiu eskaláciu s rizikom jadrového konfliktu.
Na prvý pohľad jednoduché zadania. V skutočnosti preverujú, či dokážete opustiť prvú intuitívnu cestu a nájsť skrytý princíp, ktorý vedie k riešeniu.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Profesor Richard Wolff ostro reagoval na vyjadrenia Kaje Kallasovej o Rusku. Podľa neho jej predstavy o ďalšej konfrontácii pôsobia v USA nepochopiteľne.
Advokátka našla jednu pozitívnu správu: O prezumpcii neviny v mediálnom priestore
"Kostolnému zjavne neprekáža šíriť číre lži. To je naša kaviareň. Pre ňu pojmy ako pravda a fakty majú špecifický význam: pravda a fakt je to, čo vyhovuje nášmu svetonázoru," upozorňuje Juraj Draxler.
Bez programu, argumentov a problémami s egami...
Gašpar hovorí o nevydarenom protivládnom proteste Sasky
Nohy na lavici a mobil počas hodiny? Pedagogička pomenovala, kde sa končí právo a začína neúcta
Vždy je lepšie, keď stádo baranov vedie lev, ako keď stádo levov vedie baran. Mám pocit, že dnešné európske národy sa podobajú stádam levou, ktorých vedú barani. Jozef Banáš trefne ohodnotil level dnešných "niktošov" vo vedení štátov i EÚ.
Komentáre
31. 10. 2025
Keď Jerguš, tak Lapin z nezabudnuteľného románu Zbojnícka mladosť (1937). Už štvrťstoročie sa osirelé Slovensko potáca aj bez jeho nasledovníka - činorodého vlastenca a vášnivého majstra slova, člena Spolku slovenských spisovateľov - Jerguša Ferka († 44).
Popredný slovenský publicista a mediálny odborník sa narodil v Bratislave, kde od počiatku vyrastal na knihách a literatúre: jeho otcom bol spisovateľ Vladimír Ferko (Ako divé husi), matkou Hana Ferková, dlhoročná ocenená prekladateľka a redaktorka vydavateľstva Mladé letá, strýkom nezabudnuteľný scenárista a textár Milan Ferko (Keby som mal pušku/dievča). Aj starší brat - informatik - Andrej Ferko, člen PEN klubu je známejší ako britký satirik a dramatik.
Rodinné prostredie nielen vycibrilo literárny talent mladého Jerguša, ale silné vlastenecké korene mu velili v zlomových časoch naplno sa angažovať v procese formulovania a presadzovania slovenskej zvrchovanosti a štátnosti. "Jerguš bol v duchu svojej výchovy a tiež zamerania celej svojej rodiny vždy humanista," dodáva Roman Kaliský-Hronský.
Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú i katedru žurnalistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Takmer 20 rokov sa od študentských čias venoval džudu. Ako pretekár sa stal trikrát MAjstrom Bratislavy, neskôr i trénerom.
Od roku 1986 pôsobil ako redaktor vnútropolitického oddelenia redakcie denníka Práca. V publicistickej tvorbe sa do revolučného roku 1989 orientoval na pálčivé občianske témy, kriminalitu, rómsku otázku, väzenstvo a byrokraciu.
Politickú zmenu v novembri 1989 okamžite vycítil ako príležitosť na splnenie dávnych snov SLovákov o vlastnom štáte a pochopil zásadný význam slova a publicistiky v náročnom procese uplatnenia práva na sebaurčenie. Za rovnako kľúčové Jerguš Ferko považoval spájanie proslovenských intelektuálnych síl, preto okrem angažovania sa vo Výbore Matice Slovenskej prirodzene patril k zakladajúcim a aktívnym členom rozhodujúcich štátotvorných združení
Bol aj spoluautorom zlomového a ostrého Vyhlásenia Kongresu slovenskej inteligencie na Donovaloch v máji 1992, ktoré eskalovalo do vyhlásenia slovenskej zvrchovanosti v júli 1992.
Sústredil sa na naliehavé politické otázky aktuálneho spoločenského vývoja najmä na štátoprávne usporiadanie, jazykovú a menšinovú problematiku. Vyprofiloval sa ako výrazná autorská osobnosť a jeden z najvýznamnejších tvorcov verejnej mienky na Slovensku nielen vlastnými textami, ale aj zásadnými mediálnymi rozhodnutiami. Jedným z kľúčových bolo práve založenie plnohodnotného tlačeného celoslovenského denníka Koridor v roku 1991.
