Ivana Bukovčana (†53) preslávil aj Pštrosí večierok a Orlie pierko. Jeho hry kreovali nezabudnuteľné herecké legendy
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Činorodý dramatik divadla i filmu zaslúžilý umelec Ivan Bukovčan, stálica maturitných otázok o osobnostiach slovenskej kultúry povojnovej generácie, by sa 15. septembra dožil 105. narodenín. Povestný je zobrazovaním mravných dilem človeka a jeho konania v ťažkých, niekedy až v hraničných situáciách.
Rodák z Banskej Bystrice (1921) študoval na gymnáziu v Prešove a istý čas aj v Prahe, kde sa zoznámil s tvorbou klasikov drámy: Emila Františka Buriana, Jiřího Voskovca aj Jana Wericha. V rokoch 1940 – 1944 študoval právo na Slovenskej univerzite (dnes Univerzita Komenského) v Bratislave.
Už počas vysokoškolských rokov začal písať články o filmovej tvorbe. Pracoval ako redaktor v Košiciach a v Bratislave, v rokoch 1946-1947 bol parlamentným spravodajcom a šéfredaktorom pobočky slovenského denníka Národná obroda v Prahe.
Od roku 1948 pôsobil ako dramaturg Československého štátneho filmu. Navštívil viaceré vojnou zdevastované krajiny v Európe. Napísal knihu reportáží Rozpačitý mier (1948) a neskôr cestopis Kuba bez brady (1963).
Ťažisko jeho profesionálnej tvorby však tvorili divadelné hry a filmové scenáre. Stál pri formovaní slovenskej filmovej scenáristiky v povojnových rokoch. Po snímke Čertova stena (1948) priniesol v roku 1953 prvý farebný celovečerný slovenský muzikál Rodná zem (1953). Populárny hudobno-tanečný film je oslavou krásy slovenskej prírody a klenotnice kultúry - folklóru slovenského ľudu. Exteriéry sa natáčali v ikonickej Bielovodskej doline, Belianskych Tatrách, Ždiari nad Hronom, ešte neschátranom kaštieli v Rusovciach i v Senci. REflektory zamieril na legendy slovenského herectva: účinkovali Martin Ťapák, Július Pántik, Karol L. Zachar, Oľga Adamčíková, Samuel Adamčík, Rudolf Bachlet, Elo Romančík, Gustáv Valach, Otto Lackovič, Ondrej Jariabek, František Zvarík, Beta Poničanová, Heda Melicherová i Štefan Nosáľ:
Nasledovala historickú drámu Posledná bosorka (1957), v roku 1958 napísal i scenáre v tom čase populárnych komédií Šťastie príde v nedeľu (1958) a Statočný zlodej - na motívy hry kolegu Ivana Stodolu, kde v úlohe Jožka Púčika exceloval Jozef Kroner.
S Vladimírom Mináčom sa podpísal aj pod režisérsky debut Stanislava Barabáša - poviedkový vojnový film Pieseň o sivom holubovi (1961).
Bukovčanov dramatický debut bola veselohra Surovô drevo (1954). Je tiež autorom scenára k dráme Zvony pre bosých (1965), satire Tango pre medveďa (1966), či ku komédii Zmluva s diablom (1967) o pätici maturantiek, ktoré sa chcú na protest proti rodičom zbaviť nevinnosti.
Nasledovali kľúčové diela, v ktorých autor podnietil čitateľa k rozmýšľaniu o svedomí človeka, ale aj o kolektívnej vine či strachu. Patrí k nim televízny film Pštrosí večierok (1967) v réžii rešpektovaného herca Júliusa Pántika.
Z vojnovej drámy Kým kohút nezaspieva (1969) vznikli aj televízne záznamy (1972, 2017 - video na konci) i nové televízne spracovanie (1986). Za zavraždenie nemeckého nacistického vojaka má známym vojenským pomerom pykať 10 slovenských občanov - rukojemníkov. Tí napokon spomedzi seba musia vybrať jedného, ktorý sa obetuje a zachráni tak životy ostatným. Hra o existenciálnych otázkach a o správaní človeka v krajnej situácii, má svoje osobité miesto nielen v dejinách slovenskej literatúry, ale drámou tromfne aj svetoznámych amerických 12 rozhnevaných mužov (1957) s Jiřím Voskovcom a Henrym Fondom. Triptych s názvom Zvieracia trilógia, kam patria posledné dve spomenuté diela, uzatvára dráma Zažeň vlka (1970)
Mimoriadnu popularitu si vzápätí získal aj príbeh o priateľstve troch mužov z prostredia tatranskej prírody Medená veža (1970) režiséra Martina Hollého ml. Pred kameru sa v snímke postavili poprední slovenskí herci ako Štefan Kvietik, Ivan Mistrík, Ivan Rajniak, Emília Vášáryová, Július Vašek, Vlado Müller i Michal Dočolomanský.
Voľným pokračovaním drámy sú komediálne ladené filmy Orlie pierko (1971) a Stratená dolina (1976) v réžii Martina Ťapáka.
Zaslúžilý umelec Ivan Bukovčan nebol len plodným spisovateľom, ale aj nadšeným športovcom. Vo februári 1975 však utrpel počas lyžovačky úraz. Zomrel na infarkt len 3 mesiace po zranení 25. mája 1975 v Bratislave vo veku len 53 rokov.
Nadcasove dielo , hlboky ponor do ludskej duse , skvelo zahrane velkymi hercami. Skvelý film pre dospelých a zrelých divákov. Znova sa ukazuje, že veľké diela možno natočiť s minimálnymi nákladmi.
Kradli v garáži a potom platili cudzími kartami!
.webp)
Ruskí hackeri tvrdia, že získali tajné dokumenty dokazujúce zapojenie špecialistov napojených na NATO do útokov na ruské ciele. Materiály majú odhaľovať kontakty so SBU aj poskytovanie súradníc strategických objektov.
Ladislav Kamenický reaguje na Ivana Korčoka (PS)
Babiš novinárov označil za klamárov, hovoril o miliardách a varoval pred cenami palív a ETS2.
Petrov neveril vlastným očiam: Toto vraj na verejnoprávnu televíziu nepatrí
Kľúčovú úlohu má zohrávať koncept Air Interdiction.
Himalájske ľadovce miznú o 65 % rýchlejšie. Nepálska katastrofa ukázala ničivú silu rizík, ktoré môžu ohroziť stovky miliónov ľudí.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
30. 7. 2026
Komentáre
31. 10. 2025
Video
6. 10. 2025
Komentáre
22. 9. 2025
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
