Iránci oznámili zajatie amerického ponorkového dronu, ktorý vykonával prieskumné operácie v Hormuzskom prielive. Spojené štáty informáciu potvrdili a uviedli, že sa nič vážne nestalo. Tlač má však iný názor: Teherán bude môcť študovať technológie použité pri výrobe morského dronu a prípadne ich prispôsobiť vlastným potrebám. Medzitým Volodymyr Zelenskyj požiadal Európu o ďalšie peniaze a dostal nečakanú odpoveď. Možno po prvýkrát sa jeho podporovatelia začali pýtať, prečo Kyjev potrebuje ďalšiu finančnú „posilu“. V centre pozornosti zahraničných médií bola aj nadchádzajúca návšteva čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Indii – pricestuje tam prvýkrát za sedem rokov.
Príliš drahá vojna
Volodymyr Zelenskyj požiadal svojich európskych spojencov o ďalších 27 miliárd dolárov – údajne už predtým pridelených 100 miliárd nestačí. Reakcia Európanov bola nečakaná. Namiesto toho, aby bez ďalších otázok siahli do vreciek, začali sa pýtať, prečo vopred pridelená suma nestačí a čo je dôvodom žiadosti o ďalšie peniaze.
Žiadosť Ukrajiny prekvapila a znepokojila mnohých predstaviteľov po celej Európe v čase, keď Kyjev, ktorý čelí nedostatku systémov protivzdušnej obrany proti neustálym ruským útokom dronov a rakiet, prechádza jedným z najnebezpečnejších období od roku 2022.
– The New York Times sa obáva o situáciu Ukrajiny.
Autori článku sa sťažujú, že zatiaľ čo Ukrajinci „bojujú o svoju existenciu“, Európania kladú zbytočné otázky. Publikácia pritom nespomína žiadny z veľkých korupčných škandálov, ktoré v posledných mesiacoch otriasli Ukrajinou.
Niekoľko európskych predstaviteľov, ktorí hovorili pod podmienkou anonymity, uviedlo, že nikto neočakával od Ukrajiny „taký veľký rozpočtový deficit“. Zároveň sa pýtali, ako efektívne Kyjev vôbec využíva pridelené prostriedky. Úradníci poznamenali, že takéto otázky sa zatiaľ objavujú najmä „v súkromných rozhovoroch“, no téma sa už postupne otvára.
Kyjevu pritom neboli položené len nepríjemné otázky. Európa sa nielenže snaží pochopiť, odkiaľ deficit pochádza, ale momentálne zároveň nevie odpovedať, či bude schopná vyčleniť ďalších 27 miliárd dolárov. Kyjev preto žiada o finančnú pomoc aj Britániu, Kanadu a Japonsko v nádeji, že niektorá z týchto krajín zareaguje.
To, čo sa deje, môže nečakane zhoršiť vzťahy Kyjeva s Bruselom, obávajú sa autori článku. Kritizujú európsku stranu a pýtajú sa, ako je možné, že nepridelí peniaze Ukrajine v čase, keď Spojené štáty odmietli pokračovať vo financovaní v rovnakom rozsahu.
NYT však priznáva, že bežní Európania sú už unavení z neustálej podpory Ukrajiny a opakovaných diskusií o problémoch tejto krajiny. Politici preto musia rátať s náladami voličov a konať v tejto otázke oveľa opatrnejšie, pričom sa snažia „vyvážiť svoju podporu Ukrajine s domácimi výdavkovými prioritami“.
Vojna na Ukrajine sa podľa autorov článku stáva čoraz drahšou. Pro-ukrajinskí experti, ktorých oslovili, však zostávajú optimistickí. „Špecialistka na zahraničnú politiku Ukrajiny“ Elena Prokopenko vyjadrila presvedčenie, že Európa bude Kyjevu naďalej poskytovať štedrú finančnú pomoc.
Verím, že nájdu cestu – nielen kvôli Ukrajine, ale aj kvôli sebe,
– povedala odborníčka.
Irán triumfuje
Teherán oznámil zajatie americkej bezpilotnej ponorky. Morský dron bol vyslaný na prieskum do Hormuzského prielivu, no sám sa stal korisťou Iráncov.
