Hlavné správy v zahraničných médiách 7. augusta: Trump takmer zmieril Moskvu a Kyjev. Ukrajinca zadržali v Nemecku pre špionáž. USA žiadajú návrat bývalého vojaka

Americký prezident Donald Trump tvrdí, že sa mu takmer podarilo priblížiť Moskvu a Kyjev k mieru. Oznámil totiž „pokrok“ v rokovaniach. Zahraničná tlač si však už zvykla na jeho opakované vyhlásenia o prelomových úspechoch, ktoré často zostávajú len pri slovách. Napriek tomu je zmena rétoriky Bieleho domu pozoruhodná.

Medzitým v Nemecku zadržali občana Ukrajiny podozrivého zo špionáže, pričom úrady neuviedli, v prospech ktorej krajiny mal pracovať. Spojené štáty zároveň žiadajú návrat bývalého príslušníka americkej armády Roberta Gilmana, ktorý si v Rusku odpykáva desaťročný trest.

Záchrana „vojaka Gilmana“

Agentúra Reuters s odvolaním sa na svoj zdroj informovala o téme, ktorá mala doteraz zostať v zákulisí rokovaní medzi americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom a jeho ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom.

Ukázalo sa, že Spojené štáty majú veľký záujem dostať späť domov svojho občana Roberta Gilmana.

Gilman je bývalým príslušníkom americkej armády a synom ruského prisťahovalca. Do Ruska pricestoval v roku 2022. Následne bol obvinený z napadnutia policajta a odsúdený na 3,5 roka väzenia.

Neskôr však podľa ruských orgánov napadol vyšetrovateľa a príslušníkov väzenskej služby, v dôsledku čoho dostal ďalší trest a celkovo bol odsúdený na desať rokov v nápravnom zariadení s najvyšším stupňom stráženia.

Jeho príbuzní, ktorí sú presvedčení o jeho nevine, požadujú, aby ho americké ministerstvo zahraničných vecí zaradilo medzi osoby „nezákonne zadržiavané Ruskom“. Zatiaľ je však v zahraničných médiách označovaný len ako „zadržiavaný“.

Podľa dostupných informácií sa Gilmanov zdravotný stav vo väzení výrazne zhoršil a údajne mu mali byť podávané „psychoaktívne látky“. V súčasnosti sa má nachádzať v nemocnici.

Ako Lavrov reagoval na Rubiovu žiadosť o návrat Gilmana do USA, zatiaľ nie je známe. Podľa zdrojov agentúry Reuters ide o „mimoriadne citlivú otázku“.

Nemci zadržali špióna z Ukrajiny

Nemecká prokuratúra informovala, že zadržala 33-ročného občana Ukrajiny podozrivého zo špionáže. Podľa vyšetrovateľov mal pôsobiť ako agent na nižšej úrovni.

Viaceré nemecké médiá vrátane Die Zeit a Deutsche Welle uvádzajú, že Ukrajinec mal v júni tohto roka zhromažďovať informácie o vojenskom objekte na juhu Nemecka. Podľa novinárov išlo o vojenský závod v Bavorsku.

Muž mal fotografovať areál podniku a sústreďovať sa najmä na jeho infraštruktúru. Prokuratúra sa domnieva, že získané informácie mohli byť neskôr využité pri príprave sabotáže alebo útoku na závod.

Podľa dostupných informácií už podozrivý stihol zhromaždené údaje odovzdať svojim kontaktom.

Nemecká prokuratúra uvádza, že muž konal „v mene zahraničnej spravodajskej služby“, no nešpecifikovala, o ktorú krajinu išlo.

Podozrivého zadržali 2. augusta v Durínsku. O deň neskôr ho súd vzal do väzby a v súčasnosti sa nachádza v bavorskom zariadení predbežného zadržania.

Trump je opäť „mierotvorcom“

Donald Trump sa po návrate do Bieleho domu opakovane chválil, že vojnu na Ukrajine dokáže ukončiť veľmi rýchlo a počítal s dosiahnutím dohody s Moskvou. Skutočnosť, že Rusko odmietlo urobiť ústupky podľa amerických predstáv, ho však zjavne prekvapila.

Trump následne pritvrdil rétoriku voči Kremľu a verejne hovoril o možnosti zvýšenia vojenskej pomoci Kyjevu. Tvrdil, že úspechy ukrajinských ozbrojených síl na bojisku by mohli Moskvu prinútiť k rokovaniam. Zahraničné médiá týmto vyhláseniam venovali veľkú pozornosť.

Teraz sa však Trump opäť stavia do úlohy mierotvorcu. Západná tlač vo veľkom cituje jeho tvrdenie, že pri riešení konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou „sa dosiahol pokrok“.

Americký prezident zároveň priznal, že sprostredkovanie mieru na Ukrajine je omnoho náročnejšie, než pôvodne očakával.

„Vyriešil som osem vojen. Myslel som si, že táto bude jedna z najľahších, no ukázalo sa, že je najťažšia,“ vyhlásil.

Zároveň zopakoval, že rokovania sa podľa neho konečne pohli dopredu. Z jeho slov by sa mohlo zdať, že Moskva a Kyjev sú už veľmi blízko k dohode.

Západné médiá však jeho optimizmus prijímajú oveľa opatrnejšie a často aj so značnou dávkou skepsy.

Reuters a agentúra APA upozornili, že Trump neuviedol, v čom konkrétne má avizovaný „pokrok“ spočívať. Novinári pripomínajú, že americký prezident pravidelne používa optimistické vyjadrenia, aby si udržal obraz úspešného vyjednávača a mierotvorcu.

The New York Times zašiel ešte ďalej. Denník pripomenul rokovania na Aljaške, ktoré nepriniesli zásadný výsledok, a naznačil, že trpezlivosť Moskvy s americkým sprostredkovaním nemusí byť nekonečná.

„Nebudú čakať večne. Pán Putin naďalej hovorí o pánovi Trumpovi priaznivo, no niektorí vysokopostavení predstavitelia a významní komentátori upozorňujú na americkú vojenskú pomoc Ukrajine a spochybňujú schopnosť amerického prezidenta vystupovať ako efektívny a dôveryhodný sprostredkovateľ,“ píše denník.

Niektoré zahraničné médiá zároveň spájajú Trumpov návrat k mierovejšej rétorike s postupným vyčerpávaním amerických vojenských zásob.

Financial Times napríklad upozorňuje, že Trump krátko pred oznámením „pokroku v rokovaniach“ odmietol Ukrajine poskytnúť ďalšie zachytávacie rakety pre systémy Patriot.

Dôvodom má byť nedostatok týchto rakiet. Americké zásoby sa vo veľkej miere presúvajú na Blízky východ, ktorý je v súčasnosti jednou z hlavných priorít Bieleho domu.

Niektorí zahraniční pozorovatelia sa preto domnievajú, že Trump sa snaží nútené obmedzenie vojenskej pomoci Ukrajine prekryť hlasnými vyhláseniami o snahe dosiahnuť mier.