Poslanec Kubina, investigatívny lekár z krvavej Katyne, zakladateľ SNM i dvaja bardi slovenského herectva
Na narodeninovej oslave 19. novembra sa už nestretnú

Na narodeninovej oslave 19. novembra sa už nestretnú

Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Meno Kubina je dnes symbolom kontroverzného právnika v politických kauzách. Má to, zdá sa, historické korene, prezradil kalendár dnešných oslávencov. A máme ich dnes mimoriadne požehnane.
1855
JUDr. Jozef Kubina bol tiež právnik a politik. V roku 1855 sa narodil v zemianskej rodine v Moravskom sv. Jáne a preslávil sa ako malacký právnik. Ako aktívny a obetavý národovec sa stal jedným z mála slovenských poslancov uhorského snemu. Zvolený bol v roku 1892 a úspech vo voľbách zopakoval ešte dvakrát. Okrem toho bol dlhodobo župným poslancom.
V roku 1905 patril medzi zakladateľov Slovenskej ľudovej strany. Vo voľbách do snemu v tom istom roku neuspel proti veľkolevárskemu grófovi Wenckheimovi, rozdiel bol 56 hlasov.
V roku 1890 sa stal Kubina podpredsedom hasičského spolku v Moravskom Sv. Jáne. V Malackách sa okrem advokátskej práce stal riaditeľom Slovenskej ľudovej banky. Spolu so svojím priateľom Dr. Ivanom Dérerom bol aj členom Muzeálnej slovenskej spoločnosti.
Na rozdiel od svojho dnešného menovca Petra Kubinu bol podporovateľom slovenských aktivít. Svojim klientom neraz odpustil advokátsky honorár. “Tento spôsob hospodárenia priviedol ho, pravda, aj o zvyky dosť značného majetku, – veľkú časť ktorého za 13 rokov venoval ablegátstvu – na volebné a reprezentačné ciele. Osudné moratórium za čias 1. svetovej vojny ho potom materiálne úplne vyčerpalo, takže neočakávaná náhla smrť v roku 1918 zastihla ho v úplnej nemajetnosti…” uvádza sa v novinovom článku z neskoršieho obdobia. Zomrel na chorobu chudobný 4. septembra 1918 - tesne pred splnením cieľa svojho životného snaženia: vytrhnutia Slovenska z rakúsko-uhorského žalára národov. Jeho syn Ľudovít pokračoval v právnickej tradícii.
1841
Andrej Kmeť ( 1841-1908) bol katolícky kňaz, slovenský polyhistor: archeológ, geológ, mineralóg, paleontológ, historik, botanik, mykológ i etnograf. Svojimi bohatými zbierkami z oblasti botaniky, archeológie či etnografie položil základ Slovenského národného múzea (SNM) ako národnej inštitúcie.
1903
Narodil sa v Kuklove lekár, básnik a prekladateľ ANDREJ ŽARNOV (1903-1982), predstaviteľ katolíckej moderny. Napísal zbierky Stráž na Morave, Štít a Mŕtvy, Presievač piesku. Bol aj členom medzinárodnej komisie, ktorá zistila, že niekoľko tisíc poľských dôstojníkov popravila v roku 1943 v Katynskom lese tajná komunistická ruská služba NKVD. Po roku 1948 ho preto na Slovensku väznili, ale neskôr emigroval do Spojených štátov amerických.
1916
Pred 110 rokmi sa v Bratislave narodil divadelný a filmový herec, operetný spevák a kabaretiér FRANTIŠEK DIBARBORA (1916-1987), ktorý sa svojou charizmou presadil divadle, filme i v rozhlase. Svoj podmanivý a bezprostredný humor pripisoval génom po svojom talianskom otcovi z Udine i detstvu so 7 súrodencami.
V mladosti aktívne hrával futbal i hokej za belasý Slovan. V úlohe futbalového fanúšika sa potom nezabudnuteľne predviedol zasa v obľúbenej komédii Skalní v ofsajde (1960) s Antonom Mrvečkom.
Vo filme i na scéne činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave sa objavil už v roku 1938, kde s prestávkami pôsobil do svojho odchodu do dôchodku v roku 1982. František Dibarbora stvárnil viac ako 200 divadelných a vyše 30 filmových postav zväčša komediálneho charakteru.
Bol aj členom operetného súboru, v ktorom účinkoval v operetách legendárneho Franza Lehára i Gejzu Dusíka.
V roku 1946 bol spoluzakladateľom divadla Nová scéna ND, v ktorom si zahral po boku Martina Gregora či Ladislava Chudíka.
V SND sa úspešne zviditeľnil v inscenáciách režiséra Jozefa Budského ako Antigona a tí druhí, Letní hostia, Višňový sad či Šašovská komédia. K jeho nezabudnuteľným javiskovým rolám patrila postava Gejzu Galibu v Žobráckych dobrodružstvách, úloha liftboja v Sóle pre bicie (hodiny) od Osvalda Zahradníka.
Vo filme stvárnil aj postavy v psychologicky širšej polohe. Pred filmovou kamerou účinkoval už v kultovej dráme Varúj...!, ktorú režírovali Martin Frič a Paľo Bielik. Svoje širokospektrálne herectvo predviedol v úlohe esesáka Hermana Thieleho v Bielikovom vojnovom filme Vlčie diery (1948). Za stvárnenie nacistického dôstojníka mu udelili v roku 1949 Národnú filmovú cenu.
Účinkoval v Bielikovej dráme Lazy sa pohli (1952), v romantickej komédii Bořivoja Zemena Dovolenka s Andělom (1952), v komédii Štvorylka (1955) i v snímkach Zemianska česť (1957) a Posledná bosorka (1957) alebo v komédii Jána Lacka Šťastie príde v nedeľu (1958).
Následne Dibarbora hral aj v Bielikovom dvojdielnom Jánošíkovi (1963), v kriminálke Andreja Lettricha Smrť prichádza v daždi (1965), v Bielikovej historickej dráme Majster kat (1966), v českej rozprávke Bořivoja Zemana Šíleně smutná princezna (1968), v snímke Vladislava Pavloviča Trofej neznámeho strelca (1974) alebo v dráme Jozefa Hollého ml. Smrť šitá na mieru (1979).
Prirodzene tiež účinkoval v zábavných a estrádnych programoch ako Vtipnejší vyhráva. Medzi známe televízne projekty sa radia filmy Geľo Sebechlebský (1963), Sám vojak v poli (1964), Čaj u pána senátora (1967), Pštrosí večierok (1969), Portrét Doriana Graya (1969), Bačova žena (1972), Louis Pasteur (1977), Zbojníci (1978), Chlap prezývaný Brumteles (1982).
Herec noblesy, komédie i tragiky František Dibarbora zomrel 4. septembra 1987 v Bratislave vo veku 70 rokov na následky autonehody na Prístavnom moste. Ťažko uveriť, že je to už takmer 40 rokov, čo odišiel. Množstvo rôznorodých postáv, ktoré nám zanechal, nás stále obklopuje. Exkluzívne pamiatka na špičkového herca a komika sa nachádza aj v kremnickej Uličke slávnych nosov.
1929
Ďalší oslávenec herec Jozef Dóczy (1929-2013) nerozlučne spojil svoj život s rodnou Nitrou, ktorej čestným občanom je od roku 2009. Už v roku 1951 na základnej vojenskej službe v českej Plzni účinkoval v divadelných a komických scénkach pre vojenské útvary v Československu. Po skončení vojenskej služby dostal ponuku pôsobiť v Prahe, ktorú však - na rozdiel od Zamarovského - odmietol, a v roku 1953 sa vrátil do Nitry.
Ako ochotník v divadelnom súbore Nitran zaujal renomovaného režiséra Andreja Bagara, ktorý mu ponúkol angažmán vo vtedajšom Krajovom divadle v Nitre, neskôr na jeho počesť premenovanom na Divadlo Andreja Bagara (DAB).
Dóczy nastúpil do jeho umeleckého súboru ako profesionálny herec v roku 1955 a zostal s ním spätý až do konca života. Hoci v roku 1992 odišiel do dôchodku, naďalej účinkoval v divadelných inscenáciách.
Počas svojho pôsobenia v nitrianskom divadle stvárnil 174 divadelných postáv, pričom sa presadil predovšetkým ako komediálny herec. Okrem divadla účinkoval vo viacerých filmoch, televíznych inscenáciách a zábavných programoch. Objavil sa napríklad v ikonických dielach Adam Šangala (1972), Sebechlebskí hudci (1975), Sváko Ragan (1976), ale aj kontroverznej Pišťanekovej moderne Rivers of Babylon (1998).
Za svoje herecké pôsobenie získal v roku 1975 titul Zaslúžilý umelec a v roku 2001 Cenu Jozefa Kronera za celoživotné dielo. Roku 2010 mu bolo udelené štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.
Nepochodil u premiéra, skúša u predsedu Rašiho i ministra Suska. Ďalší súdruh v nedohľadne




