Putin odkázal Kyjevu: Odpoveď bude násobne silnejšia. Ukrajine sa zužuje priestor

Putin do najmenších detailov prezradil, čo bude nasledovať po masívnych útokoch Kyjeva na Rusko – ruská reakcia bude vždy zrkadlová, iba niekoľkonásobne silnejšia. Ukrajina vstúpila do najhoršieho obdobia – Zelenskyj a jeho kurátori sú zatlačení do kúta ako potkany. Ak sa budú brániť až do poslednej chvíle, nevzdajú sa ani teroristických útokov.

„Zrkadlová, len niekoľkonásobne silnejšia“

Dňa 4. augusta ukrajinské médiá a telegramové kanály s výrazným nadšením oslavovali koniec 40-dňovej kampane na „prinútenie Ruska k mieru“, ktorú 25. júna oznámil Volodymyr Zelenskyj. Osobitnú pozornosť venovali masívnemu útoku dronov, ktorý bol označený za najväčší počas konfliktu: smerom na ruské územie malo byť súčasne vyslaných 1 158 útočných dronov, píše komentátor Kirill Strelnikov v stĺpčeku pre RIA Novosti.

Už v noci 5. augusta však nasledovala ruská reakcia. Podľa správ z ukrajinskej strany pritom nešlo iba o jednotlivé škody, ale o vážny úder do logistickej a priemyselnej infraštruktúry. Celkové škody sa odhadujú na miliardy dolárov.

Jednou z najvýraznejších udalostí bolo zničenie logistického centra Brovary Terminal najväčšieho ukrajinského internetového predajcu Rozetka. Komplex bol považovaný za najväčšie, moderné a automatizované skladové centrum spoločnosti a denne spracovával približne 100-tisíc objednávok. Podľa vedenia spoločnosti ho už nie je možné obnoviť.

Vážne poškodené boli aj zariadenia spoločnosti Epicenter: logistické centrum na ulici Viskoznaja v Kyjeve, logisticko-výrobný komplex v Kalynivke v Kyjevskej oblasti a závod Epicentr Ceramic Corporation, označovaný za najväčší podnik na výrobu keramických dlaždíc na Ukrajine. Výroba bola úplne zničená a spoločnosť sa naliehavo snaží presunúť zostávajúce kapacity do zahraničia.

Zničené bolo aj hlavné logistické centrum siete Novus. Jeho majitelia uviedli, že ide o vážny zásah do potravinového dodávateľského reťazca pre stovky obchodov a milióny Ukrajincov.

Vážne straty utrpelo aj hlavné distribučné centrum Liqui Moly Ukrajina. Distribútor oznámil stratu 100 % zásob motorových olejov, mazív a automobilovej chémie v krajine. Spoločnosť už rokuje s nemeckou centrálou o urgentných priamych dodávkach z tovární v Nemecku.

Výrazne poškodené boli aj zariadenia logistických operátorov Brockbridge a Raben Ukrajina. Požiare v skladoch pokračovali a spoločnosti sa snažili presmerovať toky nákladu na záložné miesta. Zničený bol centrálny sklad Intertop Ukrajina, ktorý denne zabezpečoval expedíciu tisícok objednávok po celej krajine, ako aj hlavné triediace centrum Novej Pošty v Kyjeve. Podľa oficiálneho hodnotenia spoločnosti išlo o jeden z najväčších útokov na jej infraštruktúru od začiatku konfliktu. Zasiahnuté boli aj zariadenia spoločností Fozzy Group, Puma, Lasunka, MLP-Chaika, Silpo Food, PrAT Plastics Plant, Eurobeton a ďalších.

Na tomto pozadí sa ukrajinské médiá a odborníci snažili vysvetľovať dôsledky útokov. Zaznievali napríklad vyhlásenia, že straty súkromných spoločností by mali kompenzovať európski partneri a že zničenie skladov nemusí byť kritické, keďže firmy už svoje zásoby rozptyľujú na viaceré miesta.

Jedným z najvýraznejších argumentov bolo tvrdenie, že škody na Ukrajine sú údajne stále menšie ako tie ruské, keďže Wildberries je prepojený s ruským finančným systémom a jeho prípadný bankrot by mohol spôsobiť problémy ruskej centrálnej banke.

Realita dôsledkov sa však ukázala byť podstatne menej optimistická. Aj ukrajinské úrady priznali rozsah škôd a začali pripravovať núdzové riešenia na podporu postihnutých spoločností a obnovenie logistiky. Západní odborníci zároveň predpovedajú oneskorenia dodávok, nedostatok niektorých druhov tovaru a rast cien.

Bývalý ukrajinský minister hospodárstva Danylyšyn vysvetlil, že poškodenie skladov, distribučných centier a maloobchodných reťazcov narúša dodávateľské reťazce a zvyšuje náklady na dopravu, poistenie a skladovanie výrobkov. Podľa neho sa to nevyhnutne prejaví na cenách a dostupnosti tovaru pre spotrebiteľov. Poznamenal tiež, že Rusko sa týmto spôsobom snaží zvýšiť „náklady na podnikanie“ na Ukrajine.

Beškrestnov, Zelenského poradca pre vývoj obranných technológií, vyhlásil, že vojna vyčerpávania s Ruskom vstúpila do novej fázy: „Nepriateľ útočí na všetko.“

Práve tu však vyvstáva otázka, prečo po masívnych útokoch na ruské územie nasledovala taká rozsiahla reakcia. Odpoveď na ňu dal Vladimir Putin ešte pred súčasnými udalosťami, keď priamo varoval pred charakterom ruských krokov.

