SLOVENSKO SA SCVRKÁVA PRED OČAMI! Najhoršie má ešte len prísť (VIDEO)

Slovensko už piaty rok po sebe stráca obyvateľov a pôrodnosť klesla na historické minimum. Kým silné generácie postupne starnú, na pracovný trh prichádzajú oveľa slabšie ročníky. Odborníci varujú, že následky pocítia dôchodky, zdravotníctvo aj verejné financie. Otázka už neznie, či problém príde, ale ako tvrdo nás zasiahne.

Čísla sú neúprosné. V roku 1993 sa na Slovensku narodilo viac ako 73-tisíc detí. V roku 2025 ich bolo približne 42-tisíc, najmenej v novodobej histórii krajiny. Na konci minulého roka žilo na Slovensku 5 409 407 obyvateľov, medziročne o viac ako desaťtisíc menej.

Populácia klesá nepretržite od roku 2021. Vlani zomrelo viac ako 53 500 ľudí, takže úmrtia výrazne prevýšili počet narodených detí. Ani migrácia nedokázala tento rozdiel vyrovnať.

A nejde iba o to, že nás bude menej. Slovensko zároveň rýchlo starne. Pomer medzi ľuďmi v produktívnom veku a seniormi sa bude zhoršovať. Práve to môže byť jeden z najväčších problémov nasledujúcich desaťročí.

Kto zaplatí dôchodky?

Ekonomický prieskum OECD pre Slovensko upozorňuje, že starnutie populácie bude čoraz viac tlačiť na verejné financie. Menej pracujúcich bude musieť financovať rastúci počet seniorov. Dôchodkový systém preto čaká skúška, ktorú nebude možné vyriešiť jedným zákonom ani jedným volebným obdobím.

Odborník na dane a dôchodky Jozef Mihál upozorňuje, že dnešné podmienky nemožno považovať za samozrejmosť aj v budúcnosti.

„Dnes dôchodcovia žijú zlaté časy. O desať alebo dvadsať rokov však bude náš dôchodkový systém vyzerať inak. Jednoducho nebude mať kto robiť a platiť odvody,“ varuje.

Podobný problém vidí analytik INESS Martin Vlachynský. „To zaťaženie narastie zhruba o 40 percent,“ konštatuje.

Oveľa tvrdšie hovorí podpredseda KDH Viliam Karas. „Skolabuje nám systém. Každý vám už dnes povie, že naša generácia už nebude mať na to, aby tento štát financoval dôchodky. My vlastne už dnes máme dlh,“ tvrdí.

Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster je opatrnejší. Samotnú výplatu dôchodkov podľa neho nemožno vykresľovať ako bezprostredne ohrozenú. Taký scenár by prichádzal do úvahy až pri vážnej platobnej neschopnosti štátu. Tlak na systém však bude rásť.

Starnú pacienti aj lekári

Demografická kríza sa nekončí pri dôchodkoch. Čoraz väčší problém čaká zdravotníctvo a sociálne služby. Viac seniorov znamená vyššiu potrebu zdravotnej a dlhodobej starostlivosti. Súčasne však bude ubúdať ľudí, ktorí ju majú poskytovať a financovať.

Starnú totiž aj samotní zdravotníci. Slovensko tak môže naraziť na nepríjemnú kombináciu: viac starších pacientov, menej pracujúcich a nedostatok lekárov, sestier či opatrovateľov.

Na rozdiel od rozpočtového deficitu sa navyše demografia nedá napraviť zo dňa na deň. Dieťa, ktoré sa narodí dnes, príde na pracovný trh približne o dve desaťročia. Dôsledky rekordne nízkej pôrodnosti preto pocítime ešte dlho.

Politika zatiaľ veľké zmeny nechystá

Vicepremiér a minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) demografický vývoj nedramatizuje. Poukazuje na to, že ekonomika sa v minulosti dokázala prispôsobiť veľkým štrukturálnym zmenám.

Minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) zároveň trvá na zachovaní trinásteho dôchodku a jeho rušenie odmieta.

Lenže matematika sa politickým sľubom neprispôsobuje. Ak bude pracujúcich ubúdať a seniorov pribúdať, niekto bude musieť rozdiel zaplatiť. Vyššími odvodmi, neskorším odchodom do dôchodku, nižšími výdavkami štátu alebo kombináciou viacerých nepopulárnych opatrení.

Demografia má jednu nepríjemnú vlastnosť: dlho vyzerá ako problém ďalekej budúcnosti. A potom sa zrazu stane prítomnosťou.

Deti, ktoré sa dnes nenarodia, nám o dvadsať rokov nebudú chýbať iba v štatistikách. Budú chýbať v nemocniciach, školách, firmách aj pri platení odvodov. A možno práve preto by sme sa už dnes nemali pýtať len na to, aké dôchodky chceme mať. Oveľa dôležitejšia otázka je, kto ich bude mať z čoho zaplatiť.