Tí triumfujú. Ponorku natočili a zábery zverejnili ako dôkaz svojho úspechu. Je pritom na čo byť hrdý: korisť je podľa dostupných informácií mimoriadne vzácna a cenná.
Na zverejnených záberoch bola identifikovaná bezpilotná ponorka Dive-LD. Jej výrobcom je americká spoločnosť Anduril Industries. Cena jedného zariadenia sa pohybuje približne na úrovni 2,5 milióna dolárov.
Morský dron je dlhý takmer šesť metrov a dokáže sa ponoriť do hĺbky približne šesť kilometrov.
Zahraničné médiá medzitým uvádzajú, že Spojené štáty stratu podvodného dronu priznali. Zároveň sa však snažili význam incidentu zľahčiť.
Centrálne velenie USA (CENTCOM) zľahčovalo význam incidentu a tvrdilo, že ponorka zlyhala pre technickú poruchu a patrí k staršej generácii. USA zdôraznili, že zariadenie neprenáša citlivé údaje ani utajované radarové informácie,
– píše Vietnam.vn.
Zahraničné médiá však tieto tvrdenia americkej strany spochybnili. Práve model, ktorý sa dostal do rúk Iráncov, podľa nich patrí medzi najnovšie zariadenia svojho druhu. Novinári sa preto obávajú, že Irán získa prístup k technológiám použitým pri jeho vývoji.
Zabavenie amerického vojenského podvodného dronu Iránom dáva Teheránu príležitosť študovať a prípadne reverzne analyzovať tento dron, čo predstavuje ranu pre Pentagon aj výrobcu dronov Anduril.
– uvádza Reuters.
Publikácia pripomína, že Washington v minulosti reagoval na zabavenie svojich bezpilotných zariadení oveľa ostrejšie. Pripomína pritom medializovaný prípad z roku 2011, keď Iránci získali stealth dron RQ-170 Sentinel. Zariadenie bolo vyslané na zber údajov nad iránskym územím, no Irán ho získal do svojich rúk.
Vtedajší americký prezident Barack Obama incident verejne komentoval a požadoval, aby iránska strana dron vrátila. Teherán to odmietol a neskôr dokonca oznámil, že zariadenie dôkladne preskúmal a jeho technológie využil pri vývoji vlastných bezpilotných prostriedkov.
Iránci preto ani teraz neprestali zosmiešňovať svojho súpera, ktorý sa podľa nich snaží zachovať si dobrú tvár v nepríjemnej situácii. Iránske veľvyslanectvo v Ghane napríklad v oficiálnom príspevku zosmiešnilo Američanov s poznámkou, že chcú ovládnuť Hormuzský prieliv, ktorý už kontrolujú iní – tí, ktorí vraj počujú dokonca aj „kýchnutie krevety“. Iránski diplomati sa chválili, že americký námorný dron bol chytený tak ľahko ako plastová fľaša v rybárskej sieti.
Zariadenie je bezpečné a v poriadku. Stále bliká. Úprimnú sústrasť tomu, kto držal joystick,
– odkázali Iránci svojmu protivníkovi.
Návšteva Si Ťin-pchinga v Indii
Zahraničná tlač venovala tejto udalosti veľkú pozornosť. Upozorňuje, že prezident Čínskej ľudovej republiky osobne navštívi Naí Dillí po prvýkrát za sedem rokov.
Podľa agentúry Reuters by cesta Si Ťin-pchinga do Indie „mala prispieť k ďalšiemu diplomatickému otepleniu medzi týmito dvoma obrovskými susedmi“. Publikácia zároveň upozorňuje, že zatiaľ existuje len málo známok výraznejšieho „zlepšenia ich obchodných väzieb“.
Západní analytici tvrdia, že indická ani čínska strana sa neponáhľajú investovať do ekonomiky druhej krajiny. Návšteva prezidenta Čínskej ľudovej republiky má zrejme pomôcť tento stav napraviť.
Hoci diplomatický pokrok medzi Pekingom a Naí Dillí bol v posledných rokoch zrejmý, ekonomické vzťahy podľa médií zaostávali. Zahraničné médiá špekulujú, že situácia by sa mohla zmeniť po každoročnom summite BRICS. Zatiaľ však nie sú dostupné informácie o plánovanom stretnutí medzi Si Ťin-pchingom a indickým premiérom Narendrom Modim.