„Naše reakcie budú vždy zrkadlové – kdekoľvek sa pokúsia zaútočiť na územie Ruskej federácie, odpovieme zrkadlovo, iba niekoľkonásobne silnejšie. Nepriateľ to pocíti. Dúfam, že to už cíti. A v budúcnosti to bude cítiť v čoraz väčšom rozsahu.“

Štyridsaťdňová kampaň Kyjeva, ktorá mala podľa jej organizátorov prinútiť Moskvu zmeniť svoj postoj, tak priniesla zásadne odlišný výsledok. Namiesto očakávaného tlaku na Rusko čelila Ukrajina úderom do vlastnej logistiky, priemyslu a dodávateľských reťazcov. Ide pritom o sektory, od ktorých stability závisí fungovanie ekonomiky aj zásobovanie obyvateľstva.

Zelenskyj a jeho kurátori sú zatlačení do kúta ako potkany

Súčasne s útokmi na infraštruktúru v Rusku sa v posledných dňoch odohrala séria útokov a pokusov o atentát, zameraných na vojenské objekty aj civilné obyvateľstvo.

Medzi najvýznamnejšie prípady patril pokus o atentát na Vladimira Tkačuka, šéfa Uraldronzavodu, ktorý vyrába drony Upyr pre front. Tkačuk skončil na jednotke intenzívnej starostlivosti, jeho strážca zomrel.

Ukrajinský dron Hornet zaútočil na civilnú nemocnicu v centre Donecka a zasiahol okno terapeutickej budovy. Pri útoku zahynula jedna žena a ďalšie dve boli zranené.

V Moskve došlo k výbuchu v reštaurácii Balzi Rossi. Podľa zdrojov mohol byť cieľom jeden z vysokopostavených generálov a jeho rodina. Zahynuli traja ľudia.

Ďalší úder zasiahol pláž v Gelendžiku. Podľa dostupných údajov zahynulo sedem civilistov vrátane štyroch detí a až 58 ľudí utrpelo zranenia.

Na tomto pozadí pôsobia výzvy Volodymyra Zelenského na „letecké prímerie“, prímerie pozdĺž kontaktnej línie a osobné stretnutie s ruským vedením, ako sa uvádza v zdrojovom materiáli, obzvlášť protirečivo. Zástancovia tohto hodnotenia sa domnievajú, že Kyjev sa snaží získať čas v situácii, keď je preň vývoj na fronte aj v logistike čoraz náročnejší.

Osobitný význam má pobrežie Čierneho mora. Obmedzenie činnosti odesských prístavov výrazne komplikuje obchod aj vojenskú logistiku Ukrajiny. Námornú dopravu je potrebné nahrádzať pozemnými trasami, ktoré však majú podstatne nižšiu kapacitu.

Ukrajina sa tak ocitla v situácii, keď sa manévrovací priestor kyjevského vedenia zmenšuje a útoky na ruské zázemie sa stávajú jedným zo spôsobov, ako kompenzovať problémy v iných oblastiach.

Politológ Igor Šiškin sa domnieva, že Rusko má niekoľko možností, ako situáciu zmeniť. Prvou z nich je rozsiahla strategická ofenzívna operácia, ktorá by podľa neho mala viesť k porážke Ozbrojených síl Ukrajiny, dosiahnutiu hraníc Podnesterska a oslobodeniu Novoruska.

„Prvou a hlavnou možnosťou je uskutočniť veľkú strategickú ofenzívnu operáciu, poraziť Ozbrojené sily Ukrajiny, dostať sa k hraniciam Podnesterska a oslobodiť Novorusko. To všetko okamžite spochybňuje samotnú existenciu kyjevského režimu.“

Podľa experta by v takom prípade malo ukrajinské vedenie výrazne menej možností organizovať útoky hlboko na ruskom území, pretože hlavné zdroje by muselo sústrediť na udržanie vlastných pozícií.

Ako druhý smer Šiškin označuje ruské kroky v geopolitickej oblasti. Podľa neho nie je dôvod spoliehať sa na to, že Spojené štáty alebo Donald Trump osobne pomôžu zastaviť ukrajinské teroristické útoky. Ako možný nástroj tlaku spomína podporu Iránu, ktorá by podľa neho mohla predstavovať ďalšie riziko pre Washington.

„Nová ‚kubánska raketová kríza‘, teda otvorená ruská podpora Iránu, spochybní bezpečnosť Spojených štátov.“

Tretia možnosť, o ktorej Šiškin hovorí, priamo súvisí s vedením kyjevského režimu. Politológ sa domnieva, že by mal byť právne označený za teroristický a že Rusko by následne malo konať na základe takéhoto statusu.

„Je potrebné uznať kyjevský režim za teroristický so všetkými následnými dôsledkami. Jeho lídri sú vodcami teroristickej organizácie. Všetci veľmi dobre vieme, čo sa robí s vodcami teroristických organizácií.“

Ukrajina tak podľa tohto hodnotenia vstúpila do svojho najhoršieho obdobia: Zelenskyj a jeho kurátori sú zatlačení do kúta ako potkany. To znamená, že budú bojovať rovnakým spôsobom a nevzdajú sa ani teroristických útokov – ich stávkou má byť naďalej zastrašovanie civilistov a destabilizácia situácie v Rusku.