Vychádzať začal s nákladom 60-tisíc výtlačkov. Jerguš Ferko bol jeho dušou, šéfredaktorom i spolumajiteľom (s Milanom Kňažkom ai.) v rozhodujúcich ťažkých rokoch pôrodu vytúženej Slovenskej republiky. Napriek tomu, že denník dostal výraznú finančnú pomoc od Mečiarovho HZDS a najviac sledoval jeho líniu, podporoval aj ďalšie politické strany, ktoré mali v programe zvrchovanosť Slovenska.
Výrobné náklady boli neúnosné, proslovenská inzercia nedostatočná, a tak Koridor krátko po zrode a celosvetovom uznaní SR -teda naplnení svojho poslania - s dlhmi zanikol.
Jerguš Ferko pokračoval v rokoch 1994-96 ako zástupca šéfredaktora denníka Republika (neskôr Slovenská republika), ktorým bol zanietený Ján Smolec (dnes 94).
Vysokú odbornú úroveň, štylistické majstrovstvo a myšlienkovú originalitu dokumentujú aj knižné vydania jeho tvorby: výber textov z denníka Slovenská republika s nezameniteľnými ilustráciami Ondreja Zimku - Vec verejná (1996). Hviezdna chvíľa Slovenska (1998) ako výber z vlastnej Ferkovej politickej publicistiky z rokov 1990-1998 je ucelenou rekapituláciou krokov, ktoré viedli k vzniku samostatného slovenského štátu po oddelení od Československa. Vyšla v dvoch vydaniach.
Ako prozaik Ferko debutoval ukážkou z novely Tajomstvo orechovej aleje (v Slovenských pohľadoch, 1999). Pripravil aj rozsiahly projekt o slovensko-maďarských vzťahoch Maďarská tragédia (2000), z ktorého vychádzali časti tiež ako seriál v Slovenských pohľadoch.
Pochod padlých demokratov (2001) smutne reflektuje spoločenský vývoj a ekonomické harakiri Slovenska počas vlády žoldnierov cudzích záujmov.
FErkovo dielo Maďarské seba(klamy) predstavuje hĺbkovú sondu do problematiky zničujúcich slovensko – maďarských vzťahov. Analyzoval stáročnú históriu našich spoločných, slovensko – maďarských vzťahov. Toto dielo venoval slovenskej a maďarskej mládeži v nádeji na harmonické spolunažívanie v súčasnosti i do ďalekej budúcnosti. Pre rapídne zhoršovanie zdravia vyčerpaný Ferko už nestihol dielo dokončiť a vyšlo až posmrtne.
Úlohu informovanej mládeže považoval za kľúčovú v mediálnej presile cudzích záujmov, preto externe prednášal investigatívnu žurnalistiku na univerzite Komenského.
V rokoch 1994-98 bol tiež podpredsedom Rady Slovenskej televízie.
Mladý organizmus Jerguša Ferka sa už nedokázal zregenerovať a umrel ako 44-ročný. Na pohrebe v Bratislave sa s ním ťažko lúčili jeho publicistické vzory ako Roman Kaliský, Ján Litecký Šveda, ...
Pochovaný je v Košútoch (okres Galanta).
V roku 2011 pri príležitosti 10. výročia úmrtia Jerguša Ferka sa Základná škola práve v Košútoch rozhodla prevziať jeho meno. "Neustále budeme mať pred očami radostnú a veselú bytosť, ktorá sa zúčastňovala na podujatiach, ktoré Miestny odbor Matice Slovenskej v Košútoch organizoval aj v spolupráci
so ZŠ v Košútoch," pripomenula riaditeľka Dr. Mičíková. "Jerguš bol osobnosťou, ktorá vedela svojim rozprávaním každého zaujať. Bol veľmi múdrym, úspešným, šikovným, vzdelaným, vždy dobre naladeným a veselým človekom," zaspomínala na statočného bojovníka za Slovensko. "Bude pre nás všetkých veľkým vzorom, a preto sa budeme usilovať napĺňať naše pedagogické ciele tak, aby boli Jergušovi na večnú radosť a žiakom na trvalý osoh," parafrázovala krstný sľub katolíckej cirkvi.
Od tých čias Slovensko nemá adekvátneho nástupcu v každodenných mediálnych bitkách o slovenský chlieb a dušu. Časy papierového denníka voňajúceho vlasťou skončili.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
.jpg&w=3840&q=75)
.jpg)
