Lupina mnoholistá sa rozšírila aj pod Soliskom. Botanici upozorňujú na jej šírenie a vytláčanie pôvodných rastlín.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Na pohľad je to krásny fialový kvet. V prírode však môže vytláčať pôvodné rastliny a meniť podmienky na stanovišti. Lupina mnoholistá sa rozšírila aj pod Soliskom. Botanici ju tam našli vo veľkom množstve.
Lupinu odhalil monitoring po terénnych úpravách pod Soliskom. Odborníci mali sledovať, či sa na upravených plochách nezačnú šíriť nepôvodné druhy. Práve lupina bola jedným z nálezov.
„Treba to pozorovať, ako to na okolie vplýva a či sa tam nebudú šíriť invázne druhy. To dostali ako podmienku. A našli sme tam práve túto lupinu. Myslím, že vo veľkom množstve,“ uviedla botanička Lucia Čahojová zo Slovenskej akadémie vied.
Lupina mnoholistá (Lupinus polyphyllus) pochádza zo západnej časti Severnej Ameriky. Do Európy sa dostala ako okrasná rastlina. Neskôr sa začala šíriť aj mimo záhrad. Na Slovensku sa dnes vyskytuje v rôznych oblastiach.
Kričí, že partneri Slovensko nie sú v Kremli
Biznis plán a pomastenie ega rozhádže dáta bratislavskej kaviarne.
Ozve sa kultúrna obec, že ide o útoku na slobodu umeleckej tvorby?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Kým v našich luhoch a hájoch sa ešte stále šíri propaganda o tom, že Ukrajina vyhráva, svet sa pomaly prebúdza z opice a začína si pripúšťať trpkú realitu.
Valné zhromaždenie OSN prijalo minulý týždeň rezolúciu, ktorá podporuje používanie mapového zobrazenia Rovná Zem.
Blaha reaguje na výzvu strany SMER SSD smerom ku GP SR Žilinkovi
GP sa nemal čím pochváliť, tak zvolil nárek o útoku na právny štát...
Hlas ľudu Hlavného denníka
Postoj historika a politického analytika Eduarda Chmelára
Kandidátka na predsedníčku Bratislavského samosprávneho kraja Zuzana Krajčovičová v rozhovore pre Hlavný denník hovorí o veterných parkoch, pediatroch, doprave, transparentnosti aj prvých 100 dňoch vo funkcii.
Úspech AfD v Sasku-Anhaltsku podľa The New York Times presahuje hranice Nemecka. Výsledok môže oslabiť Friedricha Merza a povzbudiť pravicové strany vo Francúzsku, Taliansku či Španielsku.
Umieračik zvoní, ale prehlušujú ho muezíni v európskych metropolách.
Komentáre
31. 10. 2025
Je to trváca bylina, ktorá môže dorásť až do výšky 1,5 metra. Rozmnožuje sa semenami aj rozrastaním koreňov. Vo voľnej prírode rastie napríklad na lúkach, okrajoch lesov, pri cestách či železniciach.
Lupina dokáže vďaka symbióze s baktériami viazať dusík zo vzduchu a obohacovať pôdu. Práve tým môže meniť podmienky na mieste, kde rastie. Vytvára tiež husté porasty, ktoré konkurujú pôvodnej vegetácii.
„Zaberá plochy aj tých druhov, ktoré sú ohrozené alebo chránené,“ upozornila Čahojová.
Pri lupine je dôležitá jedna vec. Na Slovensku zatiaľ nie je zaradená do legislatívnych zoznamov inváznych druhov. ŠOP SR ju označuje ako nepôvodný druh s inváznym potenciálom a uvádza ju medzi druhmi, ktoré sa správajú invázne a môžu negatívne ovplyvniť pôvodné ekosystémy.
To je rozdiel oproti Česku, kde je lupina zaradená medzi invázne druhy.
Výskyt lupiny pod zjazdovkou nie je nový. TMR o nej podľa svojho hovorcu vie od roku 2020. Spoločnosť zároveň odmieta, že by bola na mieste umelo vysadená.
Proti rastline používajú kosenie. „Pravidelné kosenie, predovšetkým od druhej polovice leta tak, aby došlo k ich mechanickému odstráneniu ešte pred samovýsevom. Kosenie prebieha aj v tomto období, aktuálne na zjazdovke Furkotka,“ uviedol hovorca Tatry Mountain Resorts Marián Galajda.
ŠOP SR odporúča pri lupine predovšetkým mechanické odstraňovanie. Pri väčších porastoch je vhodné kosenie ešte pred kvitnutím, ktoré treba podľa potreby opakovať. Menšie porasty možno vykopať alebo vytrhať. Cieľom je zabrániť ďalšiemu rozmnožovaniu rastliny.
Podobnú skúsenosť majú aj v susednom Česku. Správa Krkonošského národného parku bojuje s lupinou dlhodobo. Rastlina tam vytvára súvislé porasty a vytláča pôvodné druhy. Odborníci upozorňujú aj na jej schopnosť obohacovať pôdu o dusík, čím vytvára lepšie podmienky pre ďalšie nežiaduce druhy.
V roku 2026 sa v Krkonošiach začal nový projekt, ktorý počíta so systematickou likvidáciou lupiny a ďalších inváznych a expanzívnych rastlín. Potrvá do konca roka 2029 a zasiahne územie s rozlohou viac ako 43-tisíc hektárov.
Lupina kvitne v lete a vytvára veľké množstvo semien. Ak sa dostane na nové stanovište, môže sa postupne rozrastať a vytvárať súvislé porasty. Práve preto ochranári nechcú čakať, kým problém narastie.
Pri menšom výskyte je možné rastliny vytrhať alebo vykopať. Pri väčších plochách prichádza na rad opakované kosenie. Dôležité je zasiahnuť tak, aby sa rastlina nestihla rozmnožiť.
V Krkonošiach pritom upozorňujú, že jednorazový zásah nestačí. Likvidácia musí pokračovať niekoľko rokov.
zcc
23. 8. 2026 11:52
Vo Fínsku dokonca vyplácajú za jej likvidáciu finančnú odmenu.
pred 7 min
pred 6 hod
pred 1 d
