Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Nepochodil u premiéra, skúša u predsedu Rašiho i ministra Suska. Ďalší súdruh v nedohľadne

Začal už niekto písať predvolebný kasový trhák?

The Economist predstavil obálku na rok 2027. Symboly vyvolávajú diskusie o vojne s NATO, útoku na Taiwan, finančnom kolapse a masovom sledovaní.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk

Pred summitom Putina, Trumpa a Si Ťin-pchinga rastie geopolitické napätie. Analytici hovoria o slabnúcej pozícii USA, sile Číny a odsunutí Európy.
Drsná spoveď pamätníka Novembra 1989: Tešil som sa na slobodu, dnes žijem v konzumnom bahne
Veľmi rýchla, možno rozbitá úvaha o slobode.
„Žiadne my a oni neexistuje!“ Spevák poslal Slovákom silný odkaz k výročiu Nežnej revolúcie
Z mesta SNP prichádza varovanie o pokusoch o prevrat
Nikdy som sa nevedela postaviť na tú „správnu“ stranu. Asi som sa stále nepoučila.
Karol Lovaš naložil súčasnej spoločnosti: Toto sme dopustili!
Po voľbách v septembri 2027... Ak vyhrá súčasná fašistická opozícia...


12. 11. 2026
Keď Jerguš, tak Lapin z nezabudnuteľného románu Zbojnícka mladosť (1937). Už štvrťstoročie sa osirelé Slovensko potáca aj bez jeho nasledovníka - činorodého vlastenca a vášnivého majstra slova, člena Spolku slovenských spisovateľov - Jerguša Ferka († 44).
Popredný slovenský publicista a mediálny odborník sa narodil v Bratislave, kde od počiatku vyrastal na knihách a literatúre: jeho otcom bol spisovateľ Vladimír Ferko (Ako divé husi), matkou Hana Ferková, dlhoročná ocenená prekladateľka a redaktorka vydavateľstva Mladé letá, strýkom nezabudnuteľný scenárista a textár Milan Ferko (Keby som mal pušku/dievča). Aj starší brat - informatik - Andrej Ferko, člen PEN klubu je známejší ako britký satirik a dramatik.
Rodinné prostredie nielen vycibrilo literárny talent mladého Jerguša, ale silné vlastenecké korene mu velili v zlomových časoch naplno sa angažovať v procese formulovania a presadzovania slovenskej zvrchovanosti a štátnosti. "Jerguš bol v duchu svojej výchovy a tiež zamerania celej svojej rodiny vždy humanista," dodáva Roman Kaliský-Hronský.
Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú i katedru žurnalistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Takmer 20 rokov sa od študentských čias venoval džudu. Ako pretekár sa stal trikrát MAjstrom Bratislavy, neskôr i trénerom.
Od roku 1986 pôsobil ako redaktor vnútropolitického oddelenia redakcie denníka Práca. V publicistickej tvorbe sa do revolučného roku 1989 orientoval na pálčivé občianske témy, kriminalitu, rómsku otázku, väzenstvo a byrokraciu.
Politickú zmenu v novembri 1989 okamžite vycítil ako príležitosť na splnenie dávnych snov SLovákov o vlastnom štáte a pochopil zásadný význam slova a publicistiky v náročnom procese uplatnenia práva na sebaurčenie. Za rovnako kľúčové Jerguš Ferko považoval spájanie proslovenských intelektuálnych síl, preto okrem angažovania sa vo Výbore Matice Slovenskej prirodzene patril k zakladajúcim a aktívnym členom rozhodujúcich štátotvorných združení
Bol aj spoluautorom zlomového a ostrého Vyhlásenia Kongresu slovenskej inteligencie na Donovaloch v máji 1992, ktoré eskalovalo do vyhlásenia slovenskej zvrchovanosti v júli 1992.
Sústredil sa na naliehavé politické otázky aktuálneho spoločenského vývoja najmä na štátoprávne usporiadanie, jazykovú a menšinovú problematiku. Vyprofiloval sa ako výrazná autorská osobnosť a jeden z najvýznamnejších tvorcov verejnej mienky na Slovensku nielen vlastnými textami, ale aj zásadnými mediálnymi rozhodnutiami. Jedným z kľúčových bolo práve založenie plnohodnotného tlačeného celoslovenského denníka Koridor v roku 1991.