Začal už niekto písať predvolebný kasový trhák?
Pred summitom Putina, Trumpa a Si Ťin-pchinga rastie geopolitické napätie. Analytici hovoria o slabnúcej pozícii USA, sile Číny a odsunutí Európy.
Drsná spoveď pamätníka Novembra 1989: Tešil som sa na slobodu, dnes žijem v konzumnom bahne
Veľmi rýchla, možno rozbitá úvaha o slobode.
„Žiadne my a oni neexistuje!“ Spevák poslal Slovákom silný odkaz k výročiu Nežnej revolúcie
Z mesta SNP prichádza varovanie o pokusoch o prevrat
Nikdy som sa nevedela postaviť na tú „správnu“ stranu. Asi som sa stále nepoučila.
Karol Lovaš naložil súčasnej spoločnosti: Toto sme dopustili!
Po voľbách v septembri 2027... Ak vyhrá súčasná fašistická opozícia...
"Brusel je nový Vatikán. Aj Ján Hus bol populista." vyhlásil na Konzervatívnom fóre v Prahe proti EÚ.

Magálová to schytala aj od samotnej Marty Kubišovej! Jej slová po vystúpení poriadne zabolia


Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk

Z domova
13. 11. 2026

Z domova
12. 11. 2026

Z domova
10. 11. 2026

Kultúra
9. 11. 2026
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.