Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Slovensko je viac polarizované než Česko. Slováci však aj napriek tomu hodnotia svoju spoločenskú situáciu optimistickejšie než Česi. Ukázal to prieskum českého analytického ústavu STEM a slovenského DEKK Inštitútu. Spoločne porovnávali spoločenský stav v oboch krajinách. Okrem iného prieskum ukázal, že Slováci majú viac poškodené vzťahy a častejšie schvaľujú násilie voči názorovým oponentom. Dopad polarizácie na osobné vzťahy je podľa dát na Slovensku oveľa silnejší než v Českej republike. Kým v Česku 84,2 percenta opýtaných uviedlo, že nikdy neprerušili kontakt pre rozdielny názor, na Slovensku tak uviedlo len 66,7 percenta respondentov. Za Slovensko dáta zbierala na vzorke 1 200 respondentov agentúra Focus.
Výskumník DEKK Inštitútu Hugo Gloss priblížil, že vysoká polarizácia nesie so sebou veľa negatívnych javov, ako napríklad znižovanie súdržnosti, dôvery či kooperácie v spoločnosti a schopnosť krajiny napredovať. Zároveň podľa jeho slov polarizácia negatívne vplýva aj na duševné zdravie a poškodzuje vzťahy. „Znižuje sa totiž schopnosť konštruktívneho dialógu o emocionálne vypätých témach,“ doplnil Gloss. Dáta z prieskumu poukazujú na to, že dopad polarizácie na vzťahy sa medzi Slovenskom a Českom výrazne líšia. Negatívny dopad na Slovensku je pritom vyšší pri každej meranej kategórii. „Takmer 15 percent ľudí u nás prerušilo vzťah s priateľmi, v Čechách necelých sedem percent. Ešte výraznejší rozdiel vidíme pri rodinných vzťahoch. Až desatina ľudí na Slovensku priznala prerušený vzťah s bratrancami a sesternicami či starými rodičmi. V Česku ide len o dve percentá,“ priblížil DEKK Inštitút dáta prieskumu. Výsledky zároveň ukázali, že polarizácia na Slovensku ovplyvňuje aj pracovné prostredie výraznejšie než v Česku. Takmer desatina Slovákov priznáva, že pre iné názory prerušila vzťah s kolegyňou alebo kolegom. V Česku to nie sú ani štyri percentá.
Dnes na pôde Národnej rady Slovenskej republiky vystupuje prezident Peter Pellegrini so správou o stave republiky. Pozrite si celý prejav NAŽIVO.
Kushner tvrdí, že väčšina dohody o Ukrajine je hotová. Zostáva jediný veľký problém. Dominik Hašek jeho slová ostro odsúdil.
Himalájske ľadovce miznú o 65 % rýchlejšie. Nepálska katastrofa ukázala ničivú silu rizík, ktoré môžu ohroziť stovky miliónov ľudí.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Odvolanie Tarabu nepochopil premiér, ako ho SNS predá voličovi?
Dag Daniš tvrdí, že problémy SNS a Tomáša Tarabu majú korene už pri zostavovaní vlády v roku 2023. Kritizuje zásahy Zuzany Čaputovej aj neschopnosť národného tábora presadiť vlastný program.
Ruskí hackeri tvrdia, že získali tajné dokumenty dokazujúce zapojenie špecialistov napojených na NATO do útokov na ruské ciele. Materiály majú odhaľovať kontakty so SBU aj poskytovanie súradníc strategických objektov.
Ladislav Kamenický reaguje na Ivana Korčoka (PS)
Babiš novinárov označil za klamárov, hovoril o miliardách a varoval pred cenami palív a ETS2.
Petrov neveril vlastným očiam: Toto vraj na verejnoprávnu televíziu nepatrí
Komentáre
31. 10. 2025
Riaditeľ pre rozvoj a inovácie v STEM Jaromír Mazák podotkol, že tak, ako vidíme rozdiely v miere polarizácie medzi Slovenskom a Českom, tak existujú aj medzinárodné rozdiely vo vývoji polarizácie v čase. „Neplatí, že všade narastala, ako by si ľudia mohli niekedy myslieť. Jedna, často citovaná štúdia, sleduje vývoj v 12 vyspelých krajinách počas štyroch dekád. V šiestich polarizácia narástla a v šiestich poklesla,“ uviedol Mazák s tým, že najrýchlejšie v sledovanom období rástla polarizácia v USA.
DEKK Inštitút ďalej priblížil, že jedným zo znakov pokročilej fázy toxickej polarizácie je schvaľovanie násilia voči ľuďom s iným názorom. Dáta výskumu potvrdzujú, že aj v tomto je na tom Slovensko horšie. Kým na Slovensku je až 33 percent ľudí, ktorí poznajú niekoho, koho názor sa za posledné roky zmenil natoľko, že začal schvaľovať násilie voči názorovým oponentom, v Česku je to 23 percent. Analytička DEKK Inštitútu Veronika Cigáneková doplnila, že typickým príznakom polarizácie je neochota empatizovať s druhou názorovú stranou, ktorá je preto vnímaná ako nepriateľ. „Postupne sa tiež voči nim zvyšuje prijateľnosť použitia násilia. Česko-slovenské porovnanie nám potvrdzuje, že situácia je v našej spoločnosti o dosť vážnejšia. U nás sa politicky motivované násilie prejavuje aj v konkrétnych udalostiach. Od pokusu o atentát na premiéra Fica po fyzické útoky a vyhrážky adresované poslancom naprieč stranami,“ uviedla Cigáneková s tým, že pribúdajú tak incidenty, v ktorých sa názorový konflikt mení na priame ohrozenie.
Aj napriek tomu, že sú dôsledky polarizácie na Slovensku väčšie, vnímajú Slováci svoju spoločenskú situáciu pozitívnejšie než Česi. Výskumníci sa zhodli na tom, že nižšia miera deklarovanej polarizácie na Slovensku nemusí automaticky znamenať jej nižšiu reálnu úroveň. To, čo sa podľa nich mohlo stať je aj to, že Slováci si už na vyhrotenú situáciu mohli jednoducho zvyknúť. „Jednou z našich hypotéz je, že na Slovensku sledujeme postupnú normalizáciu vo vnímaní miery rozdelenia. Ľudia si na dlhodobo napäté prostredie jednoducho zvykli a hodnotenie tomu prispôsobili. V odbornej literatúre sa tento mechanizmus označuje ako hedonická adaptácia, pričom podobné situácie sme videli už pri zvyknutí si na pandémiu či na život v blízkosti vojny,“ vysvetlil Gloss.
K otázke, či sa spoločnosti podarí prekonať ideologické rozdiely, pristúpilo pesimisticky 39 percent opýtaných Slovákov a až 54 percent českých respondentov. Viac ako polovica Čechov tak neverí tomu, že by sa ideologické rozpory niekedy podarilo prekonať. Vo vlastných vzťahoch ale Česi rozdelenie zažívajú výrazne menej. „Viac ako osem z desiatich Čechov nikdy pre odlišné názory neprerušilo kontakt s nikým, s kým sa predtým vídali. Polarizácia je u nás skôr o tom, čo vidíme vo verejnom priestore než to, čo prežívame u rodinného stolu, minimálne v porovnaní so Slovenskom,“ uzavrel Mazák.
Zdroj: SITA