Vychádzať začal s nákladom 60-tisíc výtlačkov. Jerguš Ferko bol jeho dušou, šéfredaktorom i spolumajiteľom (s Milanom Kňažkom ai.) v rozhodujúcich ťažkých rokoch pôrodu vytúženej Slovenskej republiky. Napriek tomu, že denník dostal výraznú finančnú pomoc od Mečiarovho HZDS a najviac sledoval jeho líniu, podporoval aj ďalšie politické strany, ktoré mali v programe zvrchovanosť Slovenska.
Výrobné náklady boli neúnosné, proslovenská inzercia nedostatočná, a tak Koridor krátko po zrode a celosvetovom uznaní SR -teda naplnení svojho poslania - s dlhmi zanikol.
Jerguš Ferko pokračoval v rokoch 1994-96 ako zástupca šéfredaktora denníka Republika (neskôr Slovenská republika), ktorým bol zanietený Ján Smolec (dnes 94).
Vysokú odbornú úroveň, štylistické majstrovstvo a myšlienkovú originalitu dokumentujú aj knižné vydania jeho tvorby: výber textov z denníka Slovenská republika s nezameniteľnými ilustráciami Ondreja Zimku - Vec verejná (1996). Hviezdna chvíľa Slovenska (1998) ako výber z vlastnej Ferkovej politickej publicistiky z rokov 1990-1998 je ucelenou rekapituláciou krokov, ktoré viedli k vzniku samostatného slovenského štátu po oddelení od Československa. Vyšla v dvoch vydaniach.
Ako prozaik Ferko debutoval ukážkou z novely Tajomstvo orechovej aleje (v Slovenských pohľadoch, 1999). Pripravil aj rozsiahly projekt o slovensko-maďarských vzťahoch Maďarská tragédia (2000), z ktorého vychádzali časti tiež ako seriál v Slovenských pohľadoch.
Pochod padlých demokratov (2001) smutne reflektuje spoločenský vývoj a ekonomické harakiri Slovenska počas vlády žoldnierov cudzích záujmov.
FErkovo dielo Maďarské seba(klamy) predstavuje hĺbkovú sondu do problematiky zničujúcich slovensko – maďarských vzťahov. Analyzoval stáročnú históriu našich spoločných, slovensko – maďarských vzťahov. Toto dielo venoval slovenskej a maďarskej mládeži v nádeji na harmonické spolunažívanie v súčasnosti i do ďalekej budúcnosti. Pre rapídne zhoršovanie zdravia vyčerpaný Ferko už nestihol dielo dokončiť a vyšlo až posmrtne.
Úlohu informovanej mládeže považoval za kľúčovú v mediálnej presile cudzích záujmov, preto externe prednášal investigatívnu žurnalistiku na univerzite Komenského.
V rokoch 1994-98 bol tiež podpredsedom Rady Slovenskej televízie.
Mladý organizmus Jerguša Ferka sa už nedokázal zregenerovať a umrel ako 44-ročný. Na pohrebe v Bratislave sa s ním ťažko lúčili jeho publicistické vzory ako Roman Kaliský, Ján Litecký Šveda, ...
Pochovaný je v Košútoch (okres Galanta).

V roku 2011 pri príležitosti 10. výročia úmrtia Jerguša Ferka sa Základná škola práve v Košútoch rozhodla prevziať jeho meno. "Neustále budeme mať pred očami radostnú a veselú bytosť, ktorá sa zúčastňovala na podujatiach, ktoré Miestny odbor Matice Slovenskej v Košútoch organizoval aj v spolupráci
so ZŠ v Košútoch," pripomenula riaditeľka Dr. Mičíková. "Jerguš bol osobnosťou, ktorá vedela svojim rozprávaním každého zaujať. Bol veľmi múdrym, úspešným, šikovným, vzdelaným, vždy dobre naladeným a veselým človekom," zaspomínala na statočného bojovníka za Slovensko. "Bude pre nás všetkých veľkým vzorom, a preto sa budeme usilovať napĺňať naše pedagogické ciele tak, aby boli Jergušovi na večnú radosť a žiakom na trvalý osoh," parafrázovala krstný sľub katolíckej cirkvi.
Od tých čias Slovensko nemá adekvátneho nástupcu v každodenných mediálnych bitkách o slovenský chlieb a dušu. Časy papierového denníka voňajúceho vlasťou skončili.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.